Fejtón o modrom koňovi... alebo prudká recesia

UPOZORNENIE PRE MOJICH ČITATEĽOV – TOTO NIE JE ČLÁNOK, NA AKÉ STE U MŇA ZVYKNUTÍ...

     Patrím k tým, ktorí žiadne zvieratko počas detstva nevlastnili... do bytu sa nič nehodilo, a ak sa aj hodilo, tak raz nebolo kedy, potom neboli peniaze, potom veď bude chodiť Ježiško... a Ježiško síce prišiel, ale to moje zviera zrejme cestou zmrzlo, tak mu bolo blbé dať mi ho pod stromček... takže sa ku mne žiadne nikdy nedostalo... ani len blbá rybička... keď som si ju potom ako veľkáčka kúpila sama, kupovala som podľa toho, čo sa mi páčilo – krásnu farebnú bojovnicu... za dva dni som ju našla usušenú na dlážke a nechápala som, čo sa jej stalo... veď som ju zachránila z tej prťatej uzavretej nádobky v chovprodukte a dala ju do veľkého „výbehu“... no, vzdala to so mnou... zvolila si smrť a zoskočila z poličky... druhú rybu som si nekúpila... ak je to vo mne a tiež by sa zasamovraždila, bolo by mi to ľúto... aj keď musím pravdu povedať,  ani filé z tresky ani pangasius nikdy nepáchali samovraždu skokom zo šuflíka mraziaka... asi to teda so mnou nebude také zlé... Ale poznám ľudí, ktorí keď im nejaké zvieratko odíde do zvieratkovského neba, zadovážia si iné... podobné... alebo také isté (aspoň si to myslia)... a zrazu sa zo zvieratka vykľuje niečo, čo je podobné len na povrchu a aj to len na 5%... no a čo budeme robiť??? Šak sa mu prispôsobíme, čo by sme pre domácich miláčikov (vrátane našich chlapov a detí, že žienky?) neurobili...

     A domáci miláčik na nete, náš MODRÝ KONÍK má na mále... (teda jako teraz som v tom nevinne, toto zo mňa nemá...asi) zatiaľ to tak vyzerá, že dostal dajaký prudký vírus, ktorý sa prenáša z prudko pracujúcich a následne unavených ľudí... ja nevravím, aj zvieratá sú všelijaké, takže starého KOŇA, ktorý sa odplížil do koníkovkého neba, nahradilo mladé ŽREBČA a to má svoje muchy... kým si na ne zvykneme, budeme sa zaháňať... ale nakoniec sa mu prispôsobíme, presne ako tomu živému zvieratku, ktoré vyzerá tak isto, ako to predošlé, ale tým to začína aj končí... ja tu teda nesedím celý deň, ale keď sa mi za víkend ukázalo vyše 200 upozornení, tak som spozornela... človeka to poteší, ale nie som ješitka, že by som to musela denne, šak mám aj inú robotu... no ale stalo sa a tak sa ospravedlňujem tým, ktorým som náhodou nereagovala na nejaký príspevok v mojom blogu... nie je v tom ani ignorancia, ani neúcta, skrátka ešte to moje žriebätko neovládam... a nie je v mojich časových možnostiach sedieť na koni dlhšie... bolí ma z toho prdel a niekedy aj niečo iné... ak niekto stretnete starého koňa, pošlite ho ku mne, ak tak neurobíte, môže sa to lajkovaním otočiť proti vám...

     Ale teraz vážne...

     A ak by som mala za mňa povedať, mne vadí to, že sa mám prehrabávať tým, čo robia priatelia mojich priateľov... a tiež mi vadí, že priatelia a obľúbené sú spolu... pretože čo robia priatelia, to chcem vidieť denne, čo je nové v obľúbených, to každý deň vidieť nemusím, to si môžem kuknúť, keď budem mať viac času... a to, že sa nedá selektovať, či chcem pozerať albumy, čítať články, alebo len komentovať statusy... to je teda úplná blbosť... nie každá mamina sem chodí kvôli tehotenským bruškám na fotkách, či nextových vychytávkach... ja som sa sem napodiv chodila vzdelávať na dobrých článkoch, ktoré tu boli stiahnuté odniekiaľ, kam nechodím, lebo nemám čas... a je to škoda, takto chorý kôň, admini mohli urobiť tému s anketou, aké zmeny by sme privítali a aké nie... a podľa odpovedí meniť tak, čo malo najviac hlasov... jasné, že by sa našli maminy, ktorým by zase niečo nesadlo, ale aspoň by to bolo voči starému koňovi fér...

     Tak vám, milé maminy, prajem, aby sa tie vaše mladé koníky čoskoro udomácnili a robili vám len radosť... míííhahááá