V motorickom vývine dieťaťa je niekoľko medzníkov, ktoré sa vo všeobecnosti pokladajú za dôležité. Hlavne prvý rok života je viditeľne pokrokový. Mamičky si dané dátumy píšu do pamätných knižiek, babky, tety aj susedy sa pýtajú, či už vie to alebo hento. A sedenie je určite jedným takýmto významným bodom. Oproti iným pokrokom samotné sedenie nie je také jednoznačné. Prečo tomu tak je?

Čo znamená, že dieťa vie sedieť?

Za správny samostatný sed sa považuje schopnosť dieťaťa posadiť sa len s vlastnou pomocou a to do kríža z polohy na brušku (prípadne z polohy na štyroch). Tu môže nastať problém, keď sa za sed považuje poloha opretého dieťaťa o operadlo, o vankúše, či akékoľvek sedenie, ku ktorému sa dieťa nedopracovalo samo, ale pomohlo sa mu. Vtedy určite nie je správne konštatovať, že dieťa vie sedieť. Navyše dávaním dieťaťa do takejto polohy, na ktorú ešte nie je zrelé a nedostalo sa k nej prirodzeným vývinom, mu môžete uškodiť.

Správny vývin sedenia dieťaťa

Predstava, že dieťatko bude sedieť na mieste a až potom sa poberie objavovať svet, je mylná. Väčšina detí sa najprv plazí, neskôr lezie, prípadne sa aj stavia na nohy a až potom sa dospeje k sedu. To má veľký význam, aby si dieťa trénovalo svalstvo krku, chrbtové svaly a hlboké svaly trupu potrebné k zdravému držaniu tela.

K samostatnému sedu bez opory sa dieťa môže dopracovať dvoma spôsobmi:

Pád a úder je najčastejšou príčinou úrazov v detskom veku. Podľa štatistík Úradu verejného zdravotníctva, medzi najčastejšie miesta úrazov detí a mládeže patrí domáce prostredie /36%/, ďalej športoviská /23%/, cesta /21%/ a škola, resp. predškolské zariadenia /17%/. Údaje však sa menia aj v závislosti od veku dieťaťa. Pri malých deťoch do 6 rokov prevláda miesto úrazov domáce prostredie, u starších detí je vyššia úrazovosť vonku, kde je viac nástrah. V domácom prostredí sa najviac úrazov stáva v období Vianoc, vonku je rizikovejšie zas leto.

V domácom prostredí ako aj inde je mnoho nástrah, ktoré môžu byť dôvodom pádu u detí: posteľ, poschodová posteľ (dieťa do 6. roku by nemalo spať na hornom lôžku poschodovej postele), prebaľovací pult (malé bábätko nikdy nenechávať samé na vyvýšenom nábytku), stoličky a stôl, kuchynská linka, schody, šmykľavá, mokrá dlážka,

okno, kolobežka alebo bicykel, in-line korčule, stromy, obrubníky, hojdačky…

Aj napriek mnohým preventívnym opatreniam, k pádu dieťaťa dôjde veľmi ľahko. Nevyhne sa mu asi žiadne dieťa. Väčšina pádov nespôsobí vážnejšie následky. Môže sa však stať, že pád je príčinou úrazu, či už bežného alebo vážnejšieho, ktorý môže mať negatívny dopad na zdravie aj život dieťaťa. Preto je veľmi dôležité, ako sa v danom momente zachováme.

Ako postupovať, keď dieťa spadne?

V prvom rade treba ihneď sa dostať do blízkosti dieťa a zistiť vážnosť situácie: či je dieťa pri vedomí, či dýcha, k akému možnému zraneniu došlo, či krváca, či ho niečo príliš bolí.

Aj keď sa pokladáte za tie najopatrnejšie matky na svete, pádu dieťaťa sa nikdy nedá stopercentne zamedziť. V rámci prevencie určite urobíte všetky možné opatrenia, aby k takému niečomu nedošlo, no napriek tomu sa to môže stať. Dieťa je tvor prirodzene zvedavý, túži objavovať, pohybuje sa rýchlo a nebezpečenstvo si nedokáže uvedomiť tak, ako my dospelí.

Nevinné pády

K pádom u detí dochádza pomerne dosť často, a to v rôznom veku. Keď sa učia chodiť, behať aj v neskoršom veku, keď ich túžba po dobrodružstve núti robiť rôzne nebezpečné kúsky. Väčšina pádov je nevinných, ich dôsledkom sú len malé odretia a modriny. Takému niečomu sa nevyhne žiadne dieťa a v podstate k detstvu patria. Nie sú úplne na škodu, učia deti pochopiť možnosť nebezpečenstva. Preto prílišná až úzkostlivá snaha rodičov ochrániť dieťa aj pred bežnými malými pádmi nie je vždy žiadúca.

Čo ak je pád vážnejší a spôsobí úraz

Horšie je, ak u dieťaťa dôjde k pádu vážnejšiemu, stane sa úraz, ktorý môže mať silný dopad na jeho zdravie či dokonca život. Stať sa to môže každému napriek všetkým preventívnym opatreniam, preto nemá význam trápiť sa v danom okamihu výčitkami. A nie je na to ani čas. Dôležité je správne sa v danej situácii zorientovať.

Keď rozhodujú sekundy

Zdravie dieťaťa je prioritou každého rodiča. Niektoré detičky majú slabšiu imunitu, čo sa prejavuje chorľavosťou, častým prekonávaním viróz a rôznych detských neduhov. Hlavne po nástupe do kolektívu to býva výraznejšie. To vie potrápiť nielen samotných drobcov, ale aj rodičov. Veľkú rolu určite zohráva genetika a celková predispozícia, ako je organizmus odolný, no rodič svojím postojom to môže v mnohom ovplyvniť.

Tajomstvo zdravých detí

Je pochopiteľné, že rodičia majú záujem informovať sa, ako povzbudiť imunitu dieťaťa a čo robia rodičia zdravších detí ináč.

"Mamičky detí, ktoré bývajú málokedy choré, čomu podľa Vás vďačíte za dobrú imunitu detí? Odkedy naše dve deti nastúpili do kolektívu, čo už je viac než rok, sú neustále prechladnuté, ukašľané, s teplotou. V zimných mesiacoch boli viac doma než v škôlke... Prosím, čo zaberá na posilnenie imunity Vám, alebo aký máte životný štýl? Budem vďačná za každý tip", položila takúto podnetnú otázku mamička vo fóre Modrého Koníka.

Nebojme sa zimy

V mnohých príspevkoch sa podstata odpovede sústredila práve na to, že rodičia sa neboja svoje deti vystavovať chladu. No zároveň nerobia nič špeciálne. Jednoducho povedané: primerane deti obliekajú, nie príliš teplo, chodia von za každého počasia a nesnažia sa neustále vytvárať im teplé prostredie.

V živote takmer každého človeka nastávajú situácie, kedy sa necíti príjemne v spoločnosti iných ľudí. Sú ľudia výrazne spoločenskí, iným vyhovujú malé skupinky ľudí, či častejšia samota. Môže sa však stať, že stretávanie s inými ľuďmi a chodenie do spoločnosti vám prináša veľký problém až utrpenie. Pozná to nejedna mamička, ktorá vplyvom určitej izolácie na materskej dovolenke zrazu stráca bežné sociálne zručnosti. Môže ísť o prechodný stav, no nie je vylúčené, že sa spustila úzkostná porucha s názvom Sociálna fóbia.

Charakteristika

Fóbia je neadekvátna iracionálna reakcia prejavujúca sa strachom v situácii, ktorá bežne strach nevyvoláva. V prípade sociálnej fóbie či sociofie je danou situáciou akýkoľvek sociálny kontakt. Človek trpiaci sociálnou fóbiou má neprimeraný strach z medziľudského kontaktu, zo stretnutia s ľuďmi. Súvisí s nízkym sebahodnotením a sebavedomím. Človek, ktorý si nie je vedomý svojich kvalít, stráca dôveru k ostatným, obáva sa, že by mu mohli nejakým spôsobom ublížiť. V spoločnosti ľudí sa u neho spúšťajú myšlienky, ktoré sú impulzom pre neprimerané negatívne emócie, dôsledkom čoho sa daný jedinec cíti medzi ľuďmi veľmi nepríjemne. To vedie, k vyhýbavému správaniu, ku stagnácii sociálnych zručností, tým pádom k pocitom zlyhania a znova slabému sebavedomiu. Jedinec sa dostáva do bludného kruhu.

Sociálna fóbia sa prejavuje úzkosťou až strachom. Ľudia trpiaci touto psychickou poruchou uvádzajú niekoľko najbežnejších dôvodov ich strachu:

• strach z toho, že sa na nich ľudia pozerajú,
• strach byť stredobodom pozornosti,
• strach z toho, že sa znemožnia,
• obavy, že si ľudia budú z nich robiť posmech,
• obavy, čo si ľudia o nich pomyslia,
• strach z odmietnutia, z kritiky,
• strach zo skúmavých pohľadov,
• strach zo straty kontroly.

Sociálna úzkosť

Tak veľmi sme sa tešili, že skončila tá nešťastná dlhá zima a tu naše potešenie z kvitnúcich stromov a lúk zas ničí predstava blížiacej sa peľovej sezóny. Svrbenie, kýchanie, plný nos, červené oči… to vie poriadne znepríjemniť jarný deň. "Prečo tá príroda trestá práve nás?" pýtajú sa alergici. A nielen peľ, aj roztoče, prach, pleseň, či prítomnosť nevinných zvierat vie niekoho pekne potrápiť.

Áno, človek už s prírodou bojuje nejaký ten čas a dokáže sa ochrániť pred všeličím. Aj pre alergikov je jednoduché riešenie – antihistaminiká. Uľaví sa, akoby nie. Ale, čo ak ste žienka v očakávaní, či maminka dojčiaca a nechcete, aby vaše bábätko prichádzalo do kontaktu s liekmi už teraz? Alebo možno si len vravíte, že dosť bolo nezmyselného kŕmenia sa chémiou, idem ja hľadať inú cestu. Nejdem s tou prírodou tak bojovať, naopak, skúsim sa jej viac oddať, možno bude ona práve svojimi vlastnými prostriedkami ochotná mi pomôcť.

Žihľava – všemocná bylina

Zo skúseností ľudí na internetových fórach, ktorí si pomáhajú pri alergii bez liekov, jednoznačne dominuje pitie žihľavového čaju. 

Táto zázračná a pritom ľahko dostupná rastlinka má skutočne mnoho blahodarných účinkov na zdravie. Odporúča sa naordinovať si pred začatím peľovej sezón dvoj- až troj-týždňovú kúru s každodenným pitím čaju z mladých žihľavových lístkov.

Ďalšími bylinkami, ktoré zmierňujú alergické reakcie sú nechtík lekársky, divozel veľkokvetý, fialka voňavá, čierna ríbezľa či bylinný čaj rooibos. Tie môžu byť užitočné aj už v rozbehnutej peľovej sezóne.