Prehovorila som muža, aby mi dovliekol bežiaci pás, na ktorý vôbec nemáme miesto. Lebo určite budem na ňom behávať. Každý deň. Stopercentne. Vždy večer, keď uspím malého. Bez výnimky. Tak som ho uspala a pomaly sa “plížim” do letnej kuchynky, kam sme ten pás nasúkali. Svokor, ktorý pomáhal s prenosom, ešte sedel s mužom na terase a ako ma videl, pýta sa: “Na bežiaci pás?” Tak len potichu zamrmlem: “Ehm, no, skoro. Po nanuk.” 😁 Ale tak čo, keď tá mraznička je nebezpečne umiestnená asi meter od neho. Treba najprv zlikvidovať všetky zásoby, nie? 🤷🏻‍♀️💪😁