Najväčší šok dňa? Keď zistíš, že máš nárok na 25 dní dovolenky!

Smiech? Prejde! Mňa už prešiel a 20.11.2019, som si viackrát poplakala! Dvakrát ma rozreval Netflix (pozrite si novú rozprávku Klaus a kto ešte náhodou nevidel The Blind Side, tak to tiež), raz mama a raz kamoška. Z toho vyplýva, že táto fotka (od fotografky Lucie Šupolikovej) je prudko ilustračná. 

Ale v podstate aj nie. V podstate ma aj dosť vystihuje. Lebo takýto újeb je pre mňa vcelku typický a vlastne aj v deň, keď som dovŕšila "okrúhlych" 33 rokov, sa mi vyskytol na tvári. A za to som vďačná. Aj za tie slzy. Lebo to boli dobré slzy. Inak, chcela by som tu zagratulovať aj niekomu inému ako sebe (a nemyslím teraz speváčku Máriu Čírovú, ktora oslavuje v ten istý deň ako ja. Len je na tom o dva roky lepšie ako ja). 

Chcem zablahoželať mojej mame. Mrzí ma, že mi to trvalo 33 rokov, kým mi docvaklo, že má sviatok aj ona (teda docvaklo mi to skôr, ale inokedy to spomínať je trochu odveci, tak som počkala na náš magický dátum ;)). Všetko najlepšie k narodeninám. 

Takto pred 33 rokmi (večer 22.30, už trochu meškám) sa istá Betka Z. stala MAMOU. Mojou mamou. Skvelou mamou. Nie dokonalou, ale presne takou, akú som potrebovala. A neskôr aj otcom, lebo toho som si až tak dobre "tam hore" nevybrala. Ale asi som chcela pekné oči, dlhé prsty na nohách a pokožku, ktorá reaguje na slnko skoro rovnako ako koža upíra, nazvyme ju alabastrová. 

Mamy a deti by mali oslavovať narodeniny spolu. Teda minimálne do istého veku, lebo teraz krátko po mojich aktuálnych narodeninách, keď mi jedna drahá nemenová kamarátka vyhodila na oči, že už mám nárok na 25 dní dovolenky, neviem, či je vhodné pripominať ten vek jednej či druhej 😅.

Každopádne sú to nielen prvé narodky, kedy sa mi už neoplatí obracať to opačne, lebo i "vobrácene" to bude 33, ale aj prvé narodky, kedy som dostala dar už aj od syna. Síce len nálepku z Billy, ale zato sám od seba a bez žiadnej motivácie zo strany rodičov. 

Dobre no, pýtala som sa ho, či má pre mňa darček, ale kladnú odpoveď som nečakala. "Mám v šuflíku." 

Som si myslela, že sranduje. Nesrandoval. 

"Nevadí, mám ich ešte dosť," povedal, keď mi ju podal... 

Zdá sa, že humor mu nebude cudzí! A neskôr cez deň pridala dar aj dcéra. Časť z náplne jej plienky na mojom rukáve. Tak to už koľko štastia budem mať?

Dobre, už sa nejdem unášať sentimentom, musím si uvariť čaj na môj tuberácky kašeľ, ktorý ma toho roku na narodky potešil. Tak už iba dodám, happy birthday to me, aj keď neviem, či je ešte čo sláviť, lebo som už zažila všelijaké narodeniny, ale na žiadnych som nebola takáto stará...😅