Čierna a biela. Olej a voda. Okrem mihalníc po mne nezdedil snáď nič 🙂 Nerátam charakterové črty. Samozrejme tie, od ktorých mohol dať ruky preč 😉 Veď klasika. Zákon schválnosti pri miešaní genetického materiálu ✌️️ No čo sa týka vzhľadu, bežne dostávam otázky, po kom to dítě je 😜 Tak mám pár odpovedí, ktoré obmieňam. Dnes sa mi podarilo počas pol hodiny použiť takmer všetky 😄
Vyberám malého z auta a pani z vedľajšieho sa mu prihovorí. Chváli, aké má krásne vlasy a hodí očkom smerom ku mne a k mužovi: "A to je vaše?" Hovorím, že nie, práve sme ho ukradli. Zasmejeme sa a pokračujeme každý svojim smerom. V drogérii poprajem pani predavačke pri pokladni pekný deň a prehodíme zopár zdvorilostných fráz. Pozrie na krpca a spýta sa: "Joj, ten je ale zlatý. No, ale po kom je?" Tak premýšľam, či použijem verziu po kuriérovi (sú u nás predsa častejšie ako poštár) alebo verziu, že je po otcovi, Edovi Sheeranovi. Usúdim, že pani je vo veku, že jej meno Ed Sheeran možno nič nepovie. Volím teda možnosť A. Zasrandujeme, že veď hlavné, že matka je istá.
Zastavíme sa nakoniec v potravinách, kde mladá predavačka blokuje nákup a popritom sa prihovára malému. Pri platení mi hovorí: "Ten malý má bohovské vlasy. Ale on sa na vás veľmi teda nepodobá." Ďakujem a odpovedám: "Ale ako, že nie? Nevidíte tu podobu? Veď vlasy má celé po mne." Chvíľu nechápavo pozerá a pýta sa: "Hej? Vy máte v skutočnosti ryšavé a brčkavé vlasy?" Tak sa iba pousmejem, že nie, to je iba žart.
Ešte šťastie, že malý je okrem farby vlasov kópia môjho muža v detstve 😅