Mala by som sa vážne zamyslieť, kde robím chybu... Situácia 1: V Bille pri regáli s bujónmi si všimol na obrázku kravičku. "Aha, maminka, toto nám dáva kravička." Čo? "No predsa bujón!" ... no fajn... tak mu vysvetľujem a on si stále melie svoje... Situácia 2: Sedíme pri raňajkách a Šani sa chváli tatinovi: "Tatinko, vieš, čo nám dáva kravička? No predsa bujón!" Šani vyškerený, tatino zhrozený. Nasadí prísny pohľad a pýta sa: "Ty nevieš, čo nám dáva kravička?" "Viem, mäsko." "A ešte? To hlavné?" Šani kuká, začínal ho smiech prechádzať... tak mu prstom potajomky ukazujem na stôl, kde mal mlieko. Hodil šteňacie oči na tatina a zahlásil: "Viem to, kravička nám dáva bujón, mäsko a hrnčeky." Tak ja netuším, či si to dieťa z nás robí prdel úmyselne, alebo má fakt iné myšlienkové pochody...