Menej je vždy viac.

Čo sa týka materiálnych vecí... darčeky, dekorácie, byt, dom, auto a podobné záležitosti. Nepotrebujem zbytočnosti a prepchate, prekomplikovane blbosti. Nepotrebujem nič. Len to, čo je dôležité. 

Čo sa týka medziľudských vzťahov, tiež to isté... 

Nie je to o tom, byť spolu 24 hodín denne, vkuse si písať, v tejto dobe virtuálnej, či vyžadovať si ustavične spoločnosť, priateľstvo druhého, maily, smaily a podobne. 

Nie.... byť spolu možno menej, ale naozaj celou dušou, to je to najdôležitejšie.

A po dlhočiznom čase sa stretnúť, akoby sme sa videli predvčerom.

Nie o kvantite sú medziľudské vzťahy, ale o kvalite.

Menej je vždy viac ❤️

Keby žila moja babka....
Veru, keby žila, veľa múdrosti by som si od nej odniesla...
Babku a vôbec starých rodičov nemám vyše 20 rokov, rodičov už tiež nie ,..
Ale život prinesie situácie a stretnutia, ktoré zanechajú v duši stopu ...
Babička, praprababka môjho vnúčika (vyrátajte si na prstoch kto to je a koľko môže mať) ešte žije, a dokonca celkom v pohode a ja som vo veku , dúchod ďaleko, mládí v prdeli :D
Je čas dušičkový a cinterový, tak ju beriem po rodine.... ktorú ani ja už nepoznám... pretože obrovský generačný rozdiel ...
A dnes,a návšteva u tety Gizky má už 90... oči mi vypadli z jamiek, ako behá po dvore, ako srnka... bez palice ... a po schodoch ...
Sedíme v skromnej kuchyni, žiaden novodobý luxus a la drahé spotrebiče ani linka za 5 litrov na mieru.
Starý nábytok, pre mňa úžasný, lebo stariny milujem, sedíme na starej čalúnenej lavici a popíjam s babkou originál koťogóš kávičku, z obyčajného starého plynového šporáka.
Pre mňa čas spomalenia, spomienok... vidím sa u mojej babičky...
Ani som nevedela, že teta Gizka je aká moderná svojim myslením a životným štýlom...
Mohla by ísť koučovať, alebo robiť workshopy...
Teta Gizka len žije svoj skromný, obyčajný život... na aký si zvykla za tých 90 rokov ...
Teta Gizka sa stravuje oddelenou stravou a ani o tom nevie...
Keď si ide dať guláš, odmietne chlieb, veď načo, v guláši sú už zemiaky ...
Keď má chuť na zabijačkovú kašu, tiež si k nej nedá chlieb, veď načo, je v nej ryža...
Mäso moc nemusí, radšej si dá zemiakový, alebo fazuľový prívarok alebo polievku... samozrejme bez chleba...
Mlieko pije z pollitráka, bodkového hrnčeka, a stiahne denne aspoň 4 / hrnčeky/...
Pepsi colu nepozná, radšej si dá sirupovu vodu, aj z tej len málo...
Do čaju a kávy si dá len med, lebo ho má kopec v špajzke od niekoho z rodiny...
Motá sa po dvore a záhradke, sem tam vykope aj to, čo nemá, ale vraví, že je hlavne na vzduchu... a rada okopáva ...
Hmmmm.... tak si ja vravím... čo chceme my s tými premúdrelými hlavami, keď to teta Gizka dá bez workshopov a koučov sama od seba.?
Kde sa stratil z nás obyčajný triezvy sedliacky rozum?
Kde sa stratila skromnosť a pokora?
Stratilo sa to kdesi na ceste za dokonalosťou , na ceste za mamonom, na ceste za niečím, čo vlastne sami nevieme definovať.
Mne však tá dnešná originál koťogóš káva, sirupová voda a obyčajná kuchynka a obyčajná teta Gizka, to celé bolo pre mňa viac, ako dovolenka olinkluzív v Turecku, či luxusný wellnes víkend v kúpeľoch.
Pretože som sa cítila ako malé dievčatko, ktoré cestovalo v čase a navštívilo svojich starých rodičov... ako Alica v krajine zárakov ...
Život vie niekedy priniesť zvláštne emócie, ktoré ani neočakávaš a sú krásne, viac ako čokoľvek iné...
A pre tieto momenty mám rada život...

Keby žila moja babka, už z nej mohla byť milionárka. Mohla by robiť workshopy, koučovať a organizovať kurzy.
Babka bola recyklátorka, babka žila bio a zero waste, babka bola ezoterička a liečiteľka. A nemala o tom ani šajnu.
Babka nemala smetiak a predsa sa u nej nehromadil odpad po dvore.
Babka nemala kurz Marie Kondo predsa nemala bordel v skriniach.
Babka neštudovala permakulturu a predsa mala všetko vysadené tak, aby všetko spolu ladilo, aby rastlinky vedeli spolunažívať, dopĺňali sa, nebili sa.
Babka vedela aký čaj nám uvariť keď sme boli chorí, aký obklad nám dať na hrudník, keď sme kašlali, akú polievku nám uvariť, keď sme mali niečo s trávením a to ani nemala internet.
Moja babka bola proste jednoduchý človek, ktorý jednoducho žil a nechal druhých jednoducho žiť.
Mala svoj jednoduchý sedliacky rozum a nerobila nič iné, len ho používala.
Mala svoje srdce a nerobila nič iné len na neho počúvala. Moja babka mala intuíciu a nerobila nič iné, len na ňu počúvala.
Dnes za toto všetko platíme kopec peňazí, chodíme na kurzy upratovania, recyklovania, liečenia, intuície, prirodzenej záhrady ....
Vyhadzujeme kopec peňazí za to, čo sme za tie roky niekde stratili, čo sa v nás za tie roky niekde stratilo ...
Vyhadzujeme peniaze za to,aby sme mohli byť takí, akí by sme boli, keby sme zbytočne nevyhadzovali peniaze ...