Matúško, naša najväčšia láska a radosť v živote.
Narodil sa o mesiac skôr ako mal, aby sa ešte mohol stretnúť na okamih so svojím pradedkom.
Môjho ocina zobrala ťažká choroba a keby sa môj vnúčik nenarodil skôr, už by sa nikdy nevideli.
Videli sa prvý a posledný krát v živote.
O chvíľu bude mať svoje prvé narodeniny.
Ocino na neho pozerá z neba a nám robí malý čertík radosť.
Tento bolestný a zároveň prekrásny okamih v mojom živote sa nám podarilo zvečniť.
Je to okamih, plný lásky, pokory, bolesti.
Aj o tom je život, aj smrť patrí k životu.
Jeden odchádza, druhý prichádza.
Vážme si čo máme, zdravie, lásku, rodinu, vzťahy, nič nie je dôležitejšie.
🧡 💚 💙 💚
Moj tato umrel pred 3 rokmi ako 48 ročný na infarkt maly mal vtedy 4 roky ale boli nerozlučná dvojka, ešte dlho ho spomínal kedy pride domov hlavne keď staval lego alebo dráhy a nedarilo sa mu 😥 pukalo mi srdce 😥 držte sa nech vam drobček robí radosť 😘
@alzbetka91 Aj toto presne poznám, bohužiaľ moja maminka a môj nevlastný otec už nie sú medzi nami 13 rokov, odišli jeden po druhom, vtedy som mala ešte deti malé, a moji synovia ich dodnes spomínajú. Spolu s nimi odišiel svokor do neba a kúsok po ňom svokra. Veľmi rýchlo sme stratili rodičov, deti si starých rodičov užili veľmi málo. Bolo to veľmi ťažké obdobie, menší mal tiež cca 4 roky. Ocino, môj vlastný otec, toho som si ešte užila, aj chalani, ale pravnúčika si už on neuzije, už na nás pozerá z neba. Zostal nám dlhé roky už len on a preto jeho strata tak veľmi bolí.
Krásne napísané 🙂 Moj maly videl svojho pradedka 9 mesiacov kym to vzdal, len škoda že dedko s rakovinou, stareckou demenciou a mozgom zabudnutym v roku 1950 nedokazal pochopit že som jeho vnučka a maly je jeho pravnuk .. Už sme boli len cudzí ludia pre neho ale aj o tom je život 😔