V podchode na stanici sme prechádzali okolo Róma, čo hral na husliach, hráva krásne, vždy mu nejaký drobák hodím, raz sme aj s Arturom hádzali... dnes šlo veľa ľudí, tlačili sme sa po schodoch, zrazu v strede schodov Artur zastane (ako úžasný nápad v tej tlačenici): "Maminka, prečo sme nedali ujovi peniažtek?" ... hm, no vlastne prečo, tak sa pýtam - ty by si chcel dať ujovi peniažtek? ... "Ano." ... tak sme čakali na schodoch, kým prejde nával ľudstva a vyhrabala som peňaženku... podala som Arturovi euro a on ho celý šťastný zaniesol ujovi a hodil ho do puzdra z huslí... pán veľmi úslužne niekoľkokrát poďakoval a uklonil sa... Artur spokojne a dôležito kráčal späť a usmieval sa od ucha k uchu: "Maminka, vidíš, ujo sa tešil... a poďakoval mi..." ... môj úžasný skoro 5 ročný syn... ❤