Kedy môžeme povedať, že naše dieťa už sedí?

V motorickom vývine dieťaťa je niekoľko medzníkov, ktoré sa vo všeobecnosti pokladajú za dôležité. Hlavne prvý rok života je viditeľne pokrokový. Mamičky si dané dátumy píšu do pamätných knižiek, babky, tety aj susedy sa pýtajú, či už vie to alebo hento. A sedenie je určite jedným takýmto významným bodom. Oproti iným pokrokom samotné sedenie nie je také jednoznačné. Prečo tomu tak je?

Čo znamená, že dieťa vie sedieť?

Za správny samostatný sed sa považuje schopnosť dieťaťa posadiť sa len s vlastnou pomocou a to do kríža z polohy na brušku (prípadne z polohy na štyroch). Tu môže nastať problém, keď sa za sed považuje poloha opretého dieťaťa o operadlo, o vankúše, či akékoľvek sedenie, ku ktorému sa dieťa nedopracovalo samo, ale pomohlo sa mu. Vtedy určite nie je správne konštatovať, že dieťa vie sedieť. Navyše dávaním dieťaťa do takejto polohy, na ktorú ešte nie je zrelé a nedostalo sa k nej prirodzeným vývinom, mu môžete uškodiť.

Správny vývin sedenia dieťaťa

Predstava, že dieťatko bude sedieť na mieste a až potom sa poberie objavovať svet, je mylná. Väčšina detí sa najprv plazí, neskôr lezie, prípadne sa aj stavia na nohy a až potom sa dospeje k sedu. To má veľký význam, aby si dieťa trénovalo svalstvo krku, chrbtové svaly a hlboké svaly trupu potrebné k zdravému držaniu tela.

K samostatnému sedu bez opory sa dieťa môže dopracovať dvoma spôsobmi:

1. keď je na brušku, oprie sa o jednu ruku, dá sa na bok - predvedie tzv. "plážovú polohu". Z tejto bočnej polohy sa rukami odtlačí do šikmého sedu, ktorý predchádza samostatnému sedu,
2. z polohy na štyroch vychýli panvu do jednej strany a postupne si vyberie pred seba obe nohy.

Spočiatku sa pridŕža zeme a až v okamžiku, keď si ruky uvoľní, aby sa mohlo hrať, nastal samostatný sed. Obidve postupnosti sú správne. Dôležité však je, že sa k sedu dostalo nie spredu, ale do kríža, s využitím šikmých brušných svalov.  Vtedy dokáže sedieť pevne a rovno.

V ktorom veku sa dieťa vie samo posadiť?

Ako pri každom detskom pokroku, aj tu je to veľmi individuálne. Uvádza sa, že u väčšiny detí k tomu dôjde medzi 8. a 9. mesiacom. Nie je sa však čoho obávať, ak aj neskôr. Tempo vývinu je u každého dieťaťa iné. Len ho nechajte dostatočne sa pohybovať vo voľnom priestore a ono sa posadí práve vtedy, keď nastane na to správny čas.

Možno sa stretnete s tvrdením, že dieťa by malo sedieť už v 6. mesiaci. Určite nepodliehajte panike, ide o mýtus. Z hľadiska vývoja je také niečo absolútne nereálne.

V žiadnom prípade netreba dieťa, ktoré ešte nedospelo k samostatnému sedu, posadzovať.

Nevhodnosť pasívneho sedu

Sed dieťaťa, ktoré sa ešte nevie samo posadiť a bolo do danej polohy posadené dospelým, sa nazýva pasívny sed. Za takýto typ sedu sa považuje sedenie dieťaťa obloženého vankúšmi, opretého o niečo, posadeného v kočíku, či v jedálenskej stoličke, ale aj posadeného na kolenách. Pasívne sedenie nie je pre dieťa ničím prospešné, práve naopak. Môže zapríčiniť nepriaznivé následky a to hlavne bolesti chrbta, či dokonca skoliózu v neskoršom veku, keďže jeho pohybový aparát nemal možnosť vyvíjať sa správnym spôsobom. Okrem toho, deti, ktoré sú často vystavené pasívnemu sedu, môžu preskočiť fázu lezenia, čo je veľká škoda z hľadiska širokého významu tohto vývinového obdobia.

Odborníci upozorňujú aj na nežiadúcu možnosť, keď sa dieťa načahuje za niečím z polohy poloľahu (napr. v autosedačke) a posadí sa pritiahnutím za ruky. Takýto sed sa tiež považuje za pasívny. Dieťa sa k nemu nedostalo správnym spôsobom, aby si upevnilo svalstvo na sedenie potrebné.

Sedenie dieťaťa a rozpor dvoch generácií

Dané poznatky ohľadom začínajúceho sedenia dieťaťa sú len nedávnym zistením. V knihách a príručkách, ktoré mala k dispozícii generácia terajších starých rodičov, bolo uvádzané niečo iné. A tak sa nemôžete čudovať, že sa stále stretávate s nesprávnym postojom, že dieťa by malo sedieť už ako polročné a treba mu k tomu nejakým spôsobom pomôcť. Bohužiaľ, aj v súčasnej literatúre sa môžete stretnúť k nabádaniu k pasívnemu sedu a to hlavne v literatúre amerického pôvodu. Netreba sa nechať zmiasť. Dnes už sa vie, že najviac preň bude prospečné, keď mu k sedeniu nebudete pomáhať. Len mu umožnite voľne sa pohybovať, aby sa k správnemu samostatnému sedu vyvinulo čo najprirodzenejším spôsobom.

Súvisiace články:

https://www.modrykonik.sk/dojca/

https://www.modrykonik.sk/motoricky-vyvin-dietata/

https://www.modrykonik.sk/6-mesiac-dietata/

https://www.modrykonik.sk/8-mesiac-dietat/

https://www.modrykonik.sk/9-mesiac-dietata/

Viac o sedení dieťaťa na modrykonik.sk:

https://www.modrykonik.sk/forum/ucim-ho/sedenie-dietata/

https://www.modrykonik.sk/forum/prvy-rok/kedy-zacat-davat-dietatko-sediet/

https://www.modrykonik.sk/forum/prvy-rok/sedenie-trojmesacneho-babatka/

https://www.modrykonik.sk/forum/prvy-rok/malo-by-uz-7-8-mesacne-dieta-sediet-2/

Použité zdroje:

http://www.rehamoon.sk/pre-deti/spravny-pohybovy-vyvoj-dietata/

http://www.solen.cz/pdfs/ped/2004/06/07.pdf

http://www.poliklinikaprosek.cz/mapa-nejcastejsi-chyby-rodicu-v-prubehu-pohyboveho-vyvoje-deti-do-1-roku-61

Zdroj foto: pixabay.com

#vyvoj_dietata