Aby sme si Mikuláša užili ako rodina, dohodli sme sa, že ho nachystáme na sobotu ráno, keď budeme všetci doma... tak sme nachystali v spálni na okno a čakali na ráno... ráno nič... decká vyštartovali zo spálne a nič si nevšimli... tak som vymyslela fintu fň a hovorím Arturovi, aby si šiel do postieľky zaniesť plyšákov a Šaniho som poprosila, aby šiel kúsok odtiahnuť roletu... už bližšie k oknu som ich naozaj poslať nemohla, pretože aj Arturova postieľka je priamo pod oknom... zrazu z izby počujem kričať Artura: "Mama ti kázala kúsok odtiahnuť roletu, toto nie je kúsok, to je úplne!!!" ... vzápätí už jačí aj Šani: "Ty sa nestaraj, môže to byť aj takto." ... no a hádajúc sa vyleteli zo spálne... to už sme sa úplne nechápavo pozerali s Peťom na seba, že ty kokos, to čo máme za deti... tak som išla akože niečo zaniesť do izby a urobila som to "Jéj, Mikuláš tu bol!" za nich...