Dieťa moje! Je mi ľúto, že ťa musím za nohy ťahať z ihriska preč, lebo je tam stále bobo. Hnevá ma, že sa nemôžeš stretávať s kamoškami a že do prázdnej telocvične našej @bublifit sa pozeráme iba cez okno. Unavuje ma, ako ti musím nonstop vysvetľovať, že si nemôžeme ísť kúpiť do Tesca rožok, lebo ešte nie je po 11:00. Vytáča ma, že ťa vytáča, ako ti vkuse drhnem ruky dezinfekciou a že nevidíš úsmevy ľudí (ak tam ešte nejaké sú). Je strašné, že starkej dávaš pusu na obrazovku telefónu a prastarkú si už polroka nevidela. Rada by som napísala, že raz bude všetko ako predtým, ale nie. Už nikdy nebudú veci ako pred TÝM. Budú nám vzácnejšie.

V spolupráci s modrykonik.sk vám na vaše obrazovky prinášame jedinečný súdny proces vo veci nevernica Dominika versus produkty dmBio.

Vážená porota a ctihodné súdne zhromaždenie! Milé mamičky Modrého koníka!

Volám sa Dominika a nikdy v živote som si nekúpila žiadne potraviny v dm drogérii. Pýtam sa samej seba: "Som jediná na tejto spotrebiteľskej planéte?" Pravdupovediac, vždy som sa zamýšľala, prečo to tí ľudia vlastne robia. Veď prečo by som si omáčky, nátierky alebo múky kupovala v obchode s vložkami a pracími prostriedkami, keď si ich môžem normálne hodiť do košíka v hypermarkete?  dmBio výrobky boli pre mňa iba zbytočne predražené módne výstrelky ,,bio" fajnových ľudí, ktorí iba preháňajú a chcú si dokázať, že oni nebudú kupovať potraviny v bežných reťazcoch. Že oni sú niečo viac a že ja do tejto kategórii ľudí určite nepatrím a ani nikdy patriť nebudem. Bodka.

Až kým...

...až kým som nebola odsúdená na 2-týždňové testovanie tohto parádneho balíka dmBio produktov. Testovanie to bolo v skutku úmorné. Rôznorodé. Chutné aj voňavé, lahodiace nielen jazyku, ale aj očiam, ovocné i zeleninové, od paradajok cez hríby až po mango, chrumkavé i zamatovo vláčne, teplé i studené, no čo je hlavné – kvalitné a zdravé. 

Výrobky dmBio sú vyrobené z čisto Bio produktov, ktoré sú vhodné pre vegetariánov, vegánov, ľudí s potravinovými intoleranciami, ale i pre všetkých, ktorí si dajú záležať na tom, aby boli ich potraviny vyrobené trvalo udržateľným spôsobom.

V nasledujúcej recenzii by som vám rada predstavila jednotlivé produkty môjho dm balíčka a zároveň vám ukázala, ako som ich otestovala ja.

➔ dmBio Paradajkový kečup

• obsahuje až 70% na slnku dozrievaných paradajok z Talianska,
• bez farbív a konzervantov,
• vhodný ako súčasť studených aj horúcich pokrmov,
• s naozaj výraznou sladkastou chuťou, v ktorej dominuje práve tá paradajková (nie jabĺčková - ako to už býva v iných kečupoch).

dmBio paradajkový kečup som otestovala ako podklad pre moju cuketovú pizzu. Hoci ma niektoré mamičky upozornili, že kečup v žiadnom prípade na pizzu nepatrí, myslím, že dmBio paradajkový kečup môže svojou výraznou chuťou a hustou konzistenciou konkurovať ktorémukoľvek paradajkovému pretlaku, čiže svoju úlohu splnil na jednotku. 

➔ dmBio Nátierka Shiitake šampióny

• netradičná nátierka, v ktorej sa snúbi kombinácia chutí shiitake, šampiňónov, kurkumy a kvasníc,
• vhodná na raňajky, desiatu, olovrant aj večeru,
• ľahko roztierateľná na pečivo i sucháre,
• ozvláštni váš jedálniček a prekvapí i neohlásenú návštevu,
• v praktickej znovu uzatvárateľnej konzerve.

Shiitake nátierka prešla záťažovým testom s názvom ,,Prišla svokra". Hovorím si, super, v dome nič. Ani rožky, ani šunka. Potom mi trkne, že veď mne dnes prišiel balík, som zachránená. Snáď... Postavím sa medzi dvere a so sebavedomím level 50 hovorím: ,,Robila som dnes shiitake nátierku, ochutnáte?''

Natieram ražný chlieb týmto zvláštnym niečím, že bio, vegan, atď. To nemôže byť zlé!
Sebavedomo servírujem so zeleninou a polníčkom, pričom mám sucho v ústach, potia sa mi dlane... Ona odhryzne, žuje, nevypľula, prehltne... Fú, kríza zažehnaná, až kým neprišla otázka: ,,Dobré, ako si to robila? Daj recept."
Bola som odhalená. Vyťahujem z chladničky Shiitake nátierku a priznávam sa k trestnému činu zavádzania svokry.  Tá šla v ďalší deň do dm-ky a kúpila si svoju Shiitake.

➔ dmBio Mangová nátierka

• ovocná nátierka so 75% podielom ovocnej zložky exotického manga,
• vhodná na pečenie, do jogurtov, na spestrenie dezertov, ako nátierka na chlieb alebo len tak - lyžicou rovno do úst,🙂
• bez cukru, sladená iba agávovým sirupom, no predsa poriadne sladká.

dmBio mangovú nátierku by som charakterizovala ako sladkú závislosť vzadu v chladničke alebo ako prvú pomoc v kuchyni. Doslova. Dôkazom je aj môj príbeh z kuchyne, vďaka ktorému vznikol Mini Mango Cheescake v pohári:

,,Tak som sa vám včera vychytila urobiť jablčník.Taký ten, čo musíte rozvaľkať spodok aj vrch, všade sa vám to lepí alebo trhá, drobí, nejde to potom preniesť na plech, a že finta váľkom… Aha, určite. Koláč, pri ktorom musia odísť všetci z domu, ak nechcú počúvať moje hysterické záchvaty. Všetko šlo podľa plánu, vygooglila som si babičkin jablčník, vajcia, maslo, múka, prvý fail - nemám už práškový cukor, nevadí, trstinovým nič nepokazím. Potom ma skoro vykotilo, keď som zistila, že nemám prášok do péčka. No stres, som nejaká dcéra cukrárky, ešteže mám sódu bikarbónu. Po počiatočných zmätkoch a nedôvere v samú seba (ale veď som nejaká dcéra cukrárky), som vymiesila parádne cesto, čo som nezabudla časozberom natočiť na video - mobilom v otvorenej kuchynskej skrini . Dokonca sa mi podarilo vyvaľkať obdĺžnik v tvare nepriľnavého plechu Gizky Oňovej, ktorý neprihorí (naozaj neprihorel). Ešte som to aj tým váľkom preniesla, všetko ok, spotené pazuchy, všade bordel, Tami chutila múka, ale dala som to. Na to už len postrúhať jablká a keďže som sa chcela vyhnúť ďalším sklamaniam a kuchynským depresiám, na vrch som radšej ušúľala mriežku. Po 35-tich minútach sa na mňa usmieval krásny, dozlatista upečený jablčník. Potom to prišlo... Po prvom zahryznutí som si povedala, že asi mám divný jazyk. Po druhom som už začala premýšľať. No a pri treťom hryze som si uvedomila, že žujem nejaký múčnik z podnikovej jedálne Jaslovských Bohuníc a nie babičkin jablčník z www.dobruchut.sk. Chuť síce bola, no dobrou by som ju nenazvala. Po dlhšom pátraní sme s mojou maminkou (cukrárkou) vypátrali pôvod tejto špecifickej chute chemickej zlúčeniny. Dominika totiž namiesto čajovej lyžičky sódy bikarbóny pridala nie dve, ani tri, ale možno aj celú polievkovú lyžicu tohto bieleho prášku. ,,Veď, to neuškodí'' je heslo môjho pečenia.
No a tak sa hodinu po tejto chemickej katastrofe (a po zmierení sa samej so sebou) zrodilo toto tu. Ako?

️Posekala som keksíky, čo som našla v skrini, zmiešala s roztopeným maslom, utľapkala na dno pohára. Na to navrstvila vymiešané mascarpone + tvaroh + dmBio mango nátierka, na to opäť keksíky a na to už len samotná mango nátierka , ktorá obsahuje až 75% manga a ku podivu žiadny cukor iba šťavu z agáve.

No a tak, za týchto dramatických okolností, z 5 surovín a za 5 minút, vznikol tento fajný mini mango CHEESCAKE v poháriku. A přitom taková blbost."

➔ dmBio vegánska omáčka a lá Bolognese

• intenzívna paradajková chuť identická s chuťou mäsovej omáčky bolognese,
• 100% vegánske zloženie pozostávajúce zo 42% rajčinovej drene , 42% zeleninovej zmesi a sójových kúskov,
• vhodná k cestovinám, na pizzu, do lasagní alebo do polievok,
• chutné a jednoduché jedlo hotové do 5-tich minút,
• vhodná pre vegánov, možno vegánov, ale aj nevegánov, ktorí vôbec nezistia, že nejedia mäso. 🙂

Vegetariánka zo mňa asi nikdy nebude. Veď viete - čerstvá morčacia šunka, chrumkavý špekáčik, veľkonočné rezne či hovädzia sviečková rozpadajúca sa na jazyku... No a vegánka už dupľom nie - mozzarella a vajcia na 560 spôsobov! Nikdy by som sa ich nevzdala.

To otrepané ,,nikdy nehovor nikdy'', sa mi ale zase raz potvrdilo v praxi s názvom Život s dieťaťom. Nikdy by som totiž nepovedala, že vegánska bolognese od dmBio prejde u nás doma tým najťažším testom hlavnej stravníčky - mojej dcéry, ktorá by zjedla aj tanier, keby mohla. A samým degustačným vrcholom bolo, keď danú omáčku dokonca zjedla s gnocchi z hokaido tekvice.

Na koniec obligátna otázka: ,,Dobre maminka navarila?''
Prázdny tanier a plné brucho boli dostatočnou odpoveďou.

➔ dmBio Chrumkavé krekry zvieratká so sezamom

• ideálny snack pre malých aj veľkých,
• krekry v tvare zvieratiek rozvíjajúce fantáziu a slovnú zásobu detí, ktoré zároveň umlčia aj to najhlučnejšie dieťa,
• vhodné na cesty, na ihrisko alebo len tak k telke. Pozor však! Určite vám jeden balík stačiť nebude, 🙂
• lahodná oriešková chuť vďaka sezamu.

➔ dmBio raňajky = Müsli s bobuľovým ovocím a Študentská zmes

• Müsli - zdravý a vyvážený štart každého dňa plný energie,
• vhodné aj ako maškrta kedykoľvek počas dňa,
• bez pridaného cukru - sladké iba vďaka bobuľovému ovociu a tým si vaša raňajková miska nevyžaduje dodatočné sladenie,
• 62% ovsených vločiek ako bohatý zdroj vápnika, ktorý podporuje trávenie organizmu,
• ideálne s mliekom, jogurtom, tvarohom alebo k príprave ovsených tyčiniek či granoly,
• Študentská zmes bohatá na orechy, lieskovce, mandle, kešu a sladké hrozienka,
• skvelá ako zdroj energie, vitamínov, nenasýtených mastných kyselín, vlákniny či minerálov,
• ideálna ako snack kedykoľvek počas dňa či obohatenie kaší, müsli, šalátov a pod.,
• vhodná aj na prípravu spodnej vrstvy fit či raw dezertov.

➔ dmBio Ghee maslo

• v súčasnosti stále netradičný produkt, no v skutočnosti maslo vyrobené tradičným spôsobom ajurvédskeho varného procesu,
• bezvodý maslový tuk,
• lahodná, jemná chuť, ktorá podčiarkne chuť vášho pokrmu,
• vhodné na varenie, vyprážanie, pečenie i finálne dochutenie jedál,
• zdravšia alternatíva klasického masla, o ktorej som počula, no vyskúšala som ju až teraz.

Ghee maslo som používala takmer pri príprave každého obedu či večere - napr. na zjemnenie brokolicovej krémovej polievky (obr.), či finálne dochutenie tekvicového rizota. No taktiež aj ako náhradu klasického masla v slaných pagáčikoch. Prekvapilo ma svojou jemnosťou a schopnosťou neprepáliť sa. Hoci je jeho cena vyššia ako cena bežného masla, určite som ho nepoužila poslednýkrát. 

➔ dmBio Zmes na zeleninový bujón

• 20% podiel rôznorodej zeleniny doplnený korením a to všetko v jednom poháriku,
• vhodná do polievok alebo ako dochucovadlo pri príprave jedál (rizoto, prívarky, omáčky, cestoviny, zemiaky),
• na rozdiel od bežných dochucovadiel, ktoré vôbec nepoužívam, je bez pridaného cukru, gluténu či droždia,
• výrazná chuť, ktorá obzvláštni (a častokrát zachráni) nejedno jedlo,
• ideálna pri príprave pokrmov v prípade, ak nemáte k dispozícii čerstvý vývar,
• rýchla príprava - iba jedna lyžica zmesi na 0,5 l vriacej vody.

➔ dmBio Zmes sypaného ovocno-bylinného čaju, brusnica jahoda

• ideálny spoločník, ktorý vás svojou sviežou chuťou jahôd a brusníc prenesie z dlhých chladných dní priamo do leta,
• naštartuje metabolizmus, zahreje, doplní pitný režím a pohladí chuťové poháriky,
• ak ho nestihnete vypiť za tepla, je výborný aj vychladený.

VERDIKT

Milé publikum, vážený súd! Po dvoch týždňoch testovania, prezretí si dôkazového materiálu a spísania tejto recenzie, som sama so sebou dospela k verdiktu:
Priznávam sa - som vinná. Vinná z predčasného a bezdôvodného robenia úsudkov na základe vlastných predsudkov. Tak, ako to už majú ľudia vo zvyku vo všetkých sférach života. Produkty dmBio sú poctivo vyrobené potraviny, ktorých úlohou je na jednej strane priblížiť ľudí k zdravšiemu životnému štýlu a na strane druhej - nezabúdať ani na ich pôžitky a uspokojenie potreby chutného jedla.  A v tom tkvie ich jedinečnosť!

Zdravo a chutne! Nie nadarmo je práve tento slogan heslom dmBio produktov. Po 2 týždňoch testovania som sa na vlastných očiach, jazyku a žalúdku presvedčila, že tieto produkty ozaj stoja zato a nie sú len ďalším marketingovým ťahom s cieľom zlákať spotrebiteľa sladkými rečami o zdravom stravovaní sa. Hoci je ich cena v porovnaní s bežne dostupnými potravinami v hypermarketoch vyššia (to je to, čo ma od ich kúpy asi odrádzalo najviac), tieto mnou otestované produkty ma presvedčili, že ich cena nie je neopodstatnená, práve naopak. Je adekvátna tomu, čo za ňu dostanete späť. Presvedčili ma svojou prirodzenou, no zároveň výraznou a lahodnou chuťou, bohatým a zdravým zložením (bez pridaného cukru, glutánu, farbív a konzervantov...), rôznorodosťou výrobkov, o ktorých som doposiaľ nepočula (shiitake nátierka), nápaditosťou (mango nátierka), praktickosťou (zmes na bujón) a najmä - pozitívnou odozvou mojich stravníkov - mojej rodiny.
Naozaj ľutujem, že výrobky dmBio som vyskúšala až teraz. Tak mi treba. No poznáte to - radšej neskoro ako nikdy. 🙂

A preto si s veľkou radosťou za tento hriešny priestupok udeľujem nepodmienečný  trest  kupovania takýchto, ale aj ďalších iných produktov dmBio, ktoré ma týmto testovaním presvedčili, že žiť sa dá zdravo a chutne. Doslova!

Týmto ďakujem Modrému koníku a dm drogérii za možnosť stať sa súčasťou testovania dmBio výrobkov.

#test_dm28  #recenzia #dm_bio_potraviny_skusenosti

Hej ty, milá bezdetná, čo by si tak strašne chcela počas tohto času doma cvičiť, ale...➡️

Nie je kedy...Nie je kde.. A ako to mám?  A koľko?Ale to je ťažké...Zajtra začnem. Už naozaj od pondelka. Ale to je nuda cvičiť doma. A to sama?

Tak moja milá, odkazujem ti: Cvič! Pre mňa za mňa aj 3x do dňa! Cvič naplno a slobodne! Precízne a do posledného drepu. Až kým na teba neprídu mrákoty. Od yogy či to divné niečo na stuhách, okolo tyče  či pilates až po online aerobic Brigity z kulturáku! Cvič, lebo ani neveš kedy to príde a popri výpadoch do strán budeš musieť krájať plastové jablko alebo vyberať pastelku z nosa.

Koniec oznamu.

Za uplynulý týždeň sa z nás, Slovákov, stali hygienici, virológovia, epidemiológovia a doktori, ktorí majú z gaučov svojich obývačiek zaručené riešenia na súčasný celosvetový problém, štatisti a ekonómovia sledujúci, počitajúci a prepočítavajúci čísla za ktorými sa skrývajú živí ľudia, stali sa z nás premiéri, ktorí by tamto aj hento vyriešili lepšie, rýchlejšie lacnejšie a kvalitnejšie, sudcovia karhajúci tých, čo vonku chodia a aj tých, čo vonku nechodia, ľudoví liečitelia a šamani ponúkajúci zázvorovú polievku a cesnakové korenie ako účinný liek, skeptici,čo tvrdia,že toto je pomsta našej matičky Zeme,lebo sme pili z plastových slamiek a necestovali #navinczeho , ale aj optimisti, čo hlásajú, že spolu to zvládneme, šikovní podnikatelia s antibakteriálnymi gélmi s nálepkami alebo rúškami za iba 15 eur, domáci pedagógovia, hudobníci i výtvarníci servírujúci xy aktivít pre deti každého veku, len aby čas plynul rýchlejšie, krajčírky pretekajúce sa, ktorá zo starého pyžama a ramienok z podprsenky vyrobí viac vytunené rúško, kuchárky a cukrárky ponúkajúce jedinečné a originálne recepty, ktoré tu predtým neboli, online fitness tréneri, predčítači kníh, psychológovia a mentori zaručujúci duševnú pohodu a bezproblémové zvládanie stresu, recenzenti filmov a seriálov, ktoré musíte vidieť a kníh, ktoré nesmiete zabudnúť prečítať, vtipní glosátori, komici a grafici vymýšľajúci kadejaké karikatúry a videá, kde aj kilo ryže premenia na srandu,len nech je sranda...Našli ste sa tam niekde? Nevadí, aj ja. A nie raz😁

A čo bude ďalej? Neviem. Ja len dúfam, že urobíme všetko preto, aby moja dcéra nemusela v júni oslavovať jej 2.narodeniny v karanténe a cez konferenčný videohovor, lebo ľudia tam vonku majú stále ,,bobo''.

Matky (a rodičia vo všeobecnosti) sa v spojitosti s cestovaním a výletmi delia na dve skupiny:

1. Áno, poďme, užijeme si to/veď to, že máme dieťa ešte neznamená, že budeme sedieť doma/dieťa nie je prekážka/cestovať sa dá aj s dieťaťom...

2. Nie, je to zbytočné/dieťa si to vôbec neužije/je to záťaž pre dieťa/ešte je skoro/počkajme 3 roky/cestovanie s deťmi je náročné/neoddýchneme si/nie je to dovolenka...

My sme stopercentne patrili do skupiny č.1. Keď som bola tehotná (a ešte dlhú chvíľu potom), plánovali sme, snívali sme, premýšľali sme o miestach, kam sa s Tami vyberieme, hovorili sme, aké to bude super, ako bude spať v kočíku, zatiaľ čo my budeme obzerať kadejaké pamiatky, ako budeme chodiť po hradoch a zámkoch, galériách, reštikách a pod., a ako sa príchodom bábätka nič nezmení. Taktiež pri čítaní týchto riadkov cítite naivitu? Nehovorím, že sú vyššie uvedené riadky nonsens. Samozrejme, sú aj takéto prípady. My sme však iný príbeh.

Minulý víkend sme sa vybrali do Čiech. Pôvodne sme chceli ísť do rakúskeho Melku, no nakoniec sme sa rozhodli pre bratov Čechov. Bratislava – Uherské Hradište – Kroměříž – Olomouc a späť. Tri dni, dve noci, dva hotely, niekoľko pamiatok, dobré jedlo, krásny predĺžený víkend s rodinou. Plán bol vyraziť v piatok okolo 10:00 tak, aby Tamarka cestu prespala. Zmena však nastala hneď v prvom bode programu. O 9:30 sme vedeli, že o 10:00 určite nevyrazíme, a tak som Tami dala desiatu doma, uložila som ju spať a uvarila som jej obed, ktorý mala pôvodne zjesť už niekde v "země českeeej", no hups, nepodarilo sa.

Keď sme sa konečne nasáčkovali do auta, bolo okolo 13:30. Áno, aj ja cítim ten časový rozdiel medzi plánovaným odchodom a tým reálnym. No holt, keď máte dieťa, čas je len pojem. Našťastie, skoro celú cestu prespala a my sme úspešne, bez hysterických plačov, dorazili do malebného mesta s názvom Kroměříž. Skúste tento názov vysloviť 3x po sebe. A áno, Uherské Hradište sme pre časový sklz nakoniec nenavštívili. Ubytovanie sme mali presne v centre, rovno na námestí, čo bolo obrovskou výhodou. Jedna z mnohých rád pre vás, budúci cestovatelia s deťmi: HĽADAJTE SI UBYTOVANIE V BLÍZKOSTI CENTRA ALEBO ROVNO V ŇOM! Tento hotel (penzión alebo čo to bolo) sme si našli cez booking a bol naozaj pekný, pohodlný a cenovo výhodný. Avšak, stále je tu nejaké avšak. Pri rezervácii sme ich požiadali o detskú postieľku, čo je už v súčasnosti podľa môjho názoru štandard. V piatok ráno nám ale volala slečna "řecepčná, že teda promiňte, ale postílka je pokažena a co s tím". No a že zavolá po tom, čo zistí, "jestli to pújde opřavit nebo né". ÁNO, túto správu nám oznámila v deň odchodu. Po asi hodine nám volala opäť. Postílku sa "opřavit nepodařilo", ale že nám môžu namiesto klasickej izby ponúknuť apartmán s gaučami, ktoré si urobíme na "postílku" – toto riešenie ale napadlo nám, strašne múdrym a vynaliezavým Slovákom. Našťastie (no hlavne ich šťastie), my dvaja s R. sme absolútne nenároční klienti a zažili sme si toho s hotelmi habadej (aj horšie), a tak sme mávli rukou, že veď nejak bude, prinajhoršom bude spať s nami.

Po ubytovaní sme sa porozhliadali, vyskúšali posteľ, záchod, pootvárali všetky skrine (aj vy to robievate?), vysanytolovali dobreženie aj kľučky (áno, brávame všade sanytol, lebo niekto z našej rodiny neverí, že záchody tety upratovačky ozaj  čistia :D), prezliekli sme sa a išli sme preskúmať okolie.

Obišli sme si námestie s farebnými domčekmi, pofotili sme sa a vybrali sme sa hľadať nejakú reštauráciu, kde sa konečne najeme. Kým sme našli niečo "vhodné", námestie sme obišli asi trikrát. My sme pri vyberaní reštík veľmi nerozhodní. Tá je príliš plná, tá príliš prázdna, iná príliš tmavá a tam zase páchne... Hučanie Tamarky nás ale prinútilo učiniť rýchle rozhodnutie a vybrať si. Tu by som vám rada poradila, AKO SI VYBRAŤ SPRÁVNE GASTRO ZARIADENIE, pokiaľ cestujete s cca 7-mesačným dieťaťom:

1. Nefajčiarske - k tomu asi niet čo dodať.
2. Gauče - aby sa malo kde dieťa váľať, keď ešte nemôže alebo nechce sedieť v stoličke (kočíku).
3. Berte hračky - je však ale možné, že sa na ne dieťa zvysoka vykašle. 
4. Berte rožok - a ak nemáte ešte zavedený lepok, berte ho aj tak. To dieťa ho jesť nebude, iba sa s ním zabaví a narobí bordel. 
5. Kde nie je veľa ľudí, hluk, tma a smrad.
6. Pre dojky - reštika s nejakým kútom hanby, aby ste nakŕmili aj svoje dieťa, nielen seba. Ak teda nechcete dojčiť na záchode (aj to už bolo).
7. WC s prebaľovacím pultom - čo je v súčasnej dobe, bohužiaľ, stále málo pravdepodobné. Ešteže sme sa vybavili Pamperskami, vďaka ktorým ostala Tami v suchu aj niekoľko hodín a nemusela som stresovať a riešiť pretečenie, mokré oblečenie alebo ju prebaľovať kade-tade po stoloch, barových pultoch alebo nebodaj na zemi (áno, aj to už máme za sebou.) 

Samozrejme, hračky aj rožok skončili na zemi a nakoniec sme sa najedli nastriedačku. Ach, nech už má aspoň 10 rokov.

Po výdatnej večeri sme sa vybrali naspäť do hotela obriadiť dieťa, nakŕmiť ho a dať spať, pretože rodičia mali plán. Tesne pod našou izbou bol pivovar, ktorý patril k hotelu a ponúkli nám drinky zdarma. Jupí. Veď sme mali 4 mobily, v nich appku s názvom Alfred (niečo ako videopestúnka), wifi... JA viem, že kopu z vás si teraz pomyslí, akí sme nezodpovední atď. atď., že necháme dieťa samo na izbe. No ale veď by sme ju videli, a ak by sa zobudila, do 3 minút by som bola pri nej. Takže pokoj!

Tamarke sme z 2 gaučov zhotovili postieľku a po nakŕmení som sa ju snažila uspať. R. medzitým nastavoval Alfreda. Prešla hodina a Tami stále nespala a Alfred stále nefungoval. Proste sa jej nedalo, chýbala jej jej postieľka a Alfred nespolupracoval, keďže hotelová wifi bola naprd.

Ja som začínala mať nervy, lebo stále, keď sa mi ju už podarilo uspať, preložila som ju do jej "postílky", okamžite sa zobudila, keďže sa tam nemala o čo zašprajcnúť. Chýbali jej rebriny klasickej postieľky. Po poskúšaní všetkých telefónov v rôznych kombináciách sme usúdili, že to proste nepôjde. Nakoniec sme tú appku skúsili na svojich telefónoch, no s dátami. Čuduj sa svete, fungovalo to. Kamera po asi pätnástich minútach hľadania správneho uhla nastavená, Tami spala, môžeme vyraziť. Samozrejme, ako som si obliekala nohavice, pohla sa, zobudila sa a bolo po spánku. Utekala som jej dať cumeľ, opäť spí. Vytiahla som si rifle po kolená, opäť sa pohla, je hore. Ach. Postupne sa do mňa dostával ten chrobák s názvom pochybnosti. Mám ísť? Nemám ísť? A čo ak sa zobudí? Čo ak nejak vypadne? Čo ak sa nám tie kamery zaseknú a nebudeme vedieť, že plače? Čo ak ju niekto ukradne, unesie a predá do Albánska? Tami opäť spala a ja som stála v strede miestnosti s rifľami vytiahnutými pod riťou. R. čakal a ja som musela učiniť rozhodnutie. "Neboj, veď keby niečo, si tu hneď. Spadnúť nespadne, jedine bude kričať." Pozrela som naňho a čakal, ktorým smerom si tie rifle potiahnem. Nakoniec som si ich natiahla a zapla, a v tom sa opäť prebudila. "Okej, nejdeme nikam," vyhlásil R, "nemá to zmysel." Ale keďže viem, že R. má rád pivo a k tomu ešte takéto spešl, poslala som ho dole samého. Nech si posedí, že mne to nevadí. No a hádajte čo? Ako odišiel, Tami spala asi hodinu a pol bez pohnutia!!! Mne to ale ozaj nevadilo, že on je dole a ja na izbe. Bola som pokojnejšia. A ja viem, že o pár rokov sa už s nami (trápnymi rodičmi) ťažko vyberie do nejakého trápneho Kroměříža :D

R. sa vrátil na izbu s chipsami a pivkom a mohol sa začať náš romantický večer na hotelovej izbe. Zapli sme si telku, nakoniec to vyzeralo na pekný večer. Keby... Keby sa Tami opäť nezobudila na to, že v izbe bliká telka. A akurát dávali niečo akčné, takže si viete predstaviť, že to v tej našej izbe vyzeralo, ako keď prídu do Serede kolotočári. Opäť som ju uspala, tentokrát som ju nechala na posteli. Po pätnástich minútach bola hore opäť. Nakoniec R. vypol telku. Zvyšok večera sme strávili na gauči, s chipsami a pivom a potme. Na jednej strane, tragické. Na druhej, strašne vtipné a komické. Záleží len na človeku, ako sa na to pozrie.

"Keď si vezmeš, čo máš z dnešného výletu?" opýtal sa ma R. Kým som sa stihla zamyslieť, odpovedal si sám: "Hodinu a pol cesty v aute, 15-minútová prechádzka s Tamarkiným mrnčaním v kočíku, jelení guľáš s Tamarkou na kolenách a večer potme na izbe s chipsami."
Smiali sme sa.
"Mega výlet za 200 eur."
Smiali sme sa ešte viac.
"Takto som si to predstavoval. Náš večer. Že ani nebudem vedieť, kde mám pivo."
Smiali sme sa ešte viac.
"Psst, zobudíš ju, hryz potichšie," upozorňovala som ho.
"Počkaj, idem to pochrúmať na záchod."

Nakoniec sme si pustili hudbu a na tom gauči zaspali, až kým sa Tami opäť nezobudila. No a v tú noc bola tuším hore nonstop. Neviem, či ju niečo trápilo, bolelo, alebo len proste cítila, že nie je doma a chýbalo jej jej pohodlie. Veď aj dospelým sa stáva, že sa na novom mieste nevyspia, no nie? Rozdiel je ale v tom, že kvôli tomu neplačú a nechcú prso každých 30 minút. Bola to ťažká noc a ja som sa ráno cítila ako kedysi, keď som prežúrovala celú noc a na ďalší deň som musela sedieť na morfologickom rozbore. 

Po ďalšom dni strávenom v podobnom duchu v Olomouci sme sa vybrali domov. Cesta nám trvala približne 1,5 hodiny. Mne to však prišlo, akoby sme šli z Honolulu. Hodinu cesty preplakala a 30 minút pred cieľom od únavy zaspala. Bola som unavená, vyčerpaná a pravdupovediac aj trochu znechutená. Hnevala som sa a pýtala som sa samej seba: Prečo nie je Tami ako iné deti? Prečo nechce sedieť v koči? Prečo nevydrží v autosedačke? Prečo sa toľko budí? Prečo? Prečo?

Dnes, po týždni od nášho výletu, viem, že sú takéto otázky absolútne zbytočné. Taktiež viem, že toto nebol náš posledný výlet. Áno, už to nie sú výlety, ako keď sme cestovali iba vo dvojici. Už nepôjdete kam chcete a kedy chcete, už si možno nepospíte celú noc, už sa možno nenajete v pokoji bez dieťaťa na kolenách, pravdepodobne nebudete do rána žúrovať v miestnych kluboch a už asi neprechodíte celý deň po pamiatkach... Vaším merítkom dobrého výletu nebude cena piva ani kvalita masáží, ale prítomnosť prebaľovacieho pultu alebo detského kútika všade, kam pôjdete. Už nič nebude také ako predtým. Je ale na vás, či sa tomuto faktu poddáte, ostanete sedieť doma, budete sa ľutovať, plakať do vankúša a závistlivo si na sociálnych sieťach pozerať profily a fotky dokonalých mamičiek, ktoré cestujú kade-tade po svete s ich dokonalými "dobručkým" deťmi...* Alebo si dupnete nohou a stotožníte (nie zmierite!) sa s faktom, že ten výlet bude mať iné grády. Maldivy, Kroměříž alebo hoci aj Orechová Potôň. Budete so svojimi blízkymi, vypadnete zo všednej rutiny a preskúmate ďalší kus sveta. No a na čom sa budú smiať a na čo budú spomínať tí "domasedi" o takých 30 rokov?

A moja rada č.3? 

Cestovanie s deťmi nie je jednoduché, ale nie nemožné.

*Toto samozrejme neplatí v prípade finančných alebo zdravotných dôvodov.

----------

Tento článok vyšiel s podporou Pampers

Nie som žiadna influencerka, stylistka, trendsetterka ani fashion blogerka. Čo je ale viac ako isté (najmä pípnutím každomesačnej smsky), som  matka na rodičovskej a hoci zvyknem stáť pred skriňou aj polhodinu, zvyčajne to tak vo výsledku nevyzerá. Tepláky, tričko, mikina, hocičo čo neodstáva, nepresvitá, neopisuje moje 3 pneumatiky alebo stehniská.

Je pravda, že outfity je to posledné, čo riešim. A to nielen preto, že každý deň zájdem maximálne tak do Tesca alebo na ihrisko,  kde nemám žiadnu módnu konkurenciu a aj tie 0 až 3-ročné deti sú krajšie oblečené ako ja. Podstatné je predsa moje dieťa, nie? Jej vyberám legíny a body a vlastne toto body nie, lebo tá červená lienka sa jej nehodí k ružovým legínam a tieto ponožky nie, lebo potom by mala holé členky atď. Hodinu riešim, čo oblečiem decku, ktoré sa zašpiní, ešte ani z domu nevyjdeme. A ja – jej zákonný zástupca, asistentka, reprezentant, vzor, mantra, múza - idem v outfite minimálne hubára. Iba prútený kôš mi chýba.

Tak som sa zamýšľala, až mi prednedávnom na Koníku do očí udrel nadpis: Budeme testovať Lull! A ja že, ty brďo, to je niečo pre mňa. Žiadne saká, kostýmy, nohavice na puky... Práve naopak. Po preštudovaní ich webstránky odpredu aj odzadu ma osvietilo. Uniforma matky na materskej. Ale nie hocijaká. Taká na úrovni. Tepláky, tričká, mikiny, legíny, ponožky, batohy...

A práve niečo takéto sa po tom, čo ma bohvieprečo vybrali, ukrývalo v balíčku od Lull Loungewear - slovenskej značky oblečenia, ktorej história sa píše od roku 2010. No a ja som poctená, že som jednou z tých Žien, ktoré si mohli počas 2 týždňov vyskúšať toto nadčasové, ekologické a kvalitné oblečenie slovenskej výroby. Aspoň tak tvrdili zdroje. Bolo už len na mne, presvedčiť sa o tom na vlastné oči a telo.

A ČO SOM SI TEDA VYBRALA?

• VAK Shaft

Moja fľaša, Tamarkina fľaša, peňaženka, kľúče, mobil, plienky, obrúsky, náhradné oblečenie, chrumky, jablko, kapsička, kniha... Toto všetko som dokázala zbaliť do svojho nového batohu od Lull Loungewear. A to som ešte zabudla spomenúť tie tri banány, liter mlieka a 2 rožky (typický nákup matky), čo som kúpila v obchode.

Odkedy som na materskej, k heslu č.1 "splachuj potichu" sa pridala aj rovnica, že batoh=moja nová kabelka. Nič zložité, žiadne odmocniny, jednoduchá matematika a+b= všade, kam idem. Na ihrisko, do obchodu, k doktorke, raz za uhorský rok na kávu s kamoškami... Počas všedných dní mi nie je nič viac nápomocné ako dve voľné ruky, ktoré mi kabelka iba zväzovala.

A ak sa k tejto nenahraditeľnej praktickosti zahŕňajúcej predné vrecko a šnúrku na sťahovanie (na rýchle zatvorenie) pridá ešte aj krásny dizajn, príjemný mäkký materiál – huňatý úplet, ľahko kombinovateľná béžová farba, všetky kabelky žiarlivosťou horko zaplačú v kúte vášho šatníka. Tie moje určite! Len pozor, aby vás ľudia nezačali zastavovať s prosbou, či si môžu váš batoh pohladkať

• TRIČKO Pink Jolly

Basicov nikdy nie je dosť! A o to viac, ak ten basic nie je tak celkom nudný a všedný basic. Presne tak ako toto slim-fit tričko s dlhým rukávom (v mojej reči nátelník), ktoré sa hodí nielen k teplákom, ale aj rifliam či obyčajným čiernym nohaviciam. Vďaka príjemnej 100 % organickej bavlne, z ktorej je toto tričko ušité, ma neškriabalo ani neťahalo, nespotila som sa ani pri utekaní na autobus a cítila som sa v ňom až neuveriteľne pohodlne, až som sa nie raz zamyslela, či som si nezabudla vyzliecť ráno pyžamo.

A bonus k tomuto všetkému? Zbožňujem tzv. statement tričká, ktoré prehovoria za vás aj v prípade, že nemáte čo povedať.

Jediná škoda, že sa k tričku nepredávajú aj titulky pre ľudí ako moja starká, ktorá sa ma opýtala: "To čo si si to tam načarbala na to tričko?"

• TEPLÁKY Parades

Čo vám ako prvé napadne, keď sa povie TEPLÁKY?
Raper držiaci sa za rozkrok? FTVškár s prázdnou taškou, ale plnými bicepsami? Deti v škôlke chodiace kolenačky po kobercoch, čo pamätajú Jozefa II? A čo takto upotený foter s pivom v ruke vyvalený pred zápasom Stupava-Michal na Ostrove?

Mne slovo tepláky najviac evokuje samú seba. Odkedy som na materskej, stali sa mojou neoddeliteľnou súčasťou asi tak ako piškóty pod vankúšom v prvých týždňoch tehotenstva. Keď zazvoní kuriér, obliekam tepláky a utekám dole, na cvičenie s Tami - "Veď čo sa budem ondiť" - stačia tepláky, musím zbehnúť do Lidla na mleté hovädzie v akcii - stačia tepláky, na rýchlu prechádzku okolo paneláku - stačia tepláky, k svokre na nedeľný obed, oni neriešia - stačia tepláky.

Uvedomujete si ale, že slovo "stačí" v skutočnosti nie je na mieste? Veď tepláky, podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka = športová súprava dlhých nohavíc a blúzy z teplej trikotovej látky, sa stali mojou každodennou, dokonca až celodennou súčasťou. Prečo by som im nemala dať väčšiu prioritu?

Vo svojej skrini som napočítala 8 ks teplákov - od sivých až po svetloružové, od tých za 2 eurá až po tie "najdrahšie" za 7 eur. Zažmolkované, vyťahané, vyblednuté, rozťahané, roztrhané medzi nohami, ošúchané, sprané. A tak bolo treba nové a nové. A ešte tieto. A tamtie tiež. Tento kolotoč musel jedného dňa skončiť. A tak som sa rozhodla, že si od Lull Loungwear vyberiem práve ich tepláky.

Nie, nie sú to tepláky za 5 ani 10 EUR. To vieme všetci.  

A tak som bola naozaj zvedavá, koľko toho vydržia. Tepláky som naozaj nešetrila a nosila som ich týždeň vkuse. Sú neskutočne mäkké (najmä zvnútra), perfektne sedia (mám veľkosť S), keďže majú vysoký sed, nemám vonku pol rite, keď sa zohnem po spadnutú chrumku, sú príjemne teplé, vhodné skôr do chladnejších mesiacov ako na leto a čo oceňujem najviac - napriek týždňovému noseniu, váľaniu sa po zemi, koberci, gauči, som na nich nenašla ani jednu žmolku, ani iné narušenie látky. Ak by som mala byť naozaj úprimná, nedá mi nespomenúť, že kolená začali po 6-dňoch nosenia trochu odstávať, ale to pripisujem faktu, že som ich naozaj (ale že naozaj!) nešetrila a pred nosením neboli vôbec opraté. Milovníčky teplákov, ktoré však majú radšej voľnejšie strihy a nie napasované kúsky, tento detail ani nezaregistrujú. Napriek spomenutej kozmetickej chybičke sa tepláky Parades stali mojím obľúbeným Lull kúskom.

A ČO JA NA TO?

Je ťažké zhrnúť do jednej recenzie, aké sú moje pocity z 2 týždňov testovania oblečenia Lull. To pravé testovanie ešte len príde a len čas ukáže skutočnú kvalitu tohto oblečenia. Niekto verí na lásku na prvý pohľad, iní sú skeptickí, onakí zase realistickí a opatrní. Vo mne sa zmixovalo všetko dohromady a na jednotlivé kúsky, ale aj celkovo na značku oblečenia ako takého, som nahliadla na základe týchto kritérií:

• OBJEDNÁVKA A DODANIE

Samotné objednanie a dodanie prebiehalo naozaj hladko. Keďže je stránka Lull Loungewear prehľadná, tovar je systematicky rozdelený do kategórií, zákazníkovi zároveň ponúka širokú škálu farieb a veľkostí jednotlivých produktov, nakúpené som mala hneď. S výberom veľkostí mi pomohla ich mini aplikácia, do ktorej zadáte jednotlivé miery, na základe ktorých vám odporučia, aké veľkosti Lull oblečenia vám sadnú najideálnejšie. V rozhodovaní mi vo veľkej miere pomohli aj recenzie zákazníkov, ktoré sa nachádzajú hneď pod popisom tovaru.

Oblečenie mi prišlo do dvoch dní, no po prvom vyskúšaní som skonštatovala, že by mi možno lepšie sadli kúsky o číslo menšie. Nepovedala by som, že boli veľké, no želala som si, aby boli napasovanejšie. Žiadny problém! Prostredníctvom mailovej komunikácie sme sa dohodli na okamžitej, podotýkam bezplatnej, výmene. Kuriér bol u mňa do 2 dní a tentokrát mi oblečenie sadlo ako zadok na šerbeľ. Ústretovosť, ochota, pro-zákaznícka komunikácia na vysokej úrovni! Tak by to malo fungovať vo všetkých e-shopoch.

• DIZAJN  

Všetky Lull kúsky (nielen tie moje) nájdete v krásnych neutrálnych farbách, ktoré iba deklarujú ich filozofiu spätosti s prírodou. Hnedá, béžová, púdrová ružová, sivá, čierna, žltá... Farby ľahko kombinovateľné nielen s Lull kúskami.

Na druhej strane ma príjemne prekvapila aj vkusná kombinácia a zladenie farieb v rámci jednotlivých kúskov. Tradičná sivá na mojich teplákoch v spojitosti s čiernymi šnúrkami,   ale aj prekvapujúca kombinácia svetloružového trička s červeným nápisom. Batoh krémovej farby s béžovými šnúrkami a doplnkami v striebornej farbe. Menej je niekedy viac a tu to platí dvojnásobne!

•  MATERIÁL A STRIH

Na oficálnej webstránke Lull Loungewear som sa dočítala, že práve kvalitný materiál je srdcom ich značky. Mäkký, pohodlný, na teplákoch zvnútra hrejivý. Batoh pripomínajúci ovečku, príjemný na dotyk, veľmi citlivý na údržbu (odporúča sa iba ručné pranie). Tričko pohodlné, hebké, šetrné k pokožke, lichotiace aj dámam s krivkami.

Na základe vlastnej skúsenosti aj po preskúmaní viacerých produktov som zistila, že dominantným materiálom ich výroby je najmä 100 % bavlna, čím si u mňa získali ďalší plusový bod. Nič nie je totiž pri oblečení dôležitejšie než to,  že produkt splýva a pozitívne spolupracuje s povahou ľudskej kože.

Strihy jednotlivých kúskov sa od seba vo veľkej miere neodlišujú. Lull si zachováva minimalistickú líniu strihov a to od teplákov, nohavíc až po podkolienky či tričká a doplnky.
Tepláky, ktoré som si vybrala majú vysoký sed, ktorý obopne aj kyprejšie tvary, ale zároveň neurazí, chráni a hreje kríže. Tričko PINK JOLLY pôsobí ako základný kúsok na jednej strane obyčajne, no jeho lodičkový výstrih mu dodá ten správny šmrnc a zaujímavý dizajn. Asi najzaujímavejším z trojice Lull kúskov je pre mňa vak, ktorý sprvoti pôsobí ako malé vrecko na prezúvky, no v skutočnosti doň zmestíte naozaj veľa.

Pod lampou je vraj najväčšia tma, no v Lulle to platí opačne. Na prvý pohľad všedné kúsky, ktoré však po prvých minútach kontaktu s vami odhalia ich výnimočnosť a jedinečnosť. A to najmä čo sa materiálu týka.

• VYUŽITEĽNOSŤ A POMER CENA vs. KVALITA

Oblečenie a doplnky Lull Loungewear sú až neobyčajne neobyčajné. Nie sú to len tepláky či len tričko. Dokonca ani nie iba batoh. Za každým jedným kúskom cítiť ich filozofiu udržateľnosti, ekologickosti a kvality.

Nejde len o tepláky, ktoré si oblečiete na babycvičenie či k sporáku, ani podkolienky, ktoré budete skrývať doma v obývačke pod dekou. Myslím, že filozofia tejto značky zahŕňa aj myšlienku zakomponovania tohto voľnočasového oblečenia mimo štyroch stien vášho domova. Do obchodu, do kina, čo takto tepláky k saku a teniskám? Alebo batoh k šatám namieseto kabelky?

Áno, plne si uvedomujem, že tieto kúsky nie sú dostupné za bežné ceny, ktoré vídavate v obchodných centrách. Pravdepodobne si ich ani nekúpite naraz vo všetkých farbách, ako to zvyknete robievať v známych obchodoch s oblečením. Ako mama na materskej, s hoci aj zvýšeným príspevkom, si momentálne neviem celkom predstaviť úplné presedlanie na typ oblečenia v tejto cenovej hladine. Perspektívne to ale vidím veľmi pozitívne. Minimalizmus - aj ten v šatníku -  sa dostáva do popredia čoraz viac. Ak ľudia investujú do kvalitných áut, domov, hodiniek či televízorov, len aby im vydržali, prečo túto myšlienku neuplatniť aj v súvislosti s kvalitným oblečením? 

A či je Lull kvalitné a "naozaj sa oplatí"? To vám po 2 týždňoch testovania zaručiť neviem a ani nechcem. A práve o tom to je - čas ukáže. No a čím dlhšie budem hodnotenie kvality odkladať, tým jasnejšie posolstvo nám táto značka prinesie. Nemám pravdu?

ČO DODAŤ NA ZÁVER?

S nákupom, dodaním, prvým zoznámením aj 2-týždňovým nosením kúskov značky Lull Loungewear som bola viac než spokojná. Nie raz sa ma kamarátky alebo niekto z rodiny opýtali odkiaľ mám to a to, a že aké milé a pekné, a jééj to je ňuňu... Predpokladom spokojnosti ženy ale nie je iba hodnotenie okolia, farba, strih, cena či značka. Všetko toto je nepodstatné, pokiaľ sa ona sama necíti spokojná a krásna. Lull Loungewear - značka, o ktorej som predtým nemala ani páru, sa vo svojej tvorbe zameriava práve na mňa, teba, tvoju mamu, susedu, jej sesternicinu dcéru, dokonca aj jej tetinu kolegyňu z Prešova... ŽENU.

,,Ženu, ktorá chce vo svojom svete (doma) vyzerať a cítiť sa krásna, chce sa zababušiť do svojho kardiganu a so šálkou horúceho čaju si čítať knihu…''

Tak ma, prosím, ospravedlňte, tu moja recenzia končí, obliekam si tepláky a idem sa citiť krásna. Aj doma pri sporáku. Určite to skúste aj vy!

Ďakujem Modrému koníku a Lull Loungewear za možnosť testovania tejto značky.

Už nejaký ten piatok (stredu) pracujem pre tak milovaného i nenávideného Modrého koníka, známeho aj ako online lampáreň alebo studnica múdrostí všetkých mamičiek, tehuliek, snažiliek, babeniek a sem-tam aj nejakých zblúdilých oteckov. Mojou náplňou práce je čítanie. 

Čítam o všeličom.

Podivné vyrážky na lakti. Čo to je za hmyz u nás doma? Môj syn smradľavé prdol, má rakovinu? Zháňam vitošov. Ukradli mi syna. Čo na svokrin jazyk (reálny aj botanický)? Ako kojiť? Ako už nekojiť? Dcéra zjedla loptičku, kedy ju uvidíme? Hľadám si slobodnú mamičku. Svokra ma chce dať na súd, lebo mám hada...

A tak ďalej, stále dookola, v priemere 200 diskusií každý deň. Ostala som v šoku, že veľký podiel všetkých problémov majú ženy, ktoré si merajú bazálnu teplotu, sčítajú, odčítavajú, prepočítavajú plodné dni, pretáčajú kalendár, berú Duphaston a kedejaké iné špeciality, pichajú si bohviečo ďalšie, niekoľkokrát absolvujú odbery a vklady a IVF,KET, PICSI, embryotransfery a ja ani neviem čo ešte, lebo sa prd do toho rozumiem, testy všetkých typov a značiek si robia asi po každom močení a túžobne ba v niektorých prípadoch až posadnuto čakajú aj niekoľko rokov hoci aj na slabú druhú čiaročku, ktorá im zmení život. 

Takže, milá Dominika, si jednou z tých šťastných, čo má niekoho, kto sa jej hádže v LIDLI o zem, vreští, keď vypnem Spievankovo 4 alebo uteká z idúceho kočíka. Tie ostatné na svoju Tami stále čakajú. Dúfam, že sa raz všetky dočkajú.

(Viac príbehov a postrehov nájdete na Instagrame @akinimodomi alebo na www.niesomblogerka.blogspot.com 😉)

Už starí Gréci tvrdili, že základom nezbláznenia sa na materskej stereotypom všedných dní je mať program. 

Plán.

Každý deň.

Dnes sme mali jediný cieľ. Kúpiť obálku v papiernictve o tri vchody vedľa nás. ,,Aká banalita," poviete si, vy bezdetní ľudia disponujúci enormným množstvom drahocenného času. Časopriestor materskej je ale úplne odlišný.

No a tak sme šli. Obliekanie pol hodina. Presviedčanie, že overal, nie bunda. Nie, neberieme 4 bábiky, iba dve. Ok, tak aj Stanku, tá sa ešte zmestí…Nerozopínaj sa. Tu stoj. Neklop susedom. Čakaj mamu. Pozor schody. Tlač kočík. Aha, Dorotka plače. Poď. Aha, havo. Pozri, deti. Poď, tam bude vtáčia búdka. Poď. Tam je papek. Nie, kráčame po chodníku. Nesadaj si. Prečo ležíš na tej zemi? Vstávaj. Aha, havo. Aha, deti. Aha, suseda. Aha, bus. Tami, bus! Červený autobus!

Nič nepomáhalo. Krik, presviedčanie, vyhrážky, prosenie, spievanie, divadlo v troch dejstvách, zanechanie na ulici, akože naháňačka, akože skrývačka, akože plačem, akože odchádzam , akože príde medveď aj opíjanie rožkom (doslova).

Jednoducho chcela byť v spojení s asfaltom stoj čo stoj (alebo seď či lež). Cieľ dňa bol ohrozený.

No a keď sa Odysseus ľsťou prekonajúc Prótesilea konečne doplavil k papiernictvu, svojím gréckym okom zazrel nápis Zatvorené. Vari sa proti nemu spikli všetci bohovia Olympu?

Nie. Ja som Odysseus. Syn Sizyfa a Antikley. Vládca Ithaky a autor Trójskeho koňa. Odysseus možno bitku prehral, ale vojna ešte neskončila.

Už starí Gréci tvrdili, že základom nezbláznenia sa na materskej stereotypom všedných dní je mať program. Plán.  Každý deň.

Zajtra pôjdeme kúpiť obálku.

(Viac príbehov nájdete na Instagrame @akinimodomi alebo na www.niesomblogerka.blogspot.com 😉)

ZAČÍNAME

Keď som sa dozvedela, že ma spoločnosť Rajo vybrala na testovanie ich novinky - RAJO Chia nápojov, veľmi som sa potešila a to hneď z niekoľkých dôvodov:

1. rada skúšam nové veci,
2. rada píšem o nových veciach, ktoré skúšam,
3. rada raňajkujem, desiatujem... ehm, vlastne rada jem,
4. rada raňajkujem zdravo, desiatujem zdravo... ehm, vlastne rada jem zdravo,
5. rada zaraďujem do svojho uponáhľaného života veci, ktoré mi ho uľahčia.

Toto testovanie bolo teda pre mňa ako stvorené. Už nejaký ten čas som mamou a už nejaký ten čas sa snažím dostať naspäť do formy. Zároveň sa vo voľnom čase (ktorého je naozaj málo) venujem písaniu svojho blogu o veciach všedných i nevšedných, ktoré ma v materstve postretnú.

No a jednou z takých nevšedných vecí bolo, keď mi v jedno upršané poobedie zavolal kuriér, že má pre mňa zásielku. Na tom by nebolo nič nevšedné, veď kuriér je po mojom mužovi druhý chlap v poradí , ktorý mi volá najčastejšie. Ale nebudem odbočovať. Do rúk som dostala 3 balíčky Rajo CHIA nápojov, uhádli ste -  v 3 príchutiach:

ANANÁS,MANGO, POMARANČ

RÍBEZĽA, ČUČORIEDKA

JABLKO, BANÁN,ŠPENÁT

A testovanie sa mohlo začať!

Priznám sa, akonáhle som zabuchla dvere, vzala som nožnice a ešte predtým, ako som ich stihla pekne pokope odfotiť, ihneď som jeden musela ochutnať. No dobre, potom druhý aj tretí. K testovaniu som teda od začiatku pristúpila nazoaj zodpovedne.

Testovanie nápojov v 3 príchutiach trvalo približne dva týždne, zapojila som doň aj svojho muža, ochutnávali sme ich samostatne aj v kombinácii s inými potravinami a dali sme im šancu kdekoľvek a kedykoľvek. Ako testovanie RAJO Chia nápojov dopadlo? Chutilo nám? A čo ich zloženie? Odporučila by som ich ostatným? Čítajte ďalej a dozviete sa viac!

PRVÝ POHĽAD

Hovorí sa, že by sme nemali súdiť knihu podľa obalu, v tomto prípade RAJO Chia drink podľa fľaštičky. Tu však ide o výnimku a bude vám to povolené a prepáčené. RAJO nápoje majú naozaj na prvý pohľad príťažlivé, oku-lahodiace fľaštičky, ktoré sú vizuálne odlíšené podľa ich príslušnej píchute:

ANANÁS,MANGO, POMARANČ - žltá, oranžová

JABLKO, BANÁN,ŠPENÁT - zelená

RÍBEZĽA, ČUČORIEDKA - modrá, fialová.

Ak sa teda ponáhľate a nemáte v obchode čas čítať zloženie, farba vám napovie. Navyše vám fľašky výborne padnú do rúk a okrem toho sa z nich aj dobre pije.

CHUŤ

Čo je pri posudzovaní jogurtových nápojov dôležitejšie ako ich chuť? Všetky tri príchute ma prekvapili svojou sviežosťou. Prispelo k tomu ich dostatočné vychladenie v chladničke. Zatiaľ čo príchuť ANANÁS, MANGO, POMARANČ dominovala kyslastou chuťou, nápoj RÍBEZĽA, ČUČORIEDKA bol sladký, no nie príkry. JABLKO, BANÁN, ŠPENÁT asi poteší a prekvapí všetkých odporcov špenátu, ktorý tam takmer necítiť, pretože tu dominuje chuť jablka a banánu. Špenát je ale veľmi dôležitou zeleninou bohatou na železo.

RAJO Chia nápoj možno vypiť na tzv. ,,jedno posedenie". Častokrát sa mi totiž stávalo, že som nejaký jogurotvý nápoj piť začala, no nakoniec som ho nedopila, pretože toho bolo príliš veľa alebo mi tá chuť začala po čase prekážať.

Chuťovo nejde o smoothies alebo džús, ako by ste si mohli myslieť. Mieša sa tu lahodná chuť jogurtu so síce výrazným, ale nevtieravým podtónom jednotlivých druhov ovocia. Nápoj nie je príliš sladký ani kyslý. Chute sú výborne nakombinované a prepojené.

ZLOŽENIE

Priznám sa, že odkedy som sa stala mamou a zaujímam sa o zdravú výživu, čoraz častejšie si čítam zloženie potravín. Inak tomu nebolo ani teraz.

Vo všetkých troch príchutiach tvorí najväčší podiel zloženia jogurtový nápoj, celkovo 84 %. Ostatné zložky sú v prijateľnom zastúpení: napr. banánaové pyré (1,3 %), špenátové pyré (1 %), jablková šťava (1 %) v nápoji JABLKO, BANÁN, ŠPENÁT atď.

Všetky nápoje sú obohatené o tzv. CHIA semienka alebo aj semená šalvie aztéckej (Salvia hispanica) a to v pomere 1 %. CHIA sa za posledné roky stali fenoménom v zdravej výžive a stravovaní. Ide o tzv. superpotravinu. Obsahuje vysoký podiel Omega 3, vápnik, horčík, draslík, železo, proteín, vďaka čomu dodáva energiu počas náročného dňa. Je to aj účinný antioxidant, ktorý podporuje detoxikáciu organizmu a zároveň umožňuje chudnutie bez pocitu hladu.

Ja osobne si zvyknem na raňajky robievať CHIA puding alebo si semiačka večer namočím do obľúbeného smoothie, aby cez noc napučali. Tu som to však robiť nemusela a ušetrila som si tak čas aj energiu.

Jediná nevýhoda tohto nápoja a to, čo by mohlo niektorým spotrebiteľom prekážať, je fakt, že RAJO Chia nápoje obsahujú cukor. Každopádne, toto malé sladké previnenie by mohlo byť výrobcovi a následne aj nám konzumentom odpustené. Život si predsa treba osladiť. A prečo nie v tejto forme?

VYUŽITIE

RAJO Chia nápoje majú skutočne široké využite. Počas dvoch týždňov nám poslúžiil ako rýchle raňajky alebo ako sladká desiata počas kočíkovania. Taktiež si ich obľúbil aj môj manžel ako snack v práci, keď sa kvôli pracovnej vyťaženosti nestíhal poriadne najesť.

Ja som po nich častokrát siahla najmä v čase obeda, keď mi už skvŕkalo v bruchu, no obed sa ešte len varil. Taktiež som si ich zamilovala ako raňajky v miske obohatené o čerstvé ovocie, granolu a oriešky. Fantázii a využitiu sa medze naozaj nekladú!

ZHRNUTIE

RAJO Chia nápoje ma skutočne prekvapili svojou nevtieravou a lahodonou chuťou. Aj napriek pridanému cukru nie sú vôbec presladené a dominuje v nich chuť ovocia. Ich hlavná ingrediencia, CHIA semienka, je príjemným spestrením a zároveň výbornou superpotravinou, ktorá je zdraviu prospešná. Sú sladkou maškrtou, zdravými raňajkami aj prvou pomocou pre hladké brušká.

Už len si vybrať tú správnu príchuť!

Spoločnosti RAJO ďakujem za prejavenú dôveru a možnosť testovať tieto nápoje.