Epos o ceste do papiernictva

Už starí Gréci tvrdili, že základom nezbláznenia sa na materskej stereotypom všedných dní je mať program. 

Plán.

Každý deň.

Dnes sme mali jediný cieľ. Kúpiť obálku v papiernictve o tri vchody vedľa nás. ,,Aká banalita," poviete si, vy bezdetní ľudia disponujúci enormným množstvom drahocenného času. Časopriestor materskej je ale úplne odlišný.

No a tak sme šli. Obliekanie pol hodina. Presviedčanie, že overal, nie bunda. Nie, neberieme 4 bábiky, iba dve. Ok, tak aj Stanku, tá sa ešte zmestí…Nerozopínaj sa. Tu stoj. Neklop susedom. Čakaj mamu. Pozor schody. Tlač kočík. Aha, Dorotka plače. Poď. Aha, havo. Pozri, deti. Poď, tam bude vtáčia búdka. Poď. Tam je papek. Nie, kráčame po chodníku. Nesadaj si. Prečo ležíš na tej zemi? Vstávaj. Aha, havo. Aha, deti. Aha, suseda. Aha, bus. Tami, bus! Červený autobus!

Nič nepomáhalo. Krik, presviedčanie, vyhrážky, prosenie, spievanie, divadlo v troch dejstvách, zanechanie na ulici, akože naháňačka, akože skrývačka, akože plačem, akože odchádzam , akože príde medveď aj opíjanie rožkom (doslova).

Jednoducho chcela byť v spojení s asfaltom stoj čo stoj (alebo seď či lež). Cieľ dňa bol ohrozený.

No a keď sa Odysseus ľsťou prekonajúc Prótesilea konečne doplavil k papiernictvu, svojím gréckym okom zazrel nápis Zatvorené. Vari sa proti nemu spikli všetci bohovia Olympu?

Nie. Ja som Odysseus. Syn Sizyfa a Antikley. Vládca Ithaky a autor Trójskeho koňa. Odysseus možno bitku prehral, ale vojna ešte neskončila.

Už starí Gréci tvrdili, že základom nezbláznenia sa na materskej stereotypom všedných dní je mať program. Plán.  Každý deň.

Zajtra pôjdeme kúpiť obálku.

(Viac príbehov nájdete na Instagrame @akinimodomi alebo na www.niesomblogerka.blogspot.com 😉)