Zmena hlasu je najčastejšie spomínaný príznak nastávajúcej puberty u chlapcov. Je to však len jedna z mnohých zmien, ktoré rodičom napovedia, že ich ratolesť sa mení a to nielen fyzicky, ale aj osobnostne.

U chlapcov nastáva puberta neskôr ako u dievčat

Pubertálne obdobie u chlapcov sa obvykle začína prejavovať medzi 11. až 16. rokom, no tak ako pri dievčatách aj pri chlapcoch je mnoho prípadov, keď puberta nastala skôr. 

"U nás to začalo tak pred rokom, teda okolo 12-tich, ale už predtým mal obdobia rýchleho rastu behom krátkeho času, doslova od večera do rána narástol, teraz meria tak 175 cm a úžasne mu preskakuje hlas," napísala do diskusie o chlapčenskej puberte jedna z mamičiek. 

"Jeden z mojich synov "dostal" pubertu neskoro až okolo 13. rokov, druhý  zasa skoro už v 10. rokoch a na najmladšieho si ešte chvíľu počkám. Jeden zo synov bol v celku v pohodičke aj povahovo, aj čo sa týkalo akné, len tak rýchlo rástol, až mu koža nad pasom na chrbte popraskala. Druhý mal zasa strašné chovanie, sústavne papuľoval, všetci učitelia boli sprostí, akné ani nehovorím," popísala vo Fóre nástup puberty  u svojho syna ďalšia mamička. 

Fyzické zmeny chlapcov v puberte sú pre mnoho mamičiek veľmi prekvapujúce

S nástupom puberty u dievčat sa pre mnoho mamičiek začína obdobie, keď je potrebné zodpovedať dcéram mnoho otázok, vysvetliť im všetky tie zmeny, ktoré sa s ich telom dejú a podporiť ich psychickú rovnováhu, ktorá je v  tomto období vystavená veľkému emočnému tlaku.

Vek, v ktorom  sa dievča začne meniť môže byť rôzny

U dievčat začína nástup puberty obvykle medzi 10 až 13 rokom, no mnoho mamičiek má skúseností s tým, že hormonálne zmeny u ich dcér sa diali už skôr.  

"Mám 9 ročnú dcéru a nevieme si s ňou tiež  niekedy dať rady.  Boli sme aj na endokrynológii, lebo je dosť vysoká na svoj vek atď. Bolo nám tam povedané, že sa spustila u nej predčasná puberta," napísala svoju skúsenosť na Fóre jedna mamička.

Najskôr ochlpenie, potom prsia alebo je to naopak?

Hormonálne zmeny súvisiace s pubertou prebiehajú postupne.  U dievčat je prvotným príznakom vývoj prsníkov, ktorý súvisí s vývojom mliečnych žliaz, po ktorom nasleduje rast ochlpenia v oblasti genitálií a pod pazuchami. Môže to byť, ale aj naopak, čiže najskôr začne dievčaťu rásť ochlpenie a až potom prsia, dokonca sa môžu vyskytnúť aj pubertálne vyrážky na tvári, rýchlejšie mastiace sa vlasy, intenzívnejšie potenie alebo napríklad aj náhle "vyšvihnutie" sa do výšky, či zmeny v postave, ako napríklad širšie boky a užší pás.

V motorickom vývine dieťaťa je niekoľko medzníkov, ktoré sa vo všeobecnosti pokladajú za dôležité. Hlavne prvý rok života je viditeľne pokrokový. Mamičky si dané dátumy píšu do pamätných knižiek, babky, tety aj susedy sa pýtajú, či už vie to alebo hento. A sedenie je určite jedným takýmto významným bodom. Oproti iným pokrokom samotné sedenie nie je také jednoznačné. Prečo tomu tak je?

Čo znamená, že dieťa vie sedieť?

Za správny samostatný sed sa považuje schopnosť dieťaťa posadiť sa len s vlastnou pomocou a to do kríža z polohy na brušku (prípadne z polohy na štyroch). Tu môže nastať problém, keď sa za sed považuje poloha opretého dieťaťa o operadlo, o vankúše, či akékoľvek sedenie, ku ktorému sa dieťa nedopracovalo samo, ale pomohlo sa mu. Vtedy určite nie je správne konštatovať, že dieťa vie sedieť. Navyše dávaním dieťaťa do takejto polohy, na ktorú ešte nie je zrelé a nedostalo sa k nej prirodzeným vývinom, mu môžete uškodiť.

Správny vývin sedenia dieťaťa

Predstava, že dieťatko bude sedieť na mieste a až potom sa poberie objavovať svet, je mylná. Väčšina detí sa najprv plazí, neskôr lezie, prípadne sa aj stavia na nohy a až potom sa dospeje k sedu. To má veľký význam, aby si dieťa trénovalo svalstvo krku, chrbtové svaly a hlboké svaly trupu potrebné k zdravému držaniu tela.

K samostatnému sedu bez opory sa dieťa môže dopracovať dvoma spôsobmi:

Keď sa nám narodí dieťatko, máme strach ho vziať do náručia, pretože je krehké. Takmer od nepamäti bábätká ukladáme do zavinovačiek, ktorá nám pomáha lepšie nielen lepšie brať dieťa do náručia. Perinka má svoju úlohu aj pri správnom vývoji chrbátika.

Chrbát bábätka nie je po narodení dostatočne pevný. Perinka alebo zavinovačka teda pomáha uchytiť krehké bábätko. Pre správne uchytenie bez perinky mu držte ľavou rukou hlavičku a pravou rukou chrbticu a zadoček.

Kým sa bábätko narodí, tak jeho chrbtica je počas vývoja v maternici ohnutá. Po narodení potrebuje čas, aby sa prispôsobila. Okrem nosenia dieťatka v perinke sa odporúča aj nosenie v babyšatke.

Šatka na nosenie bábätka je vhodná v tom, že v nej môžete dieťatko nosiť  tak, aby sa mohlo skrčiť do polohy, ktorá mu pripomína polohu v maternici. Ak nosíte dieťa na rukách, tak chrbtica znáša časť hmotnosti hlavičky.

Na správny vývoj chrbtice je vhodné pokladanie na tvrdú podložku. Do dvoch rokov dieťa nepotrebuje pod hlavu ani vankúš. Aj potom mu dávajte na spanie radšej menší, nízky a tvrdí vankúšik.Jednou z chýb, ktorej sa mamy dopúšťajú, je skoré posádzanie bábätka, čo chrbtici vôbec neprospieva. Nevhodná sedacia poloha spôsobuje skoliózu – zakrivenie chrbtice. To, že dieťatko vie už samé sedieť signalizuje, že jeho chrbtica a svaly sú už dostatočne pevné.

V súčasnosti rastie aj dopyt mamičiek po kurzoch cvičenia s dojčiatkami. Pozrite si video o správnej manipulácii s bábätkom.

Keď sa narodí malé bábätko, má veľmi dobre vyvinutý čuch. Postupne sa u neho rozvíjajú aj ostatné zmysly. Všetky sú dôležité a všetky môžeme rozvíjať. Napríklad aj hmat alebo čuch.

Hmat

Pre každého je dôležitý fyzický kontakt. Dieťa vníma hladkanie, hojdanie a prudké pohyby ho môžu vystrašiť. U bábätiek sa vyvíja hmat už v maternici a po narodení spoznáva svet hmatom. Dotýka sa všetkého a všetko ohmatáva. Dieťa skúma svoje ruky, cmúľa si prsty a chytá hračky. Ako prvú aktivitu na rozvoj hmatu môžete dávať do rúk deťom predmety, ktoré ho zaujímajú.

Dieťa využíva hmat, aby spoznávalo nové veci a niečo nové si aj zapamätalo. Namiesto toho často opakujeme, aby nič nechytalo, pretože to môže byť špinavé. Skúste ich občas aj povzbudiť k tomu, aby pomocou hmatu objavovalo vždy, keď môže.

Aktivity na rozvoj hmatu

• dovoľte deťom pohladkať zvieratko, ak viete, že nemôže dieťaťu ublížiť
• niektoré jedlá môže jesť rukami
• hrabanie sa v hline alebo v piesku
• dotýkanie sa stromov a rastlín
• skúmanie, čo je teplé, studené, mäkké, drsné, jemné, pichľavé, hebké, lepkavé

Ani by ste neverili, ale niekedy deťom postačí hrať sa so šnúrkami od topánok, či s vrchnáčikmi z plastových fliaš. A vydržia byť sústredené celkom dlho! Chcete sa aj vy podieľať na výrobe hračiek pre vášho drobca? Tak počkajte, kým príde večer a všetci budú spať. Nachystajte si všetky potreby, svoju kreativitu, príjemnú hudbu a pustite sa do toho s láskou. Výsledok vás vyjde na pár centov.

Rodičia často kupujú hračky, vďaka ktorým sa deti aj niečo naučia, rozvinú svoje schopnosti, alebo jemnú motoriku. Nemusí to byť zrovna ten najdrahší kúsok z regálu. Takéto hračky si môžete vyrobiť, spolu s Modrým koníkom, aj doma.

Vkladačka pre najmenších

Tvorbou tejto jednoduchej vkladačky neprídete o veľa zo svojho voľného času. A ani o veľa z rodinného rozpočtu.

Potrebujete:

Krabicu

Túžba poznať a učiť sa je deťom vlastná. Spôsobuje im radosť, uspokojenie, ženie ich vpred. Bažia po ďalších vedomostiach a zručnostiach, tešia sa do školy. Neveríte? Máte, dokonca, iné skúsenosti? Chyba nie je v deťoch. Štandardný školský systém je skrátka pre ne asi len nudný…

Pre deti chceme to najlepšie. Rozvíjať ich, pomáhať im, mať z nich niekoho, kto toho veľa dokáže. Máme svoje predstavy o tom, čo by mali vedieť, kedy by to mali ovládať a aké by mali byť. Často ich porovnávame s inými deťmi. Nie sú to deti, ako iné deti v ich veku, nie sú ani ako ich starí rodičia, hoci sa na nich podobajú, dokonca, nie sú ani ako my, aj napriek tomu, že majú niečo z našich génov. Sú to individuálne osobnosti. Majú svoje vlastné priania. Chcú byť nezávislé, slobodné. Montessori prístup toto rešpektuje.

Čo je Montessori?

Montessoriovský prístup (Montessori pedagogika) je alternatívny výchovno-vzdelávací program, ktorý je zavedený v niektorých školách už aj na Slovensku. Existuje však od začiatku 20. storočia v Taliansku, Francúzku, Nemecku i v Číne. Založila ho lekárka Maria Montessori.

Je zameraný na podporu dieťaťa pri rozvíjaní všetkých jeho poznatkov a zručností. Dieťa je považované za osobnosť, ktorá by mala byť vo svojej činnosti maximálne vhodne podporovaná dospelými. Vraví, že deťom treba ponúknuť dostatočné intelektuálne podnety – a to v správnom čase a správnou formou. Je na učiteľoch (alebo aj rodičoch, ak dieťa ešte nie je školopovinné), aby pripravili v škole (doma) také aktivity a poskytli také pomôcky, aby deti učenie zaujímalo.

Všetky aktivity vykonáva dieťa pre uspokojenie seba samého, nie vyučujúceho. Samotný vyučovací proces a tým aj vývin dieťaťa, prebieha bez stresu, bez negatívneho dopadu na psychiku dieťaťa. Cieľom celej pedagogiky je podporiť u dieťaťa prirodzenú túžbu po poznaní, objavovaní a učení sa. Sekundárne je podporený aj priateľský vzťah medzi učiteľom a žiakom. Učiteľ má za úlohu dieťa pozitívne motivovať.

Jedna z rád, ako dopomôcť bábätku, aby sa začalo otáčať, hovorí, aby sme pri ňom ležali. Dieťatko už od tretieho mesiaca komunikuje s najmä s mamou, ale aj s ostatnými členmi rodiny, ktorí s ním trávia viac času.  Podporujte svoje dieťa, aby otáčalo za vami hlavičku a snažilo sa zapojiť celé telo.

Väčšina detí sa vo veku šiestich až siedmich mesiacov otáča na bruško bez problémov. Na brušku sa opierajú o lakte alebo sa vzpierajú na roztvorených dlaniach. Dvíhajú hrudník a časť bruška. V polohe na brušku sú stabilné, nespadnú ani v prípade, že zodvihnú jednu ruku a natočia sa do strany. Do sedu sa deti ešte nevedia samy dostať, tak ich ani nedávajte zbytočne sedieť.

Čo si všímať, keď sa dieťatko začne pretáčať?

• pozorujte reakcie dieťaťa
• ako otáča hlavičku
• ako zapája celé telo
• ako zdvíha nohy

Ako pomôcť bábätku, aby sa pretočilo?

Dotknite sa jeho nožičiek a keď ich pokrčí, podoprite mu ich. Ak svoje nožičky zatláča do dlaní, pomôže mu nájsť takú polohu, aby sa mohlo pretočiť. Postupujte však pomaly, pretože rýchle pretočenie sa môže bábätko vyľakať.

Mať dieťa so zdravým chrupom si praje každá mamička. Nielen preto, aby malo úsmev ako z časopisu, ale najmä kvôli tomu, aby sa vyhli problémom s ošetreniami boľavých zubov u stomatológa. Súčasťou správnej starostlivosti o detský chrup sú aj preventívne prehliadky u zubára. Kedy s nimi začať je otázkou pre mnohých rodičov.

Podľa zákona 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej zo zdravotnej poisťovne,  poistenci, ktorí ešte nedosiahli 18 rokov veku, majú dvakrát do roka nárok na preventívnu stomatologickú prehliadku. Znamená to, že vekové obmedzenie, ktoré by určovalo kedy treba ísť s dieťaťom na prvú prehliadku k zubárovi, zákon neurčuje. Toto rozhodnutie je ponechané na vôli rodičov a preto mnohí z nich hľadajú rady o odporúčania od iných rodičov, ktorí už podobné starosti súvisiace  s touto vývojovou fázou u dieťaťa majú za sebou.

Detských zubárov je čoraz menej

Nielen rozhodnutie rodičov, v akom veku zobrať dieťa prvýkrát na návštevu k zubárovi, ale aj hľadanie zubára, ktorý dieťa ošetrí v rámci zmluvného vzťahu so zdravotnou poisťovňou, je veľká dilema. Špecializovaných detských zubných ambulancií je  na Slovensku  už len veľmi málo a zubári, ktorí zabezpečujú starostlivosť pre dospelých, zväčša nechcú  malé deti ošetrovať. 

"Realita na Slovensku je taká, že je tu málo detských stomatológov," napísala svoj názor vo Fóre jedna z diskutujúcich.

"Detských zubárov je málinko," pripojila svoj názor iná diskutujúca.

Ponuka záujmových krúžkov pre škôlkarov a školákov je veľmi široká. Vybrať z nich ten správy pre svoje dieťa môže byť naozaj ťažké. Niekoľko rád ako pristupovať k výberu mimoškolských aktivít pre dieťa, ktoré vyplynuli zo skúseností mnohých rodičov, môže byť cennou pomôckou.

V akom veku začať s krúžkami?

Veľmi častá otázka, ktorou sa zaoberajú rodičia, keď chcú svoje dieťa prihlásiť najmä na nejaký šport. V súčasnosti je ponuka krúžkov veľmi pestrá už aj pre škôlkarov. Jedná sa najmä o záujmové činnosti, ktoré vo svojich priestoroch ponúkajú materské škôlky. Patria medzi ne napríklad  zumba, ľudové tance alebo zábavná angličtina, plávanie, teda aktivity, pri ktorých sa deti najmä zabavia. Čo sa týka športov, v tomto veku to taktiež netreba preháňať, pretože dieťa je dieťaťom iba raz. Okrem toho, každý krúžok má zväčša určený minimálny vek, od ktorého je možné ho navštevovať.

"Optimálny čas na začiatok športovej špecializácie je u každého jednotlivca a u každého športu iný. Určuje sa empiricky (opiera sa o skúsenosť ). Výsledky výskumu v niektorých športoch umožňujú bližšie vymedziť optimálny čas na športovú špecializáciu:

• gymnastika - piaty až siedmy rok,
• plávanie - šiesty až ôsmy rok,
• krasokorčuľovanie - šiesty až deviaty rok,
• lyžovanie - deviaty až dvanásty rok,
• atletika - dvanásty až pätnásty rok," napísala k otázke, v akom veku prihlásiť dieťa na šport, mamička na Fóre.                                                                                                    

Ponuka krúžkov pre deti sa rozrastá s nástupom do základnej školy. V tomto veku je možností omnoho viac, krúžky sú dostupné v centrách voľného času, v základných umeleckých školách či v mestských športových strediskách, alebo v súkromných záujmových centrách, v súkromných športových útvaroch, svoje vlastné krúžky majú aj základné školy.  

Na ihrisku len smutne pozeráte, ako sa všetky deti spoločne hrajú, len to vaše ticho sedí a nepriblíži sa k nikomu na krok. Rozprávate sa s priateľkou v obchode a váš drobec vám div pod sukne nevlezie. Alebo si vás nebodaj zavolala do školy triedna učiteľka s tým, že váš školáčik je až príliš tichý samotár? Hanblivosť u detí je ťažkým orieškom. Nemusíte sa s ňou ale zmieriť a nečinne sa prizerať.

Niektoré deti sa s takouto povahou narodia, iné sa k hanblivosti dopracujú pri kontakte s druhými deťmi, alebo aj s dospelými. Deti sa ostýchajú skôr pred dospelákmi, ako pred svojimi rovesníkmi. Stačí jedna zlá skúsenosť, výsmech, konflikt a dieťa sa uzavrie do seba. „Keď sa to stalo zrazu, tak sa niečo vážne muselo stať, možno jej niekto niečo povedal a teraz má v hlávke, že cudzí sú zlí a maminka ma ochráni,“ pridala do diskusie svoj názor na problém jednej maminky alex49.  Každá mama pozná svoje dieťa najlepšie, a preto by mala sama vyhodnotiť, čo stojí za prehnanou hanblivosťou jej ratolesti.

Kedy je už dôvod na obavy?

U malých detí bývajú takéto prejavy normálne. Môžu to byť dokonca obdobia, kedy sa dieťa schováva za maminu sukňu pred neznámymi ľuďmi alebo je nesmelé pred rodinnými príslušníkmi, ktorých dlho nevidelo. Hanbiť sa pred cudzími je v poriadku, nie ale pred ľuďmi, ktorých dieťa dôverne pozná.

Zvyčajne to však prehrmí po tom, čo sa dieťatko trochu oťuká. „Prešlo to samé. Nikdy som ho nejako nenútila byť iný ako to cítil on sám,“ píše na Modrom koníkovi geegee. Ak dieťatko vyčkáva, pozoruje deti pri hre a osmelí sa až po nejakom čase, je všetko v poriadku.

Horšie je, keď takéto nesmelé správanie a samotárčenie pozorujete na dennom poriadku a ku kontaktu s deťmi akosi neprichádza. Nerozumiete tomu, prečo sa dieťatko len pozerá na ostatných ako sa hrajú, alebo sa chce hrať iba samé? Povahu dieťatka netreba silou mocou meniť a asi sa to ani nedá, môžete mu ale aspoň trošku pomôcť, aby bolo pre neho nadväzovanie kontaktov aj neskôr, napríklad v škôlke či škole, jednoduchšie.

Ach, tie tabuľky. Nejedna z nich máme hlavu v smútku, najmä keď sa nám zdá, že rozdiel medzi schopnosťami bábätka a tabuľkovému vývinu je až príliš veľký. Spravidla by sa mal drobček začať sám pretáčať v období medzi štvrtým a šiestym mesiacom. Čo ale v prípade, že sa tak nedeje? Je naozaj dôvod na paniku? Aké skúsenosti majú so svojimi ratolesťami iné mamičky?

Každé dieťatko je iné. Kým jedno začne chodiť už vo svojich deviatich mesiacoch, druhé sa odhodlá pustiť až v roku a pol. Podobné je to aj s pretáčaním na bok či bruško. „Dcérka sa otočila, keď mala cca 3 mesiace. Ale potom sa asi zľakla, tak dlho nič. Pretáčala sa už v 4. – 5. mesiaci. Ale staršia sa pretáčať nechcela a aj chodiť začala, keď mala rok a 1 – 2 mesiace,“ potvrdzuje salma22 v diskusii na Modrom koníkovi.

Podobnú skúsenosť so svojimi deťmi má aj onga1312: „Moja malá má skoro 3 týždne, drží už hlavičku a otáča ju. Spinkávať chce len na brušku, čo o prvom lenivcovi nemôžem povedať. Síce má už skoro 7 rokov, ale od malinka bol lenivý na všetko.“ Každé bábätko na to musí skrátka prísť samé a vaše obavy to nijako neurýchlia. Dôležité je nenechávať bábätko bez dozoru na posteli, gauči alebo prebaľovacom pulte. Aby ste neboli prekvapená, keď sa po prvýkrát pretočí práve v tejto nevhodnej chvíli.

Ako sú na tom iné bábätká?

„Moje dvojtýždňové dievčatko sa dnes otočilo celým telíčkom na pravú, potom aj na ľavú stranu. Neverili sme vlastným očiam,“ zdôverila sa na fóre nikoletka_h.

„Otočiť áno, ale nie pretočiť. Moji sa pretočili prvýkrát v 4. mesiaci, keď som prestala naširoko baliť,“ vysvetľuje xenicka13.