
CESTOVANIE MESTSKOU HROMADNOU DOPRAVOU JE JEDNA NEKONČIACA STUDNICA ZÁŽITKOV. NIE VŽDY ALE VESELÝCH...
Ako aj vo štvrtok. Cesta X33-kou bola nezabudnuteľnou nielen vďaka slnku pečúcemu mi na chrbát zahalený v mikine. Nielen vďaka potu množiacemu sa pod mojím červeným rúškom. Nielen vďaka zápche okolo Molecky. Ale aj vďaka jednému špeciálnemu cestujúcemu.
Chlapík...
Chlapík. Štandardný emhádečkový bezdomovec (pardon za ten prívlastok, to len na dokreslenie situacie, obrazu a pachu). Akurát tento bol iný. Rozprával. Nahlas. Zvláštne a veľa. Hneď po nástupe sa prihovoril dcére. Tlieskal na ňu a pokrikoval. A hoci som mu nerozumela všetko, nebolo to miestami vôbec pekné. Hovoril o mne ako o prasati, dcére vravel, že ju má rád. Aj svojho psa, že má rád. Keď som si k dcére čupla, nech odpútam jej pozornosť, počula som ho, ako vraví, nech na mňa dcéra jebe, nech ma nepočúva. Tak som jej vysvetlila, že je to čudný ujo a že ho netreba počúvať. To ju uspokojilo a dala si šlofíka. Chvalabohu.
Lebo, to čo nasledovalo, nebolo nič príjemné. Chlapík vyziapoval na celý autobus rôzne veci. Polovica bola nezrozumiteľná. Ale čo sa dalo rozumieť nebolo bohviečo. Vyhrážky. Nadávky. Priznania? Kričal, že je bezdomovec, ktorý sedel 25 rokov za zabitie. Snáď to bol len pes, ktorý keď šteká nehryzie, ale ako matke s dieťaťom mi v tej chvíli nebolo všetko jedno. A myslím si, že som nebola jediná. Rúško na pol "žrde" bolo len bonus. Aj by som vystúpila, ale čas ma tlačil, aby som stihla syna vyzdvihnúť zo škôlky. Pokojne to volajme zlý "tajm menežment".
Celý autobus mlčal. Okrem neho. A ja sa tým ľuďom nečudujem. Slovne útočil na jedného pána, ktorý mal zrejme dostatok odvahy udržiavať s ním očný kontakt. Vyhražky typu: Keď ti najebem, už sa nepostavíš. A podobné šmakociny.
Prekvapivý zvrat
Pre mňa bolo ale najzaujímavejšie, ako sa k celej veci postavil vodič autobusu, ktorý s ním miestami aj komunikoval. Ale nie tak, akoby ste si mysleli, že by sa ho snažil upokojiť. Skôr ako s nejakým starým známym. Akoby ho už z iných jázd poznal. Keď mu nakoniec v zápche, otvoril dvere mimo zastávky, aby mu akože preukázal službu, lebo chlapík to mal namierené do Lidla, nech sa nezdržiava v zápche, ten pán, ktorému chcel náš hlavný hrdina "najebať", pristúpil bližšie k šoférovi a spýtal sa ho, prečo nezareagoval skôr, nevyhodil neprístojného cestujúceho, lebo veď ani rúško nemal poriadne, aj ohrozoval ostatných, dostal svojskú odpoveď. Autobusár naňho nakričal, že prečo sa prišiel sťažovať až teraz, keď je takpovediac po funuse. Že to mal riešiť VTEDY, keď tam ten náš hlavný hrdina oné neprístojnosti robil!!! A že on nevidel, žeby nemal rúško... A asi ani nič iné. Ako sa mu vešal na tyč autobusu a robil na nej zdvihy, nepočul tie nadávky a iné kvetnaté vyjadrenia 🤔🤷🏻♀️ Nakoniec z neho vypadlo, že on ho SÁM OD SEBA vyhodiť nemôže a potrebuje najprv počuť sťažnosť od iných cestujúcich... Ja neviem. Vy by ste sa šli sťažovať na chlapíka, ktorý stojí hneď v uličke cestou k vodičovi a ktorý sa vám vyhráža, že vám takú prifári, že sa už nepostavíte? No ja nie. A môžete ma mať za zbabelú alebo alibistickú, ale Ja som nenašla v sebe dosť odvahy ani na to, aby som chlapíka nahrala, aby ho eventuálne mohli neskôr identifikovať. Alebo čo. Ako bonus nám vodič oznámil, že preto ho pustil z autobusu skôr, aby nám toľko nesmrdel. Čo je ironické, lebo vďaka rúškam, bol jeho telesný odor najmenším problémom... Nuž ja neviem, čo by ste robili vy? Stalo sa vám niečo také? Má niektorá radu, čo robiť v takej situácii?



Neznášam takéto indivíduá. Mali by byť zatvorené čo najďalej od normálnych ľudí.