Zmena hlasu je najčastejšie spomínaný príznak nastávajúcej puberty u chlapcov. Je to však len jedna z mnohých zmien, ktoré rodičom napovedia, že ich ratolesť sa mení a to nielen fyzicky, ale aj osobnostne.

U chlapcov nastáva puberta neskôr ako u dievčat

Pubertálne obdobie u chlapcov sa obvykle začína prejavovať medzi 11. až 16. rokom, no tak ako pri dievčatách aj pri chlapcoch je mnoho prípadov, keď puberta nastala skôr. 

"U nás to začalo tak pred rokom, teda okolo 12-tich, ale už predtým mal obdobia rýchleho rastu behom krátkeho času, doslova od večera do rána narástol, teraz meria tak 175 cm a úžasne mu preskakuje hlas," napísala do diskusie o chlapčenskej puberte jedna z mamičiek. 

"Jeden z mojich synov "dostal" pubertu neskoro až okolo 13. rokov, druhý  zasa skoro už v 10. rokoch a na najmladšieho si ešte chvíľu počkám. Jeden zo synov bol v celku v pohodičke aj povahovo, aj čo sa týkalo akné, len tak rýchlo rástol, až mu koža nad pasom na chrbte popraskala. Druhý mal zasa strašné chovanie, sústavne papuľoval, všetci učitelia boli sprostí, akné ani nehovorím," popísala vo Fóre nástup puberty  u svojho syna ďalšia mamička. 

Fyzické zmeny chlapcov v puberte sú pre mnoho mamičiek veľmi prekvapujúce

Niektoré fyzické zmeny, ktoré sa udejú v krátkom čase dokážu chlapcov zmeniť na nepoznanie. Napríklad nie je ničím výnimočným, že v priebehu dvoch-troch mesiacov sa chlapec veľmi "vytiahne" do výšky a všetky veci zo skrine sú mu odrazu malé. Aj rast chodidla môže byť udivujúco rýchly a nejedna mamina zostane prekvapená, keď v rozmedzí pol roka narastie aj o dve až tri čísla. Chlapcom začne veľmi chutiť jesť a namiesto jedného obloženého rožka ich odrazu zjedia aj tri, neustále sú v chladničke a hľadajú niečo pod zub, tí viac pohodlní neprestajne rodičov upozorňujú, že majú hlad.

"Môj syn má 11 rokov a už pol roka to ním lomcuje. Akné nemá, vždy mal čistú tvár, ale má veľké ústa, zhltol všetku múdrosť sveta, za rok narástol o 10 cm a vyrástol zo všetkého oblečenia v šatníku , nohu má číslo 40, zje viac ako ja a o hodinu je hladný," podelila sa s priebehom puberty u svojho syna mamička na Fóre.

"U môjho syna nastal začiatok puberty v 10. rokoch vo forme ochlpenia pod pazuchou a na pohlaví, krátko na to  v 13. rokoch veľmi narástol, má 182 cm a váži 58 kg.
Je úplne vychudnutý a to bežne zje 7-8 veľkých parených buchiet alebo 5-6 rezňov s ryžou, či 10 palaciniek nahrubo s džemom a čokoládou, ľahko zmizne aj polka kurčaťa. Neviem, kde to mizne a prečo nepriberie," zamyslela sa v diskusii na Fóre nad obrovskou chuťou do jedla u svojho "pubertiaka" ďalšia mamina.

Aj chlapcom sa menia prsia a môžu v nich pociťovať bolesť

Chlapcom síce nerastú prsia, tak ako dievčatám, ale aj u nich prebiehajú v tejto časti tela hormonálne zmeny a niekedy môžu byť veľmi nepríjemné. 

"Ja mám 12,5 ročného syna a toto som riešila teraz cez leto. Mal bolestivé obe bradavky a dosť zdurené, bola som vyľakaná a utekala som s ním k lekárke, ani nebudem písať aké choroby sa mi prehnali hlavou. Tá mi povedala, že to súvisí s dospievaním - u chlapov síce prsia nerastú, ale majú prsné tkanivo rovnako ako ženy a v puberte, keď sú zblaznené hormóny, vie sa to aj takto prejavovať. Kázala mi nech si pri športe, pretože môj syn aktívne hrá futbal, prelepí bradavky leukoplastom a nech sa snaží nenosiť tesné oblečenie a tiež oblečenie s prímesou umeliny, ktoré by ho mohlo dráždiť. Tiež si má dávať pozor na prechladnutie, vie to byť dosť bolestivé, tým sme si prešli približne 3 týždne dozadu," popísala v diskusii starosti s boľavými bradavkami u svojho syna starostlivá mama.

Ako prvé sa chlapcom zväčšujú semenníky

Hoci sa o tejto zmene medzi matkami príliš veľa nehovorí, prvý príznak naznačujúci nástup  puberty je zväčšenie semenníkov. Veľkosť penisu sa začne meniť o niečo neskôr, spolu s rastom prvého ochlpenia na genitáliách a potom aj nad perou.  S týmito zmenami súvisí aj prvá ejakulácia, ktorá sa nazýva polúcia. Erekcia sa začína vyskytovať častejšie a chlapci skúšajú aj prvú masturbáciu.

"U nás to začalo v 10,5 -11 rokoch najprv rastom ochlpnia na pinďurovi, potom jemné fúziky a teraz v 12,5 rokoch má 172 cm, váha 80 kg, za rok narástol 15 cm, nohu má číslo 45. Začal mutovať, má kopec kecov a zistil, že ruky nie sú len na jedenie, manžel mi povedal, že ich využíva aj na mužskú sebaobsluhu. Z toho som bola paf najviac," napísala svoju skúsenosť do diskusie  s priebehom puberty u svojho chlapčenského potomka iná mamička. 

Mutovanie a zmena ohryzka

Súčasťou pubertálneho obdobia u chlapcov je zmena hlasu, ktorá môže byť pre rodičov niekedy úplne fascinujúca. So zmenou hlasu je  priamo spojený vývoj hrtana, ktorý sa v puberte zväčšuje a spôsobuje  hrubnutie hlasu. Okrem hrtana a zmeny hlasu sa chlapcom v puberte mení aj takzvaný ohryzok, ktorý sa výrazne zväčší. 

"U môjho mám pocit, že má obdobie rýchleho rastu, nestačím variť denne zje toľko, čo ani dospelý nie, len neviem, kde sa to do neho zmestí. Chlpatejú mu strašne nohy, aj hlas ako som už spomínala sa mu mení,  spočiatku som si myslela, že je zachrípnutý, niekedy hovorí detsky a inokedy zasa piskľavo a potom hrubo, takže zmena tam je a veľká. Ramená a stavba tela mu tiež zmužneli a papuľu má ako rajtar," aj takto popísala priebeh puberty jedna z diskutujúcich mamičiek. 

Mastná pleť aj vlasy, potenie

Chlapcov v puberte neobchádzajú ani kozmetické a hygienické problémy. Vyrážky a mastná pleť vedia poriadne znepríjemniť celé toto vývojové obdobie. Dnes je, ale mnoho vynikajúcich kozmetických produktov, ktoré dokážu zmierniť problémy s akné či s mastnými vlasmi. Pri intenzívnejšom potení, ktoré je pre chlapcov v tomto veku charakteristické, pomáha častá hygiena a vhodné sú aj deodoranty na prírodnej báze, ktoré neobsahujú škodlivé látky.  V tomto období sa chlapci začnú intenzívnejšie zaujímať aj o kozmetické prípravky,  čo znamená, že bežná detská kozmetika sa im už nemusí pozdávať a budú si pýtať  niečo mužnejšie, napríklad to, čo používa otec.

"Môj syn sa už pol roka  nadmerne potí, čo mu veľmi vadí. Spomenuli sme to detskej lekárke a ona len toľko povedala, že treba sa aj ráno osprchovať pred školou. Ale to pomôže iba na hodinku. A ostatných 6 hodín sa v škole cítil nepríjemne. Začali sme teda používať  prípravok z lekárne,  ktorý je zdravotne neškodný, bezfarebný a vhodný pre ošetrenie kože so zvýšenou potivosťou, ktorý bol od prvého dňa účinný. Písala som priamo výrobcovi, či mu to nemôže uškodiť, keďže je ešte takmer dieťa. Odpovedali mi, že nie lebo spomínaný prípravok upchá póry iba čiastočne a potíme sa aj na iných častiach tela. Takže raz za mesiac si to aplikuje a potom má pokoj. A potom aj noha sa mu veľmi začala potiť, takže spreje do topánok tiež musíme používať," popísala úskalia pubertálneho obdobia, ktoré môžu chlapcov trápiť diskutujúca mamina na Fóre.

Správanie pubertiaka môže byť pre rodičov veľmi vyčerpávajúce

S nástupom puberty, keď sa chlapci menia fyzicky, mení sa aj ich psychika. Zlepšia sa im rozumové schopnosti, pokúšajú sa o samostatnosť a budujú si svoju vlastnú identitu, tiež si začínajú dôkladnejšie všímať dievčatá. Hormóny sú, ale veľmi nevyspytateľný aspekt ľudského života a tak môže byť  správanie chlapcov veľmi kolísavé.

Nie je ničím výnimočným, že chlapci prechádzajú obdobím vzdoru či obdobím precitlivelosti, osvojujú sú nové vzory správania sa, odvrávajú, urážajú sa a vzápätí na to potrebujú, aby ich milované maminy pohladili alebo im iným spôsobom dokázali, že ich ľúbia. Niektorí chlapci majú tendenciu veľa a o všetkom sa rozprávať, chcú, aby im rodičia vysvetlili všetko, čo im nie je jasné, chcú rozoberať rôzne situácie alebo sa chcú utvrdiť, že niečo, čo urobili bolo správne a podobne. Niekedy to môže byť pre rodičov naozaj veľmi únavné neustále sa so svojou ratolesťou doťahovať, rozprávať či diskutovať stále dookola o tých istých veciach. 

"My sme boli tak do 11. rokov OK, ale potom hotová katastrofa, hlavne správanie a náladovosť. Fyzicky to začalo asi tak od 12-12,5 rokov s rastom ochlpenia, do toho sa mu urobilo akné, ale najhoršia je tá náladovosť. Niekedy je normálny, no niekedy sa sama seba pýtam, ako to vlastne môžem vydržať," posťažovala sa mamina v diskusii. 

"Môj starší syn má vo februári 12 rokov, našťastie je tej lepšej povahy, s ktorou sa dá komunikovať a nechá si veci vysvetľovať, no tiež má svoje muchy. Urážky máme na dennom poriadku a tiež jeho posledné slovo, bez ktorého by som si už asi ani nevedela predstaviť deň," pridala sa so svojou skúsenosťou do diskusie ďalšia mamina.

Ako zistiť či je s vývojom chlapca všetko v poriadku

S rastom semenníkov a ochlpenia na genitáliách sa chlapci začnú o svoju hygienu starať sami. Už nechcú, aby ich starostlivá mamička sprchovala, krémovala, česala a podobne. Chcú sa zatvoriť do kúpeľne a o svoje telo sa postarať sami.

Lenže ako starostlivá mamina zistí, či sa u jej milovaného dieťaťa vyvíja všetko tak ako má?  Je to komplikované, ale ako bezbolestným a pre chlapca nezahanbujúcim riešením je spoločný vzťah vybudovaný na dôvere, premyslené taktické rozhovory, počas ktorých nenápadne rodičia zistia či je všetko v poriadku, alebo dohoda, že ak bude mať chlapec pocit, že niečo nie je v poriadku, alebo sa to vymyká normálnemu vývoju, tak sa s tým zdôverí rodičom. 

"Mám 12-ročného syna, chlapci v tomto veku sú citliví, nebehám za mojim synom a neočumujem mu pipíka, len mu stále hovorím, že keby ho náhodou niečo bolelo alebo by sa mu nejako zmenili vajká, tak nech mi to hneď povie," popísala na Fóre svoj prístup k dospievajúcemu synovi  jedna z mamičiek. 

Návšteva lekára je pri akomkoľvek probléme najlepším riešením

Aj v tomto prípade platí, že najlepším radcom pri problémoch, ktoré počas puberty u chlapcov nastanú, je lekár. Internet je dnešnou bezodnou studnicou informácií, no netreba zabúdať, že internet nedokáže urobiť odborné vyšetrenia, ktoré sú v mnohých prípadoch potrebné, aby sa vylúčilo podozrenie na chorobou. 

Foto: Pixabay

S nástupom puberty u dievčat sa pre mnoho mamičiek začína obdobie, keď je potrebné zodpovedať dcéram mnoho otázok, vysvetliť im všetky tie zmeny, ktoré sa s ich telom dejú a podporiť ich psychickú rovnováhu, ktorá je v  tomto období vystavená veľkému emočnému tlaku.

Vek, v ktorom  sa dievča začne meniť môže byť rôzny

U dievčat začína nástup puberty obvykle medzi 10 až 13 rokom, no mnoho mamičiek má skúseností s tým, že hormonálne zmeny u ich dcér sa diali už skôr.  

"Mám 9 ročnú dcéru a nevieme si s ňou tiež  niekedy dať rady.  Boli sme aj na endokrynológii, lebo je dosť vysoká na svoj vek atď. Bolo nám tam povedané, že sa spustila u nej predčasná puberta," napísala svoju skúsenosť na Fóre jedna mamička.

Najskôr ochlpenie, potom prsia alebo je to naopak?

Hormonálne zmeny súvisiace s pubertou prebiehajú postupne.  U dievčat je prvotným príznakom vývoj prsníkov, ktorý súvisí s vývojom mliečnych žliaz, po ktorom nasleduje rast ochlpenia v oblasti genitálií a pod pazuchami. Môže to byť, ale aj naopak, čiže najskôr začne dievčaťu rásť ochlpenie a až potom prsia, dokonca sa môžu vyskytnúť aj pubertálne vyrážky na tvári, rýchlejšie mastiace sa vlasy, intenzívnejšie potenie alebo napríklad aj náhle "vyšvihnutie" sa do výšky, či zmeny v postave, ako napríklad širšie boky a užší pás.

"Vo veku 7,5 roka ma detská doktorka poslala s dcérou na detskú gynekológiu, pretože sa jej začali robiť akoby pubertálne vyrážky a ja som išla, pretože moja dcérka aj špinila. Pozrela jej nohy, teda ochlpenie na nohách, dole iba očkom pozrela koľko má chĺpkov (tak, že malá o tom ani netušila ), spravila jej normálne sono maternice a zobrala jej krv na zistenie činnosti hormónov. Maternica vykazovala známky predčasného dospievania, ale hormóny sú našťastie v pohode k veku. Na krv sme boli opäť o rok. Povedala, že strašne veľa detí predčasne dospieva a veľmi zavčasu menštruujú. Teraz máme 9,5 roka, ochlpenie má mierne, vyrážky sa jej sem tam spravia a celkovo má mastnú pleť," popísala na Fóre  príbeh s prvými dievčenskými zmenami u svojej dcéry, ďalšia mamička. 

"Ja si pamätám, tiež som mala asi desať, keď ma nenormálne začali bolieť bradavky, ale na tú bolesť nezabudnem, strašne to bolo nepríjemné  No a asi o dva mesiace na to som spozorovala, že mi začali rásť prsia," pripojila do debaty svoju skúsenosť ďalšia diskutujúca.

Prvá menštruácia

Prvé menštruačné krvácanie sa u dievčat zväčša objavuje medzi 11 až 14 rokom, ale existuje mnoho prípadov, keď dievča menštruáciu dostalo aj skôr. Predzvesťou prvej menarché je výtok, ktorý sa spustí niekoľko mesiacov pred jej nástupom. 

"Ja som dostala menarché (menštruáciu)  v 10. rokoch, približne pol roka skôr som začala mať výtoky," pridala do diskusie svoj príbeh s prvou menštruáciou iná diskutujúca.

"Mám 9 ročnú dcérku, ona síce menzes ešte nemá (len očakávame), ale má spolužiačky, ktoré už majú. Aj ja som mala 9 rokov, keď som dostala," pridala sa do debaty o prvej menštruácii ďalšia mamina. 

Zmeny v správaní dievčat

Samozrejme, s pubertou sa mení aj správanie dievčat. Intenzita zmeny v správaní môže byť rôzna, niektoré dokážu svojim chovaním rodičov poriadne potrápiť. Nástup puberty znamená pre dieťa naozaj veľké zmeny, s ktorými sa potrebuje vyrovnať. Okrem fyzických zmien sa počas puberty u oboch pohlaví rozvíjajú aj rozumové schopnosti a vnímanie, v dôsledku čoho sa dieťa začne pokúšať o samostatnosť. Univerzálna rada ako postupovať pri výchove dieťaťa v puberte neexistuje, ale rady iných rodičov, ktorí už majú toto obdobie vývoja svojho dieťaťa za sebou, môžu pomôcť  rodičom nájsť si vlastný prístup.

"Tiež mám dcéru, ktorá má 11, menštruáciu  ešte nemá, ale už to čakám každú chvíľu. Aj so mnou sa baví niekedy ako so svojou kamoškou, hodí na mňa grimasy a vidím ako si o mne myslí, že aká som trápna. Niekedy sa v duchu nad tým zasmejem, ale keď vidím, že už prekračuje hranice, tak jej skrátka poviem, že to prepískla a ide o 19:30 hod. do postele. Neznáša to. No a ja jej poviem, že tiež sa nebudem stále s ňou na niečom dohadovať. Potom je strašne urazená a večer už vola milým hláskom mamiiiiiiiiii, poď sem na chvíľku. Dcéra  veľa športuje, čo si myslím, že jej  veľmi pomáha odreagovať sa a dostať zo seba všetky emócie. Ja odporúčam nejaký pohybový krúžok," popísala situáciu s dcérou, ktorá je v puberte mamička na Fóre.

Deti môžu mať aj predpubertálne obdobie

Od momentu ako sa dieťa narodí prechádza rôznymi fázami vývoja. Každá z týchto fáz postupne nadväzuje na ďalšiu až sa z dieťaťa stane dospelá osobnosť. Predpuberta je prípravou na obdobie puberty, ktoré najčastejšie nastáva v období 9 až 12 rokov, ale nie je to pravidlo. U mnoho detí a najmä dievčat, keďže práve dievčatá dospievajú skôr ako chlapci, môže nastať toto obdobie aj vo veku 7 až 8 rokov. Dievčatá začínajú byť samostatnejšie, chcú sa o seba starať samé, nechcú si obliekať to čo im mama prikáže, začínajú si budovať hlbší okruh priateliek, pozerajú sa po chlapcoch, pošúškávajú si, prichádzajú prvé väčšie klamstvá, striedanie nálad a dievčatá si začínajú uvedomovať, že sú dievčatá a osvojujú si správanie typické pre toto pohlavie. 

"Tiež som si  prešla predpubertálnym obdobím s mojimi dcérami. Našťastie sme to spoločne zvládli s oboma dcérami. Je normálne, že už ju nezaujímajú hračky doma, ale potrebuje s kamarátkami vykecávať, prechádzať sa. Dôležité je, aby si pre ňu bola už viac "kamarátka", než mama. Samozrejme, s určitými hranicami. U nás to bolo tak,  začali prichádzať zo školy a chceli sa baviť o takých tých pre mňa "hlúpostiach", ale pre ne to bolo veľmi dôležité a aj keď som od únavy nevidela, alebo som mala doma dalšiu "šichtu" domácich prác, tak som sa prinútila, aby som so záujmom počúvala, alebo som ich zapojila a popri tom sme kecali. Nechcela som, aby mali pocit, že ja som len mama na príkazy a zákazy. Chcela som docieliť, aby sa nemuseli báť prísť za mnou s akýmkoľvek problémom a nechcela som, aby zapadli do nejakej nevhodnej partie. Takisto chceli častejšie chodiť von. Dovolila som. Samozrejme, podľa možností, ale musela som vedieť, kde sú a s kým sú. Veľa  sme sa rozprávali. Samozrejme, boli aj nejaké scény a potom tresty a zákazy. Môžem, ale povedať, že sme to zvládli skoro v pokoji a máme spolu pekný vzťah," pridala do diskusie na tému zvládania predpuberty u dievčat mamička, ktorá má toto obdobie so svojimi dcérami už za sebou.

"Tamarka bude mať za necelý mesiac 8 rokov a nestačím sa čudovať.  V škole je hotový anjelik, učiteľka ju doslova miluje. Je slušná, milá, usmievavá. Príde domov a stačí len malý náznak nejakej požiadavky z našej strany a už je oheň na streche. Ofukuje sa, odvráva, zrazu sa zmení a je z nej anjelik. Nechápem. Pritom vždy bola stelesnené dobručko. Máme zaužívané, že vždy keď sa takéto niečo udeje "dáme reč" a vysvetlíme si čo sa stalo, ako reagovala a prečo. Vždy si prizná, že to bolo nevhodné, že to tak nemyslela. Veľakrát sa aj zasmejeme, keď sa zrazu otočí o 180 stupňov, že aháááá už prišla naša usmiata Tamarka. Zatiaľ to funguje. Len je toho na nás dosť, keďže už máme doma ozajstnú puberťáčku v staršom vydaní. Tá nám dáva zabrať ešte viac. Tamarka vždy po nejakom Eminom výstupe príde za nami a pýta sa, že prečo je Emka taká iná a prečo sa s nami takto baví. Tak sme sa včera na tom fajn pobavili, keď som jej povedala, že za také 2 rôčky sa bude takto správať asi aj ona. Len na mňa vyvalila oči, že to faaaakt?," popísala správanie svojej dcéry na koníkovkom fóre predpubertálnom veku iná mamička. 

Dilema s hygienickou starostlivosťou u dievčat, čo dovoliť a čo nie?

S nástupom puberty, ktorá je sprevádzaná fyziologickými zmenami dievčenského tela, riešia mamičky aj otázky týkajúce sa hygienickej a estetickej starostlivosti u malých slečien.  Najčastejšie otázky sú: dovoliť dcére holiť sa? Môže dcéra používať deodorant? Sú pre tak malé dievča, vhodné tampóny?

Holenie

So skúseností mnohých mamičiek vyplýva, že ak si dievča chce holiť podpazušie či nohy, je lepšie jej to dovoliť, kúpiť k tomu potrebné  hygienické potreby a názorne jej to ukázať, vysvetliť. Pretože, ak dievča veľmi chce, urobí to po tajomky, čo nemusí byť práve najšťastnejší spôsob.

"Ja mám 12-ročnú dcéru, je športovkyňa a holí si podpazušie a aj bikinky," napísala do diskusie mama 12-ročnej slečny.

"Som za to, že treba dovoliť  dcére holiť sa. Keď som bola malá mala som chĺpy ako prvá a všetci sa mi smiali, hovorili daj ruku hore a podobne. Bolo mi to strašne nepríjemné a v noci som kvôli tomu aj plakávala, tak som za áno, dovoliť," napísala svoju osobnú skúsenosť ďalšia diskutujúca. 

Deodorant

Nuž s použitím deodorantov u malých detí je to z diskusie mnohých mamičiek skôr nie ako áno. Existujú, ale prípravky, ktoré sú vyrobené na prírodnej  báze, bez hliníkových solí a iných škodlivých látok. 

"Zaručene odporúčam prírodný, bez alumíniových solí - deodorant, nie antiperspirant, ktorý používame my doma. Je fantastický veľký, vydrží dlho, kvalitný. Po porade s lekárkou bomba pre puberťákov aj nás dospelých," napísala na Fóre mamička. 

Tampóny alebo len  vložky

Aj pri tejto otázke je ťažké rozhodnúť sa, čo je správne. Možno pomôžu osobné skúseností samotných dievčat, ktoré tampóny už vyskúšali. 

"Ja som síce nezačala používať tampóny tak skoro, teda v 12-tich rokoch, ale asi až v 14-tich. Bola som panna, najprv sa mi to nejako nedarilo nainštalovať. Skúšala som úplne od najmenších, s tým SilkTouch povrchom, až to nakoniec vyšlo. A čo ti poviem. Pre mňa, v takom veku zázrak. Škoda, že som to neobjavila skôr. Dovtedy som sa trápila so silnou menštruáciou, tieklo zo mňa, mala som pocit, ako keby som sedela na mokrej špongii, večne pretečená, no naozaj na zaplakanie," popísala svoju osobnú skúsenosť diskutujúca na Fóre.

"Vždy na to budú rozporuplné názory, 50% gynekológov tampóny odporúča a 50% zatracuje. Tak si vyberte! Ja tampóny používam od puberty stále, na noc, ale vložku. Je mi odporne mať na sebe vložku cez deň, keď sa človek hýbe a všetko to tam cítim a to nehovorím, o tom keď je vonku horúco, ešte sa to všetko aj zaparuje tam. Keď mám silnejšiu menštruáciu tak len tampón a radšej budem meniť každú hodinu," napísala svoj názor ďalšia diskutujúca.

Návšteva lekára je najistejšia voľba pri akýchkoľvek pochybnostiach zo strany rodiča

Dnes v období internetu, kde je možné nájsť mnoho informácií na každú tému, veľa ľudí zabúda, že nie všetko, čo sa píše na internete musí byť pravda. Najmä informácie, ktoré sa týkajú zdravia je potrebné konzultovať s odborníkmi a lekármi a nespoliehať sa na zistenia z internetu. 

Foto: Pixabay 

V motorickom vývine dieťaťa je niekoľko medzníkov, ktoré sa vo všeobecnosti pokladajú za dôležité. Hlavne prvý rok života je viditeľne pokrokový. Mamičky si dané dátumy píšu do pamätných knižiek, babky, tety aj susedy sa pýtajú, či už vie to alebo hento. A sedenie je určite jedným takýmto významným bodom. Oproti iným pokrokom samotné sedenie nie je také jednoznačné. Prečo tomu tak je?

Čo znamená, že dieťa vie sedieť?

Za správny samostatný sed sa považuje schopnosť dieťaťa posadiť sa len s vlastnou pomocou a to do kríža z polohy na brušku (prípadne z polohy na štyroch). Tu môže nastať problém, keď sa za sed považuje poloha opretého dieťaťa o operadlo, o vankúše, či akékoľvek sedenie, ku ktorému sa dieťa nedopracovalo samo, ale pomohlo sa mu. Vtedy určite nie je správne konštatovať, že dieťa vie sedieť. Navyše dávaním dieťaťa do takejto polohy, na ktorú ešte nie je zrelé a nedostalo sa k nej prirodzeným vývinom, mu môžete uškodiť.

Správny vývin sedenia dieťaťa

Predstava, že dieťatko bude sedieť na mieste a až potom sa poberie objavovať svet, je mylná. Väčšina detí sa najprv plazí, neskôr lezie, prípadne sa aj stavia na nohy a až potom sa dospeje k sedu. To má veľký význam, aby si dieťa trénovalo svalstvo krku, chrbtové svaly a hlboké svaly trupu potrebné k zdravému držaniu tela.

K samostatnému sedu bez opory sa dieťa môže dopracovať dvoma spôsobmi:

1. keď je na brušku, oprie sa o jednu ruku, dá sa na bok - predvedie tzv. "plážovú polohu". Z tejto bočnej polohy sa rukami odtlačí do šikmého sedu, ktorý predchádza samostatnému sedu,
2. z polohy na štyroch vychýli panvu do jednej strany a postupne si vyberie pred seba obe nohy.

Spočiatku sa pridŕža zeme a až v okamžiku, keď si ruky uvoľní, aby sa mohlo hrať, nastal samostatný sed. Obidve postupnosti sú správne. Dôležité však je, že sa k sedu dostalo nie spredu, ale do kríža, s využitím šikmých brušných svalov.  Vtedy dokáže sedieť pevne a rovno.

V ktorom veku sa dieťa vie samo posadiť?

Ako pri každom detskom pokroku, aj tu je to veľmi individuálne. Uvádza sa, že u väčšiny detí k tomu dôjde medzi 8. a 9. mesiacom. Nie je sa však čoho obávať, ak aj neskôr. Tempo vývinu je u každého dieťaťa iné. Len ho nechajte dostatočne sa pohybovať vo voľnom priestore a ono sa posadí práve vtedy, keď nastane na to správny čas.

Možno sa stretnete s tvrdením, že dieťa by malo sedieť už v 6. mesiaci. Určite nepodliehajte panike, ide o mýtus. Z hľadiska vývoja je také niečo absolútne nereálne.

V žiadnom prípade netreba dieťa, ktoré ešte nedospelo k samostatnému sedu, posadzovať.

Nevhodnosť pasívneho sedu

Sed dieťaťa, ktoré sa ešte nevie samo posadiť a bolo do danej polohy posadené dospelým, sa nazýva pasívny sed. Za takýto typ sedu sa považuje sedenie dieťaťa obloženého vankúšmi, opretého o niečo, posadeného v kočíku, či v jedálenskej stoličke, ale aj posadeného na kolenách. Pasívne sedenie nie je pre dieťa ničím prospešné, práve naopak. Môže zapríčiniť nepriaznivé následky a to hlavne bolesti chrbta, či dokonca skoliózu v neskoršom veku, keďže jeho pohybový aparát nemal možnosť vyvíjať sa správnym spôsobom. Okrem toho, deti, ktoré sú často vystavené pasívnemu sedu, môžu preskočiť fázu lezenia, čo je veľká škoda z hľadiska širokého významu tohto vývinového obdobia.

Odborníci upozorňujú aj na nežiadúcu možnosť, keď sa dieťa načahuje za niečím z polohy poloľahu (napr. v autosedačke) a posadí sa pritiahnutím za ruky. Takýto sed sa tiež považuje za pasívny. Dieťa sa k nemu nedostalo správnym spôsobom, aby si upevnilo svalstvo na sedenie potrebné.

Sedenie dieťaťa a rozpor dvoch generácií

Dané poznatky ohľadom začínajúceho sedenia dieťaťa sú len nedávnym zistením. V knihách a príručkách, ktoré mala k dispozícii generácia terajších starých rodičov, bolo uvádzané niečo iné. A tak sa nemôžete čudovať, že sa stále stretávate s nesprávnym postojom, že dieťa by malo sedieť už ako polročné a treba mu k tomu nejakým spôsobom pomôcť. Bohužiaľ, aj v súčasnej literatúre sa môžete stretnúť k nabádaniu k pasívnemu sedu a to hlavne v literatúre amerického pôvodu. Netreba sa nechať zmiasť. Dnes už sa vie, že najviac preň bude prospečné, keď mu k sedeniu nebudete pomáhať. Len mu umožnite voľne sa pohybovať, aby sa k správnemu samostatnému sedu vyvinulo čo najprirodzenejším spôsobom.

Súvisiace články:

https://www.modrykonik.sk/dojca/

https://www.modrykonik.sk/motoricky-vyvin-dietata/

https://www.modrykonik.sk/6-mesiac-dietata/

https://www.modrykonik.sk/8-mesiac-dietat/

https://www.modrykonik.sk/9-mesiac-dietata/

Viac o sedení dieťaťa na modrykonik.sk:

https://www.modrykonik.sk/forum/ucim-ho/sedenie-dietata/

https://www.modrykonik.sk/forum/prvy-rok/kedy-zacat-davat-dietatko-sediet/

https://www.modrykonik.sk/forum/prvy-rok/sedenie-trojmesacneho-babatka/

https://www.modrykonik.sk/forum/prvy-rok/malo-by-uz-7-8-mesacne-dieta-sediet-2/

Použité zdroje:

http://www.rehamoon.sk/pre-deti/spravny-pohybovy-vyvoj-dietata/

http://www.solen.cz/pdfs/ped/2004/06/07.pdf

http://www.poliklinikaprosek.cz/mapa-nejcastejsi-chyby-rodicu-v-prubehu-pohyboveho-vyvoje-deti-do-1-roku-61

Zdroj foto: pixabay.com

Keď sa nám narodí dieťatko, máme strach ho vziať do náručia, pretože je krehké. Takmer od nepamäti bábätká ukladáme do zavinovačiek, ktorá nám pomáha lepšie nielen lepšie brať dieťa do náručia. Perinka má svoju úlohu aj pri správnom vývoji chrbátika.

Chrbát bábätka nie je po narodení dostatočne pevný. Perinka alebo zavinovačka teda pomáha uchytiť krehké bábätko. Pre správne uchytenie bez perinky mu držte ľavou rukou hlavičku a pravou rukou chrbticu a zadoček.

Kým sa bábätko narodí, tak jeho chrbtica je počas vývoja v maternici ohnutá. Po narodení potrebuje čas, aby sa prispôsobila. Okrem nosenia dieťatka v perinke sa odporúča aj nosenie v babyšatke.

Šatka na nosenie bábätka je vhodná v tom, že v nej môžete dieťatko nosiť  tak, aby sa mohlo skrčiť do polohy, ktorá mu pripomína polohu v maternici. Ak nosíte dieťa na rukách, tak chrbtica znáša časť hmotnosti hlavičky.

Na správny vývoj chrbtice je vhodné pokladanie na tvrdú podložku. Do dvoch rokov dieťa nepotrebuje pod hlavu ani vankúš. Aj potom mu dávajte na spanie radšej menší, nízky a tvrdí vankúšik.Jednou z chýb, ktorej sa mamy dopúšťajú, je skoré posádzanie bábätka, čo chrbtici vôbec neprospieva. Nevhodná sedacia poloha spôsobuje skoliózu – zakrivenie chrbtice. To, že dieťatko vie už samé sedieť signalizuje, že jeho chrbtica a svaly sú už dostatočne pevné.

V súčasnosti rastie aj dopyt mamičiek po kurzoch cvičenia s dojčiatkami. Pozrite si video o správnej manipulácii s bábätkom.

Pomôžte deťom, aby sa ich chrbtica vyvíjala správne

Po 4. mesiaci sa chrbtica dieťatka vyrovnáva postupne s hlavou v krčnej a hrudnej časti. Sedieť samostatne však začína až medzi 6.-8. mesiacom, najskôr predklonené dopredu s opretými rúčkami o zem.

Dieťatko môže sedieť v lone matky, kde sa môže, keď potrebuje.

Nechodiace dieťa nedávajte do zvislej polohy a nevoďte ho za ruky, keď začína chodiť. Pre chrbticu je to veľmi namáhavé. Každé dieťa je iné a na sedenie či chodenie má svoj čas. Ak nebudete nič urýchľovať, svaly a koordinácia pohybov sa vyvinú správne.

Ak plánujete používať chodítka alebo odrážadlá, tak zvážte, či je na to dieťatko pripravené. Ich predčasné používanie vedie k narušeniu prirodzeného a správneho vývoja kostí, bedrových kĺbov a svalov. Ich nadmerné používanie zas neprospieva pohybovému aparátu dieťaťa.

Čo pomáha správnemu vývoju chrbátika

• spánok na tvrdšom matraci bez vankúša
• nosenie v babyšatke v anatomickej polohe
• pasenie koníčkov – spevňuje celú chrbticu
• cvičenie s bábätkom

Čo škodí správnemu vývoju chrbátika

• skoré ukladanie do polohy sedu
• skoré stavanie na nôžky
• nevhodná obuv – prvé topánočky obujte, keď sa dieťatko naučí chodiť
• nadváha bábätka
• chodítko
• spanie na vysokom alebo mäkkom vankúši
• nesprávne a dlhé sedenie v kočíku
• používanie autosedačky alebo vajíčka namiesto lehátka 

Autosedačka má šikmé operadlo a posúva dieťa do nesprávnej polohy. Hlávka padá do jednej strany a hrozí zakrivenie chrbtice. 

S dieťatko môžete cvičiť aj doma, nielen na kurze. Bábätko má radosť s každej chvíle strávenej s vami. V tomto videu je znázornený cvik na posilnenie chrbátika a rytmických schopností bábätka.

zdroj: http://zdravachrbtica.sk/nase-projekty/projekt-zdravy-chrbatik/

http://www.skolachrbta.sk/deti.html

www.cvicte.sk

www.humana-baby.sk

zdroj foto: pixabay.com

Keď sa narodí malé bábätko, má veľmi dobre vyvinutý čuch. Postupne sa u neho rozvíjajú aj ostatné zmysly. Všetky sú dôležité a všetky môžeme rozvíjať. Napríklad aj hmat alebo čuch.

Hmat

Pre každého je dôležitý fyzický kontakt. Dieťa vníma hladkanie, hojdanie a prudké pohyby ho môžu vystrašiť. U bábätiek sa vyvíja hmat už v maternici a po narodení spoznáva svet hmatom. Dotýka sa všetkého a všetko ohmatáva. Dieťa skúma svoje ruky, cmúľa si prsty a chytá hračky. Ako prvú aktivitu na rozvoj hmatu môžete dávať do rúk deťom predmety, ktoré ho zaujímajú.

Dieťa využíva hmat, aby spoznávalo nové veci a niečo nové si aj zapamätalo. Namiesto toho často opakujeme, aby nič nechytalo, pretože to môže byť špinavé. Skúste ich občas aj povzbudiť k tomu, aby pomocou hmatu objavovalo vždy, keď môže.

Aktivity na rozvoj hmatu

• dovoľte deťom pohladkať zvieratko, ak viete, že nemôže dieťaťu ublížiť
• niektoré jedlá môže jesť rukami
• hrabanie sa v hline alebo v piesku
• dotýkanie sa stromov a rastlín
• skúmanie, čo je teplé, studené, mäkké, drsné, jemné, pichľavé, hebké, lepkavé

Hrajte sa s deťmi hry, ktoré rozvíjajú hmat.

Hmat, to však nie sú iba ruky.

Počas dňa môžete nechať deti chodiť bosé aj bez papúč, postačia mu protišmykové ponožky. S bosými nohami však dieťa rozpozná rozdiel medzi kobercom a dlažbou. V letných dňoch ho ponechajte chodiť po piesku, tráve, po hline. Pomocou nôh môže uchopovať drobné predmety – loptičku, kocky, ceruzku, ponožky. Nešetrite pri deťoch pohladením, šteklením alebo masážami.

Rozvíjať hmat môžete už u malých bábätiek. Inšpiráciu nájdete v tomto videu.

Čuch

Vôňa dieťaťu navodzuje pocit bezpečia a prítomnosť mamy. Ak pri sebe cíti cudzieho človeka môže dostať strach, ktorý sa prejavuje plačom a kopaním nôh.

Pre novorodenca je čuch dôležitejší než zrak, ktorý ešte nie je tak rozvinutý.

Dokonca môže obľubovať rovnaké chute a vône ako mama. Pri prikrmovaní reaguje na vôňu jedla buď úsmevom a ukazovaním, ale sa začne odťahovať. Jedlo mu potom chutiť nebude.

Ako dieťatku pomáha čuch

• čuchom sa orientuje
• čuchom pozná vôňu matky medzi inými ženami
• ak čuchom cíti matku v cudzom prostredí, cíti sa bezpečne
• pozná vôňu materského mlieka a ľahšie sa dostane k matkinej bradavke

Čuch je napojený na tú časť mozgu, ktorá ovláda pamäť. Dieťa si spája vône so skúsenosťami, ktoré zažilo. Po čase mu vôňa môže pripomenúť zážitok z minulosti.

Zároveň sú vône prepojené s ľuďmi, ktorí dieťa obklopujú a tak sú kľúčové v procese utvárania vzťahov.

Dieťa dokonca podľa vône alebo pachu cíti, či je v kočíku, aute alebo konkrétnej miestnosti domova. Ak je nepokojné, môže ho upokojiť vôňa obľúbenej hračky alebo prikrývky. Ak trpí bábätko kolikou, tak mu pomôže masáž levanduľovým olejom.

Čuch dieťaťa sa rozvíja približne do 8 roku .

Rozvíjať čuch nie je náročné, ale treba sa starať o to, aby dieťatko nestratilo citlivosť. 

Na čo si dať pozor

• na silné a výrazné parfumové vône
• prítomnosť fajčiara alebo pobyt v zafajčenom prostredí

zdroj: https://www.fmed.uniba.sk/fileadmin/lf/sluzby/akademicka_kniznica/PDF/Elektronicke_knihy_LF_UK/Uvod_do_pediatrie_-_nemedicinske_smery_01.pdf

www.evakiedronova.cz.

zdroj foto: pixabay.com

Ani by ste neverili, ale niekedy deťom postačí hrať sa so šnúrkami od topánok, či s vrchnáčikmi z plastových fliaš. A vydržia byť sústredené celkom dlho! Chcete sa aj vy podieľať na výrobe hračiek pre vášho drobca? Tak počkajte, kým príde večer a všetci budú spať. Nachystajte si všetky potreby, svoju kreativitu, príjemnú hudbu a pustite sa do toho s láskou. Výsledok vás vyjde na pár centov.

Rodičia často kupujú hračky, vďaka ktorým sa deti aj niečo naučia, rozvinú svoje schopnosti, alebo jemnú motoriku. Nemusí to byť zrovna ten najdrahší kúsok z regálu. Takéto hračky si môžete vyrobiť, spolu s Modrým koníkom, aj doma.

Vkladačka pre najmenších

Tvorbou tejto jednoduchej vkladačky neprídete o veľa zo svojho voľného času. A ani o veľa z rodinného rozpočtu.

Potrebujete:

Krabicu

Farebné pom pom guličky

Farebné fixky

Nožnice

Postup:

• Na krabicu nakreslite tvár.
• Ústa budú predstavovať miesto pre vkladanie. Preto ich obkreslite podľa veľkosti pom pom guličky.
• 
  
•  Ústa vystrihnite.
• Hotovo! Spolu s vašimi najmenšími sa môžete naučiť vkladať guličku do krabice. S väčšími deťmi skúste aj po slepiačky.

Vrecúška na rozvoj jemnej motoriky

Tieto vrecká slúžia na cibrenie detských prštekov. Deti si precvičia svaly na jednotlivých prstoch, natrenénujú úchop, ale potrápia aj svoju koncentráciu na danú úlohu. Prevedenie vrecúška sa dá prispôsobiť veku: menšie deti môžu do nakreslených geometrických tvarov presúvať žetóny podľa farby. Väčšie sa naučia prstom písať na vrecko písmená, alebo číslice. Vrecúška môžete navrhnúť aj sami, podľa obľúbenej témy: podmorský svet, či zvieratá zo Sahary.

Potrebujete tieto základné ingrediencie:

Sáčky, ktoré sa dajú zatvoriť

Tekutý gél na vlasy

Temperové farby

Trblietky

Lepiacu pásku

A ostatné doplnky podľa druhu vrecúška.

Spoločný postup pre výrobu akýchkoľvek tém pre vrecúška:

• Otvorte vrecúško a nalejte doň dve – tri z temperových farieb. Je dokázané, že deti zaujmú predmety z minimálne dvoch druhov farieb.
• Pridajte celú nádobku gélu na vlasy.
• Pridajte trblietky.
• Pridajte ostatné malé premety podľa typu vrecúška, ktoré chcete vyrobiť.
• Pred uzavretím vrecúška povytláčajte rukou vzduch.
• Vrečúško zavrite. Zaistite lepiacou páskou. Gélovú hmotu s penovými obrázkami roztláčajte po celej dĺžke. Teraz si jemnú motoriku a svaly na prstoch precvičíte aj vy.

• Hotovo.

Prírodné pečiatky

Keď pôjdete do lesa, určite si prineste konáriky. Budú totiž potrebné na výrobu pečiatok.

K tomu ešte potrebujete:

Nožík na drevo

Lepidlo

Penové číslice, geometrické tvary, alebo obrázky zvierat

Poduška s inkoustom na pečiatkovanie

Náš tip: ak nechcete, aby si dieťa inkoustom zašpinilo odev, alebo nebodaj celú izbu a škvrny potom neodstránite, použite potravinársku farbu. Existujú aj špeciálne inkousty, určené pre deti. Dajú sa dobre odstrániť a nezaškodí aj prípadné oliznutie.

Postup:

• Konáriky narežte na dĺžku približne 4- 5 cm. 
• Na jednu stranu konára prilepte penový obrázok.
• Namočte do podušky s inkoustom a pečiatkujte.

Existuje veľa nápadov na výrobu hračiek. Inšpirovať sa môžete aj sami zo zahraničných stránok, alebo z DIY videí. Fantázii sa medze nekladú...

Zdroje:

http://happyhooligans.ca/70-awesome-toys-make-kids/

http://kidsactivitiesblog.com/57237/80-diy-toys-make

https://sk.pinterest.com/explore/kids-toys/?lp=true

https://www.youtube.com/watch?v=be35JR7kEhc

Zdroj foto: archív autorky

Túžba poznať a učiť sa je deťom vlastná. Spôsobuje im radosť, uspokojenie, ženie ich vpred. Bažia po ďalších vedomostiach a zručnostiach, tešia sa do školy. Neveríte? Máte, dokonca, iné skúsenosti? Chyba nie je v deťoch. Štandardný školský systém je skrátka pre ne asi len nudný…

Pre deti chceme to najlepšie. Rozvíjať ich, pomáhať im, mať z nich niekoho, kto toho veľa dokáže. Máme svoje predstavy o tom, čo by mali vedieť, kedy by to mali ovládať a aké by mali byť. Často ich porovnávame s inými deťmi. Nie sú to deti, ako iné deti v ich veku, nie sú ani ako ich starí rodičia, hoci sa na nich podobajú, dokonca, nie sú ani ako my, aj napriek tomu, že majú niečo z našich génov. Sú to individuálne osobnosti. Majú svoje vlastné priania. Chcú byť nezávislé, slobodné. Montessori prístup toto rešpektuje.

Čo je Montessori?

Montessoriovský prístup (Montessori pedagogika) je alternatívny výchovno-vzdelávací program, ktorý je zavedený v niektorých školách už aj na Slovensku. Existuje však od začiatku 20. storočia v Taliansku, Francúzku, Nemecku i v Číne. Založila ho lekárka Maria Montessori.

Je zameraný na podporu dieťaťa pri rozvíjaní všetkých jeho poznatkov a zručností. Dieťa je považované za osobnosť, ktorá by mala byť vo svojej činnosti maximálne vhodne podporovaná dospelými. Vraví, že deťom treba ponúknuť dostatočné intelektuálne podnety – a to v správnom čase a správnou formou. Je na učiteľoch (alebo aj rodičoch, ak dieťa ešte nie je školopovinné), aby pripravili v škole (doma) také aktivity a poskytli také pomôcky, aby deti učenie zaujímalo.

Všetky aktivity vykonáva dieťa pre uspokojenie seba samého, nie vyučujúceho. Samotný vyučovací proces a tým aj vývin dieťaťa, prebieha bez stresu, bez negatívneho dopadu na psychiku dieťaťa. Cieľom celej pedagogiky je podporiť u dieťaťa prirodzenú túžbu po poznaní, objavovaní a učení sa. Sekundárne je podporený aj priateľský vzťah medzi učiteľom a žiakom. Učiteľ má za úlohu dieťa pozitívne motivovať.

Štandardná škola a Montessori škola

V škole, do ktorej ste chodili ešte aj vy, zazvonilo a začala sa štyridsaťpäť minútová hodina. Učiteľ stál pred tabuľou a vysvetľoval učivo. Často s minimom pomôcok. Aktivita na hodine spočívala v písaní na tabuľu. Žiaci sa zapájali po vyzvaní, alebo zdvyhnutí ruky. Čas sa diskusiu a otázky bol však minimálny. Každý predmet bol vyučovaný iným učiteľom. Priestor na spoznanie jednotlivých detí bol obmedzený. Otázkou ostáva, či žiak pochopil súvislosti, či ho bavilo memorovať. Vedomosti detí boli hodnotené plošne, známkami, pochvalami, alebo, naopak, poznámkami. Porovnávalo sa a súťažilo.

V Montessori škole:

• Po príchode do školy sa učitelia so žiakmi stretávajú na spoločnom rannom stretnutí. Tu sa rozprávajú, čo zažili, čomu sa budú v ten deň venovať.
• Nasleduje práca. Výhradne sa používa iba tento termín na označenie štúdia.
• Každý žiak si vyberie, čo sa bude učiť, na čom bude pracovať.
• Vyberie si, či sám, alebo v skupine.
• Vyberie si miesto, kde sa bude učiť.
• Deti pracujú väčšinou v menších skupinkách.
• Prestávku na oddych, či desiatu, si robia individuálne podľa svojich potrieb.

Dopoludnia a popoludní sa venujú práci vnútri. Denne však Montessori škola ponúka aj organizovaný pobyt vonku – žiaci pracujú v školskej záhradke, idú do Botanickej záhrady, alebo celoročne spolupracujú so včelárom.

Učiteľ za tabuľou

V Montessori škole nenájdete učiteľa pred tabuľou. Väčšinou sa pohybuje medzi žiakmi. Má pripravené konkrétne a praktické prezentácie, aktivity pre každého žiaka. Hlavne na začiatku školského roka, kedy deti potrebujú veľa podnetov. Neskôr sú schopné samé si prácu vyberať a aj samostatne sa učiť. Jeho úlohou v triede je:

• pozorovať potreby a záujmy žiakov
• dávať žiakom dobré otázky
• byť zorientovaný vo všetkých oblastiach základného vzdelania, aby mohol vysvetliť súvislosti medzi učivami
• byť nadšený pre objavovanie a poznávanie nových vecí

Túto túžbu by mal vedieť prirodzene preniesť aj na deti a podporiť ich v učení. Učiteľova rola spočíva v pomoci pri práci a pozitívnej motivácii. Iba takéto pripravené prostredie dokáže dieťa natoľko zaujať, že je schopné pracovať sústredene. Nasáva množstvo vedomostí a zručností. Je to jeho prirodzená potreba, ale aj túžba a hra zároveň.

Príklad vyučovania matematiky montessori metódou:

Sloboda, sloboda...

Mnohí si pod pojmom sloboda, slobodné dieťa, predstavia dieťa bez pravidiel, mantinelov v správaní, či dokonca, dieťa, ktoré si robí, čo chce. Montessori pedagogika za slovom sloboda vidí samostatnoť a za slovom samostatnosť vidí zodpovednosť za svoju prácu a správanie v skupine. K tomu v škole deti vedú. Pre deti v tak malom veku je to tá najnáročnejšia úloha. Iste aj v tejto škole sú pravidlá a mantinely, no väčšinu času majú široké hranice. Podľa potreby, individuálnej povahy žiak, sa buď zúžia, alebo ostanú široké. I toto sporozovať je úlohou učiteľa.

Prínos Montessori pedagogiky

Pedagogika neoddeľuje vzdelávanie od výchovy. Tento proces sa deje komplexne, na základe pozorovania dieťaťa. V pripravenom prostredí funguje princíp voľnej práce žiaka, jeho potreba sa učiť, ale aj práca s vlastnou chybou, za ktorú nesie zodpovednosť a má ju vedieť napraviť. Iba za týchto podmienok je podporený plný rozvoj potenciálu každého jedného dieťaťa. Pripravený učiteľ, zmysluplné aktivity, pomôcky a prehľadnosť prostredia umožnia, aby si dieťa slobodne volilo činnosti. Iba vtedy do nich vkladá vlastnú vôľu, ide do hĺbky, kvality, vidí súvislosti. To je najpodstatnejší prínos pre žiakov.

Výchova v Montessori pedagogike je vnímaná ako pomoc k životu. Ak dieťaťu chceme pomáhať, musíme ho poznať. To je prínosom nielen pre žiakov, ale aj pre učiteľov, či rodičov.

Pre a proti

Pedagogika sa zdá byť absolútne prirodzená, bez uskalí. No i tu môžeme vidieť isté, pre niekoho veľmi dôležité, aspekty. Môžu pôsobiť negatívne. Alebo môžu byť chápané ako prirodzený dôsledok možnosti výberu, slobody dieťaťa. Názory "proti" väčšinou v sebe zahŕňajú tieto argumenty:

• Práca učiteľa s celým kolektívom je minimálna.
• Pedagogika je príliš individualisticky zameraná a nepodporuje schopnosť detí ku kolektívnej spolupráci.
• Pomôcky, ktoré používa pedagogika, sú prebraté z minulosti a sú veľmi jednoduché. Je otázne, či spĺňajú potreby dnešných detí, ktoré majú všetkého dostatok, a preto ich nepovažujú za nič výnimočné, čo by ich malo upútať.
• Učiteľ sa venuje žiakom individuálne, zvyšok je odkázaný sám na seba. Pokiaľ si dieťa v tej chvíli nevie dať rady samo, nie je schopné pohnúť sa ďalej.
• Prístup  “staraj sa o seba” nie každému dieťaťu vyhovuje, veľa závisí aj od toho, akú formu slobody má v rodinnom prostredí, či je zvyknuté postarať sa samo o seba i doma.
• Diskutabilné je aj odmietanie súťaživosti medzi žiakmi (keďže nie sú hodnotení a nepracujú na rovnakej úlohe). Žiaci teda nie sú pripravení na konkurenčné prostredie. Montessori vychováva žiakov k samostatnosti a dôvere v seba samého, ale nie k súpereniu s ostatnými.
• Veľmi veľa zavisí od učiteľa, jeho kvalít a praxi v Montessori metóde. Takých učiteľov je zatiaľ málo.

Montessori pedagogika, aj napriek spomenutým negatívam, by mohla predstavovať veľmi dobrú a zaujímavú alternatívu k tradičnému školstvu. Bohužiaľ, nedostatok porovnávacích štúdií ju zaraďuje k zatiaľ ojedinelým metodám vyučovania. 

Vedeli ste, že:

Absolventami Montessori školy sú aj Larry Page a Sergej Brin, ktorí v roku 1998 založili Google.

Zdroje:

1. Helmingová, H.: Pedagogika M. Montessoriovej
2. Montessori, M:  Tajuplné dětství
3. Montessori, M:  Absorbující mysl
4. https://is.muni.cz/th/67789/ff_b/Srovnani_skolni_uspesnosti_zaku_Montessori_tridy_a_zaku_tridy_klasicke.pdf
5. https://www.youtube.com/watch?v=I2gTv8SkSEU
6. http://www.montessoria.sk/montessori
7. http://ageofmontessori.org/pros-and-cons-of-a-montessori-education/

Zdroj foto: freeimages.com

Jedna z rád, ako dopomôcť bábätku, aby sa začalo otáčať, hovorí, aby sme pri ňom ležali. Dieťatko už od tretieho mesiaca komunikuje s najmä s mamou, ale aj s ostatnými členmi rodiny, ktorí s ním trávia viac času.  Podporujte svoje dieťa, aby otáčalo za vami hlavičku a snažilo sa zapojiť celé telo.

Väčšina detí sa vo veku šiestich až siedmich mesiacov otáča na bruško bez problémov. Na brušku sa opierajú o lakte alebo sa vzpierajú na roztvorených dlaniach. Dvíhajú hrudník a časť bruška. V polohe na brušku sú stabilné, nespadnú ani v prípade, že zodvihnú jednu ruku a natočia sa do strany. Do sedu sa deti ešte nevedia samy dostať, tak ich ani nedávajte zbytočne sedieť.

Čo si všímať, keď sa dieťatko začne pretáčať?

• pozorujte reakcie dieťaťa
• ako otáča hlavičku
• ako zapája celé telo
• ako zdvíha nohy

Ako pomôcť bábätku, aby sa pretočilo?

Dotknite sa jeho nožičiek a keď ich pokrčí, podoprite mu ich. Ak svoje nožičky zatláča do dlaní, pomôže mu nájsť takú polohu, aby sa mohlo pretočiť. Postupujte však pomaly, pretože rýchle pretočenie sa môže bábätko vyľakať.

V prípade, že sa bábätko zľaklo, položte ho na chrbát a skloňte sa nad neho. Pokúste sa ho zaujať a podoprite mu nožičky jednou rukou. Posuňte sa nabok nad ruku, ktorá je opretá o predlaktie. Dieťa sa prispôsobí vašej polohe. Po chvíli sa opäť posuňte nižšie. Postupne pokračujte, až si ľahnete na zem vedľa vášho bábätka, stále mu podopierajte chodidlá. Podporujte dieťatko tým, že mu rozprávate a usmievate sa. Potom, ak dieťa zmena polohy nevyrušila, môžete pokračovať v rozprávaní a hraní sa na boku.

Ak je dieťa v nepohode, znamená to, že ešte nie je pripravené zvládnuť pretočenie. Rolovanie, čiže pretočenie, by mu nemalo spôsobovať stres.

Dieťatku pretočiť sa pomáha aj to, ak mu podáte prst do jeho dlane. Dieťa aj samo ruku prevedie pred hrudník do smeru otočenia.

Pretáčanie z bruška na chrbátik

Vedome sa dieťa dokáže pretočiť z bruška na chrbátik až potom, ako sa naučí pretočiť z chrbátika na bruško.

Niektoré deti sa pred štvrtým mesiacom vedia pretočiť z bruška na chrbátik. Tieto deti majú v polohe na brušku jednu ruku vystretejšiu ako druhú a potom sa pretočia na stranu pokrčenej ruky. V takom prípade posilňujte ohybnosť jeho kĺbov, napr. v polohe klbka alebo podopierať chodidlá v polohe na chrbte.

Čo robiť, ak sa dieťatku nechce pretáčať z bruška na chrbátik?

Ak sa aj vedia pretočiť, rýchlo sa pretočia naspäť a začnú byť unavené. Pretočenie z chrbátika na bruško znamená niečo nové, no pretočenie naspäť predstavuje návrat späť a oddych. Dieťa sa môže pretočiť za niečím zaujímavým, vezme si to a potom sa otočí naspäť na chrbát a preskúma to. Obe poloha sa navzájom dopĺňajú.

Ako pomôcť dieťatku pretočiť sa naspäť.

Ak je dieťa na brušku, rozprávajte mu do pravého uška alebo spievajte. Dieťa natočí hlávku za hlasom. Dieťa chyťte za ľavý lakeť a rúčku mu posuňte pozdĺž podložky a pomôžte dokončiť pretočenie za hlasom v celom tele.

S dieťatkom môžete cvičiť a a tým mu pomôcť

• Polohujte ho na brušku na malej fitlopte. Uchopte ho za pás a jemne ho hojdajte. Môžete ho nakláňať do strán alebo dopredu a dozadu. Pred loptu môžete položiť hračky a nechať ho, aby sa za nimi naťahovalo. Dieťa si posilňuje svalstvo rúk a uchopovanie hračiek.
• Sadnite si na podložku s vystretými nohami a dieťatko jemne po nich kotúľajte k chodidlám a naspäť. Cvik zopakujte. U dieťatka stimulujete otáčanie z chrbátika na bruško a naopak.
• Ľahnite si na chrbát a položte si dieťatko v polohe na brušku na vašom hrudníku. Pevne ho objímte a nakláňajte si do strán. Najskôr pomaly a potom rozsah otáčania zväčšujte. Bábätko zapája všetky svaly a trénujte si odtláčanie, ktoré je potrebné pri zdvíhaní z podložky.

Pamätajte na:

• bábätko pri cvikoch potrebuje cítiť podporu a istotu
• cviky zopakujte viac ráz
• používajte nešmykľavú podložku
• cvičte plynule a pokojne
• pri cvičení môžete spievať alebo púšťať detské pesničky
• môžete aj navštíviť kurzy cvičenia s bábätkami

zdroj: http://choredieta.sk/index.php/starostlivost-o-dieta/rast-vyvoj-chore-dieta/rast-vyvoj/vyvoj-dietata

http://aerobic.cvicte.sk/aerobic-1/cvicime-s-bab-tkom-ake-pohybove-zrucnosti-ma-ma

zdroj foto: pixabay.com

Mať dieťa so zdravým chrupom si praje každá mamička. Nielen preto, aby malo úsmev ako z časopisu, ale najmä kvôli tomu, aby sa vyhli problémom s ošetreniami boľavých zubov u stomatológa. Súčasťou správnej starostlivosti o detský chrup sú aj preventívne prehliadky u zubára. Kedy s nimi začať je otázkou pre mnohých rodičov.

Podľa zákona 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej zo zdravotnej poisťovne,  poistenci, ktorí ešte nedosiahli 18 rokov veku, majú dvakrát do roka nárok na preventívnu stomatologickú prehliadku. Znamená to, že vekové obmedzenie, ktoré by určovalo kedy treba ísť s dieťaťom na prvú prehliadku k zubárovi, zákon neurčuje. Toto rozhodnutie je ponechané na vôli rodičov a preto mnohí z nich hľadajú rady o odporúčania od iných rodičov, ktorí už podobné starosti súvisiace  s touto vývojovou fázou u dieťaťa majú za sebou.

Detských zubárov je čoraz menej

Nielen rozhodnutie rodičov, v akom veku zobrať dieťa prvýkrát na návštevu k zubárovi, ale aj hľadanie zubára, ktorý dieťa ošetrí v rámci zmluvného vzťahu so zdravotnou poisťovňou, je veľká dilema. Špecializovaných detských zubných ambulancií je  na Slovensku  už len veľmi málo a zubári, ktorí zabezpečujú starostlivosť pre dospelých, zväčša nechcú  malé deti ošetrovať. 

"Realita na Slovensku je taká, že je tu málo detských stomatológov," napísala svoj názor vo Fóre jedna z diskutujúcich.

"Detských zubárov je málinko," pripojila svoj názor iná diskutujúca.

Mnohí rodičia idú na prvú návštevu k zubárovi hneď ako ich ratolesť dovŕši jeden rok

Návšteva zubnej ambulancie s dieťaťom, ktoré má jeden rok nie je o preventívnej prehliadke v pravom slova zmysle. Podľa skúseností mnohých mamičiek je to skôr o zoznámení sa s tetou alebo ujom zubárom, s ordináciou a jej vybavením. Mnohí stomatológovia hovoria, že je to osvedčený spôsob ako dieťa pripraviť  na prípadné ošetrenia v budúcnosti. Okrem tejto možnosti je vhodné ak matka, keď ide na preventívnu prehliadku k svojmu zubárovi, vezme dieťa so sebou, aby videlo, že aj mama si musí dať zúbky skontrolovať a nič sa jej nestane. Stačí sa len dohodnúť so stomatológom.

"Pridávam aj ja svoj názor. Som sestričkou v zubnej ambulancii a so skúseností je lepšie ísť s dieťatkom k zubárovi v mladšom veku a hlavne vtedy treba ísť, keď nemá žiaden problém. Väčšinou sa rodičia spamätajú, až keď niečo horí a potom je už neskoro.  U nás prvé vyšetrenie prebieha tak, že dieťatko povozíme v kresle hore-dole, ukážeme mu čo máme a ak bude chcieť spočítame mu zúbky. Je dobré, aby si detičky na nás zvykali a naozaj  98 našich detí, ktoré máme v starostlivosti, sú úplne super na nás navyknuté. Nepoužívame slová vŕtanie a vŕtačka, ale kefičkovanie a sprcha, dávame deťom farebné výplne. Je tiež veľmi dobre, keď príde rodič na svoju preventívku a zoberie  aj svoje dieťa, tak aspoň budú vedieť, že niekto taký existuje, kto sa o zúbky stará," napísala do diskusie na Fóre na túto tému, prispievateľka, ktorá pracuje v zubnej ambulancii. 

"My s deťmi chodievame od malička k zubárke. Nemali sme ich, kde nechať, tak išli s nami a chodievame všetci naraz, hlavne kvôli malej (nemá ani jeden kaz a bojí sa zubárky). Zakaždým im zubárka pozrela do pusinky, s tým, že sedeli na mne. Staršia mala v decembri tri a v novembri na prehliadke mi doktorka hovorila, že už máme prísť aj na jar. A aj som podpisovala za ňu papier, že bola na prehliadke. Malo by sa chodiť od jedného roku, no nie každý zubár zoberie tak malé dieťa," pridala svoju skúsenosť, ktorá vyplynula s konkrétnej situácie, jedna z  mamičiek na Fóre.

Vek, v ktorom rodičia berú dieťa na prvú návštevu k zubárovi je individuálny

Prvá návšteva dieťaťa v zubnej ambulancii je na rozhodnutí rodičov. Mnohým sa zdá zbytočné chodiť so svojou ratolesťou k stomatológovi, keď má v puse minimum zúbkov. Najčastejšie chodia rodičia s dieťaťom na prvú návštevu stomatologickej ambulancie medzi druhým až tretím rokom, kedy sa s ním už  dá  ako-tak spolupracovať a keď už má v ústach viac zubov. 

"Môžeš ísť hneď ako dieťaťu narastú prvé zúbky, od jedného roka. Samozrejme, že tak malé dieťa nespolupracuje, my sme to nechali tak a išli sme až v troch rokoch, keď sa už dá "vyjednávať",  ide len o to, že malú alebo malého si posadíš na seba. Doktor by mal byť veľmi priateľský lebo z toho nič nebude. Takže treba vyberať podľa referencií známych. U nás prvýkrát mala dcéra len otvoriť ústa, doktor kukol hore-dole a bolo. Chodíme dvakrát ročne a minule bola celá šťastná, keď mohla pozerať na staršiu ako jej trhali mliečny zub,  to bolo radosti," pridala svoj názor a svoju skúsenosť na Fóre, iná mamina.

"My sme boli prvýkrát u zubára, až keď mal malý cez tri roky a to z jednoduchého dôvodu, bál sa akéhokoľvek doktora. Všade vrieskal ako pominutý, aj u pediatričky, bol to horor. Keď sa konečne lekárov prestal báť, tak sme išli k zubárke a malý to zvládol úplne v pohode, vysmiaty a spolupracoval. Takže nie je to pravda, že čím menšie, tým lepšie. U nás to teda vôbec neplatilo," napísala do diskusie svoju skúsenosť s prvou návštevou svojej ratolesti u stomatológa ďalšia mamička.

Čo ak zubár nechce dieťa vziať do svojej starostlivosti

Mnoho mamičiek sa na diskusnom fóre posťažovalo s tým, že nájsť zubára, ktorý by bol ochotný ošetriť malé dieťa, je veľmi ťažké. Aj v tomto prípade existuje riešenie, ktoré môže v danej situácii veľmi pomôcť.

"Som zubná sestra a ja odporúčam navštíviť  stomatológa od jedného roku dieťaťa, tak to vyžadujú aj poisťovne, aby si dieťa zvyklo a malo vzťah k ústnej hygiene, nebálo sa a nešlo k zubárovi už až s kazom. Lekár, u ktorého ste vy by mal zobrať aj vaše dieťa alebo si zavolajte do poisťovne kam dieťa patrí. Ak ho lekár odmietne, treba ho nahlásiť do poisťovne lebo by to urobiť nemal," poradila v diskusnom Fóre ďalšia zubná sestrička.

Ošetrenie v súkromnom stomatologickom centre alebo v súkromnej stomatologickej ambulancii

V mnohých mestách je dnes situácia so zubármi, ktorí ošetrujú pacientov formou zmluvného vzťahu s poisťovňou veľmi nepriaznivá. Takýchto zubných ordinácii je veľmi málo a naopak pacientov veľmi veľa. Pre tých, ktorí si to môžu finančne dovoliť, sú riešením súkromné stomatologické centrá, ktorých je na Slovensku dostatok. 

"Keďže ja som čo sa týka zubov "maniak", potrpím si na pekný a zdravý chrup, moju malú som zobrala k zubárovi, keď mala štrnásť mesiacov. To už mala okolo desať zúbkov. Zobrala som ju do takého súkromného stomatologického centra, kde sú špeciálne aj detskí stomatológovia. Bolo to skôr o zoznámení sa s prostredím, porozprávaním sa, letmým nahliadnutím do pusky. My veľmi dbáme na dcérkin chrup, umývame trikrát denne, dúfam, že zubné kazy sa nám budú ešte dlho vyhýbať. V jasličkách si takisto detičky umývajú zúbky, mala si sama pýta kefku a pastu, je to zlatučké ," napísala svoju skúsenosť do diskusie na Fóre, ďalšia z mamičiek.

Dôležité je dodržiavať zubnú hygienu už po prerezaní prvého zúbku

Dieťa by si malo zúbky umývať už v útlom veku. Možno sa to niekomu zdá zbytočné, ale osvojiť si tento zvyk už v rannom veku je veľmi dôležité. Na trhu sú dostupné šetrné prostriedky, ktoré sú svojim zložením prispôsobené pre detské použitie, tak aby im nijako neuškodili.

"Naša mala teraz dva roky a ešte nemá všetky zúbky. Čistíme od prvých vykuknutých, pastu sme začali používať len pred dvoma mesiacmi," napísala vo Fóre sympatická mamina.

"Umývame s kefkou (kefku používame asi od roka) a pastou, i keď pastu dávame iba malinký kúsoček, lebo ju samozrejme vždy zje. Deti do troch rokov nemajú vyvinutý vypľúvací reflex, takže je to normálne, že nevedia vypľuť vodičku. Detská pasta je prispôsobená faktu, že ju deti budú jesť, ono ich to časom prestane baviť. Moja malá bude mať dva a pol roka a pasta jej ešte stále chutí, bohužiaľ, všetky pasty sú voňavé a sladučké.  Inak pasta sa nemusí používať vôbec, dôležité je poriadne a správne umyť zúbky kefkou a čistou vodou," popísala techniku a spôsob umývania zúbkov u svojej dcérky mamička  vo Fóre.

Či už sa rodičia rozhodnú vziať svoje dieťa na prvú návštevu zubára hneď po jeho dovŕšení prvého roka alebo neskôr, dôležité je dbať na správnu a pravidelnú ústnu hygienu, pretože tá je zo všetkého najdôležitejšia. 

Foto: Pixabay

Ponuka záujmových krúžkov pre škôlkarov a školákov je veľmi široká. Vybrať z nich ten správy pre svoje dieťa môže byť naozaj ťažké. Niekoľko rád ako pristupovať k výberu mimoškolských aktivít pre dieťa, ktoré vyplynuli zo skúseností mnohých rodičov, môže byť cennou pomôckou.

V akom veku začať s krúžkami?

Veľmi častá otázka, ktorou sa zaoberajú rodičia, keď chcú svoje dieťa prihlásiť najmä na nejaký šport. V súčasnosti je ponuka krúžkov veľmi pestrá už aj pre škôlkarov. Jedná sa najmä o záujmové činnosti, ktoré vo svojich priestoroch ponúkajú materské škôlky. Patria medzi ne napríklad  zumba, ľudové tance alebo zábavná angličtina, plávanie, teda aktivity, pri ktorých sa deti najmä zabavia. Čo sa týka športov, v tomto veku to taktiež netreba preháňať, pretože dieťa je dieťaťom iba raz. Okrem toho, každý krúžok má zväčša určený minimálny vek, od ktorého je možné ho navštevovať.

"Optimálny čas na začiatok športovej špecializácie je u každého jednotlivca a u každého športu iný. Určuje sa empiricky (opiera sa o skúsenosť ). Výsledky výskumu v niektorých športoch umožňujú bližšie vymedziť optimálny čas na športovú špecializáciu:

• gymnastika - piaty až siedmy rok,
• plávanie - šiesty až ôsmy rok,
• krasokorčuľovanie - šiesty až deviaty rok,
• lyžovanie - deviaty až dvanásty rok,
• atletika - dvanásty až pätnásty rok," napísala k otázke, v akom veku prihlásiť dieťa na šport, mamička na Fóre.                                                                                                    

Ponuka krúžkov pre deti sa rozrastá s nástupom do základnej školy. V tomto veku je možností omnoho viac, krúžky sú dostupné v centrách voľného času, v základných umeleckých školách či v mestských športových strediskách, alebo v súkromných záujmových centrách, v súkromných športových útvaroch, svoje vlastné krúžky majú aj základné školy.  

Na koľko krúžkov môžem dieťa prihlásiť?

V prvom ročníku treba počet krúžkov voliť veľmi opatrne. Najideálnejší je jeden, možno dva, pretože škola je pre dieťa veľkou zmenou v jeho živote. Musí si zvykať na nové veci, na plnenie povinností, na učenie a priveľa krúžkov ho môže vyčerpávať a znižovať jeho pozornosť v škole.

Vo vyšších ročníkoch už môže dieťa chodiť na viacero krúžkov, ale zo skúsenosti rodičov by  nemal mať viac ako tri voľnočasové aktivity. Vo veľkej miere to záleží od samotného dieťaťa koľko krúžkov zvládne a na koľko ich chce chodiť.  Dôležité aj  zameranie voľnočasových aktivít, pretože na niektorých sa dieťa musí veľa sústrediť, na niektorých vydáva veľa fyzickej námahy, niektorú sú časovo náročné.  Na všetky tieto aspekty treba pri voľbe počtu krúžkov starostlivo prihliadať, aby dieťa popri tom všetkom zvládalo aj školu a malo tiež dostatok času na oddych, na hru s kamarátmi.

"Dcéra má v danom okamihu 2-krát do týždňa balet, 1-krát plávanie, plus krúžky v škôlke - 2-krát angličtina, 2-krát spevácky. Keď začne chodiť do školy určite jej v prvom ročníku necháme len 2-krát do týždňa jednu aktivitu  a to balet.  Myslím si, že na začiatok toho bude v škole viac než dosť , tiež zvykanie si na všetko nové, netreba to siliť, ešte stále sú to deti, ktoré by mali mať čas behať na ihrisku s ostatnými deckami v ich veku," napísala svoj názor na výber počtu krúžkov pre svoju dcérku v prvej triede mamička na Fóre.

"Tento školský rok, keďže sú už obe moje ratolesti  školáci, sme to podelili. Každý ma po dva krúžky, aby neboli preťažení. Syn pokračuje v hre na flautu a k nej si tento rok vybral florbal. Minulý rok to bol stolný tenis. Dcéra má DFS Čarnulienka a v rámci družiny tvorivé dielne. Časovo im to vychádza tiež super, keďže krúžky majú iba utorok a štvrtok a ostatné dni majú voľné," napísala na danú tému svoju konkrétnu skúsenosť iná mamička na Fóre.

Ako vybrať krúžok pre dieťa

Krúžok alebo krúžky by mali v prvom rade dieťa baviť, malo by chcieť chodiť na ne samo od seba, bez nútenia a bez nátlaku.  Niektoré deti si presne vedia vybrať, aký záujmovú aktivitu chcú navštevovať, niektoré sú nesmelé a nerozhodné. Samozrejme, niektoré krúžky je možné vybrať aj na základe doterajšieho správania sa dieťaťa, teda čo rado robí,  rozhodujúca je aj osobnosť a  jeho temperament. Pri detičkách, ktoré nevedia, čo by chceli robiť neostáva nič iné ako skúšať. Spolu sa dohodnúť, že napríklad teraz vyskúšame tento a tento krúžok a ak to nebude to pravé, v ďalšom roku alebo aj v tom istom ak sa bude dať skúsime iné krúžky. Mnoho rodičov to takto rieši.  

"Mne dnes začala dcéra chodiť do 1.triedy.  Majú si vybrať krúžok, teda ak chcú. Ja som jej prečítala a povedala čo je čo a ona si vybrala  gymnastiku a atletiku. Uvidíme, či ju to bude baviť. Myslím, že tá atletika by jej mohla sadnúť lebo stále lieta a behá, tak dúfam, že sme sa trafili," popisuje svoju skúsenosť s výberom krúžkov pre svoju dcéru jedna z mamičiek vo Fóre.

Čo ak dieťa odrazu odmietne chodiť na krúžok?

Možností prečo dieťa odrazu odmieta chodiť na krúžok môže byť viac. Najčastejšie je to preto, lebo ho nezaujal. Lenže čo ak dieťa chodí na krúžok už dlhšie, predtým sa naň veľmi tešilo a dokonca má naň talent?  V tejto situácii je najdôležitejšie s dieťaťom sa porozprávať a zistiť dôvody, ktoré spôsobili takéto správanie. Okrem rozhovoru s dieťaťom je vhodné porozprávať sa aj s vedúcim daného krúžku, ktorý môže do situácie vniesť mnoho odpovedí. Niekedy je to len prechodná záležitosť a po čase sa chlapec či dievča na krúžok opäť začne tešiť, v tomto prípade ho treba pozitívne motivovať a pomôcť mu prekonať tento stav. 

"Malá má 7 rokov. Chodí plávať, čo ju baví. Gymnastika ju nebavila. Respektíve sa tam bála chodiť, lebo je strašne plachá a pár drzých frackov ju vypoklonkovalo z kolektívu. Plakala a nastal blok," popísala negatívnu skúsenosť s dôvodom odmietnutia krúžku sympatická mamina na Fóre.

Dieťa je individuálna osobnosť a nie prostriedok ako si rodičia môžu splniť svoje nesplnené túžby

Každé dieťa je individuálna osobnosť s vlastnými túžbami a schopnosťami, ktoré treba rešpektovať aj pri výbere záujmovej aktivity. Aj dnes mnoho rodičov núti svoje ratolesti navštevovať krúžky, ktoré sú ich vlastnými nesplnenými túžbami. A to je veľká chyba. Dieťa musí na krúžok chodiť s radosťou a z vlastnej vôle, nie z donútenia. Takéto správanie sa zo strany rodičov môže spôsobiť viac škody ako osohu.

"Ja beriem krúžky u detí, hlavne ako vyplnenie voľného času pre radosť. Doba sa žiaľ zmenila, život je hektickejší, ulice nebezpečnejšie a tak je pre mnohých rodičov riešením vyplniť čas dieťaťa krúžkom. Takže beriem to tak, čo koho baví, tanec, maľovanie, šport či jazyky, alebo iné remesla. Všetko môže byť zábavné alebo aj užitočné, ale namýšľať si, že práve vďaka tomu moje dieťa bude umelec, hrnčiar  či baletka.  Môže byť, nehovorím, že nie, ale v skutočne málo prípadoch," napísala svoj názor do diskusie jedna z mamičiek vo Fóre.

"Mnohí rodičia svoje dieťa ešte len prihlásia na šport a už ho vidia na stupni víťazov na olympiáde  a toto je choré. Dcéra vie výborne lyžovať, plávať, ale nikdy sme to nebrali tak, že z toho niečo musí byť , teda okrem radosti z pohybu. Nič iné za tým nevidím a našťastie ani ona. Je akvabela, baví ju to, ale rozhodne jej teraz tým nezahltíme celý život, s jediným cieľom a to vyhrať OH. No, ale sú aj takí rodičia, ktorí to berú takto smrteľne vážne a dieťa je od malička v strese.  Šport je fajn, obzvlášť v tejto dobe, keď mnohé deti vysedávajú pri PC a takmer sa už nehýbu a ani sa nevedia hýbať, ale uštvať vlastné dieťa?" vyjadrila s k téme ďalšia mamina na Fóre.

O radu možno požiadať psychológa, pani učiteľku alebo vedúcich daných krúžkov

Pri výbere krúžkov pre svoje dieťa, najmä ak nie je zrejmé, čo by bolo preň vhodné, je dobré porozprávať sa priamo s ľuďmi, ktorí dané krúžky vedú.  Zo svojich bohatých skúseností a dlhoročnej praxe budú vedieť určite poradiť, či je pre dieťa krúžok vhodný alebo nie. Počas rozhovoru s vedúcim krúžku alebo s osobou, ktorá krúžok vedie, môžu rodičia taktiež zistiť, na akej profesionálnej úrovni sa krúžok nachádza. 

"Ja som sa vždy išla spýtať, respektíve porozprávať sa s človekom, ktorý krúžok učil, o tom ako to tam prebieha a o tom, aké je moje dieťa a podobne. Mnoho krúžkov poskytuje možnosť, že dieťa sa môže ešte pred zapísaním naň zúčastniť na skúšobnej hodine, zoznámiť sa s prostredím a podobne. Za učiteľmi som sa tiež chodila pýtať ako to deťom ide, ako sa im darí a tak. Takto som napríklad zistila, že moja dcéra nemá nadanie na tancovanie a ani ju to nebaví tak ako som si myslela. Teraz chodí na výtvarnú a od učiteľky viem, že je talentovaná a hodinu výtvarnej si užíva, takže aj keď občas nechce ísť na krúžok, viem, že ju musím trochu "popostrčiť". Ona nie že by tam nechcela chodiť,  niekedy sa jej tam len nechce ísť, ale keď už je tam, tak je spokojná," pridala svoju skúsenosť k téme ďalšia mamička.

Krúžky dieťa rozvíjajú a rozširujú jeho možnosti na uplatnenie v dospelosti 

Záujmové krúžky sú pre dieťa veľmi pozitívnou skúsenosťou, ktorá rozširuje jeho obzory, rozvíja jeho osobnosť a schopnosti. Okrem toho mu dávajú viacero možností na výber budúcej profesie, pretože ak sa napríklad dievča chce stať učiteľkou a počas základnej školy chodilo napríklad na hudobný krúžok, jej šance dostať sa na školu s pedagogickým zameraním sú oveľa jednoduchšie.

"Moja staršia sa nechala ukecať, namotivovať, chodila na plno rôznych krúžkov za svoj život, na niektoré aj veľa rokov. Všeličo sa naučila, má svoje záujmy, je to super," pridala svoju skúsenosť a svoj názor na rozvoj dieťa v rámci mimoškolských aktivít mamička na Fóre.

Foto: Pixabay

#vychova_vzdelanie #vyvoj_dietata

Na ihrisku len smutne pozeráte, ako sa všetky deti spoločne hrajú, len to vaše ticho sedí a nepriblíži sa k nikomu na krok. Rozprávate sa s priateľkou v obchode a váš drobec vám div pod sukne nevlezie. Alebo si vás nebodaj zavolala do školy triedna učiteľka s tým, že váš školáčik je až príliš tichý samotár? Hanblivosť u detí je ťažkým orieškom. Nemusíte sa s ňou ale zmieriť a nečinne sa prizerať.

Niektoré deti sa s takouto povahou narodia, iné sa k hanblivosti dopracujú pri kontakte s druhými deťmi, alebo aj s dospelými. Deti sa ostýchajú skôr pred dospelákmi, ako pred svojimi rovesníkmi. Stačí jedna zlá skúsenosť, výsmech, konflikt a dieťa sa uzavrie do seba. „Keď sa to stalo zrazu, tak sa niečo vážne muselo stať, možno jej niekto niečo povedal a teraz má v hlávke, že cudzí sú zlí a maminka ma ochráni,“ pridala do diskusie svoj názor na problém jednej maminky alex49.  Každá mama pozná svoje dieťa najlepšie, a preto by mala sama vyhodnotiť, čo stojí za prehnanou hanblivosťou jej ratolesti.

Kedy je už dôvod na obavy?

U malých detí bývajú takéto prejavy normálne. Môžu to byť dokonca obdobia, kedy sa dieťa schováva za maminu sukňu pred neznámymi ľuďmi alebo je nesmelé pred rodinnými príslušníkmi, ktorých dlho nevidelo. Hanbiť sa pred cudzími je v poriadku, nie ale pred ľuďmi, ktorých dieťa dôverne pozná.

Zvyčajne to však prehrmí po tom, čo sa dieťatko trochu oťuká. „Prešlo to samé. Nikdy som ho nejako nenútila byť iný ako to cítil on sám,“ píše na Modrom koníkovi geegee. Ak dieťatko vyčkáva, pozoruje deti pri hre a osmelí sa až po nejakom čase, je všetko v poriadku.

Horšie je, keď takéto nesmelé správanie a samotárčenie pozorujete na dennom poriadku a ku kontaktu s deťmi akosi neprichádza. Nerozumiete tomu, prečo sa dieťatko len pozerá na ostatných ako sa hrajú, alebo sa chce hrať iba samé? Povahu dieťatka netreba silou mocou meniť a asi sa to ani nedá, môžete mu ale aspoň trošku pomôcť, aby bolo pre neho nadväzovanie kontaktov aj neskôr, napríklad v škôlke či škole, jednoduchšie.

Väčší problém nastáva, keď sa už s prehnanou hanblivosťou stretávame aj v školských laviciach. Takéto uzavreté a nesmelé deti sa totiž často stávajú terčom šikany, ak nie je práve ona príčinou uzavretia sa do seba. Ak nadobudnete pocit, že v škole nie je všetko s kostolným poriadkom, určite to riešte s učiteľmi, rodičmi a rozprávajte sa o tom doma. Pomôžte dieťaťu začleniť sa, napríklad spoločným programom, ktorý vymyslíte s rodičmi z jeho triedy. Učte dieťa, ako riešiť konflikty bez zbytočných hádok, bitiek a stresu. Šikana je vážny problém a môže psychike veľmi ublížiť.

Ako dieťaťu pomôcť prekonať hanblivosť?

Hrou s deťmi či rozhovormi s dospelými sa deti učia množstvu zručností – ako robiť kompromisy, požičiavať si veci, byť slušní a úctiví, akceptovať povahy iných, povedať negatíva bez toho, aby druhým ublížili, ... Aby hanblivosť prekonali, chce to tréning. Dieťa len potrebuje zistiť, že ľudia nie sú zlí, nechcú im ublížiť a že rozhovorom žiadna svetová pohroma nenastane. Len tak sa môžu oťukať a byť smelší. Iná cesta nie je!

• Začnite postupne – trénujte s dieťaťom rozhovory najskôr s najbližšími, teda s vami rodičmi, neskôr so súrodencami, širšou rodinou, rodinnými známymi, až prejdete k neznámym ľuďom
• Vytvorte mu priestor na rečnenie – je pochopiteľné, že keď sa stretne viac ľudí, k slovu sa dostávajú prevažne tí dominantnejší. Urobte tomu rázny koniec a na najbližšej rodinnej oslave alebo posedení s priateľmi, vytvorte priestor aj pre dieťa. Pýtajte sa ho otázky, zapájajte ho do rozhovorov. Dôležité je na všetkom sa vopred dohodnúť, aby vaši známy vedeli, čo máte za lubom a podporili vás v tom.
• Nechajte ho komunikovať s cudzími ľuďmi – pokiaľ dieťa zvláda komunikáciu v rodine a so známymi, prejdite do neznámeho prostredia. Môžete ho nechať zaplatiť v obchode, vypýtať jedlo v reštaurácii, kúpiť si zmrzlinu, podať list na pošte, tých možností je naozaj neúrekom.
• Chodievajte medzi ľudí – tým, že sa zavriete doma, si s hanblivosťou isto neporadíte. „Začnite chodiť viac do kolektívu, ale nenechávajte tam dieťa samé. Len ho povzbudzujte a ukážte mu, že ani vy sa nikoho nehanbíte. Bude sa cítiť istejšie a časom hanblivosť prekoná. Treba chodiť medzi ľudí, hoc aj na návštevy ku kamarátkam alebo k rodine. Nám neskôr pomohlo detské centrum. Tam sme boli spolu s detičkami aj my maminy, takže pre deti to bolo jednoduchšie a uvoľnenejšie,“ radí, ako na to other_side na fóre na Modrom koníkovi.
• Povzbudzujte ho a buďte mu na blízko – Za každý úspech ho pochváľte, ako to skvele zvládlo a pripomínajte mu pri ďalších kontaktoch jeho predošle úspechy. Vždy buďte pripravená pomôcť, keď na dlhšie stratí reč, aby sa pocit strachu neprehlboval. Môžete ho naviesť otázkou, aby pokračoval v rozhovore sám. Doma si potom prejdite celú situáciu a poraďte mu, ako nabudúce postupovať.
• Potrebuje vedieť, že ho milujete – vysvetlite mu, že to všetko nerobíte preto, lebo ho chcete zmeniť a neľúbite ho takého, aké je. Práve naopak, milujete ho natoľko, že mu chcete pomôcť to prekonať, aby bolo šťastné a nemuselo sa stále báť v situáciách, ktoré sú v živote také bežné.

Nič nepomáha a vy si už neviete rady? Skúste sa obrátiť na psychológa, ktorý sa s vašim drobcom porozpráva a celú situáciu vyhodnotí. Možno budete prekvapení, k akým pokrokom vaše dieťa povedie.

Foto: pixabay.com

Ach, tie tabuľky. Nejedna z nich máme hlavu v smútku, najmä keď sa nám zdá, že rozdiel medzi schopnosťami bábätka a tabuľkovému vývinu je až príliš veľký. Spravidla by sa mal drobček začať sám pretáčať v období medzi štvrtým a šiestym mesiacom. Čo ale v prípade, že sa tak nedeje? Je naozaj dôvod na paniku? Aké skúsenosti majú so svojimi ratolesťami iné mamičky?

Každé dieťatko je iné. Kým jedno začne chodiť už vo svojich deviatich mesiacoch, druhé sa odhodlá pustiť až v roku a pol. Podobné je to aj s pretáčaním na bok či bruško. „Dcérka sa otočila, keď mala cca 3 mesiace. Ale potom sa asi zľakla, tak dlho nič. Pretáčala sa už v 4. – 5. mesiaci. Ale staršia sa pretáčať nechcela a aj chodiť začala, keď mala rok a 1 – 2 mesiace,“ potvrdzuje salma22 v diskusii na Modrom koníkovi.

Podobnú skúsenosť so svojimi deťmi má aj onga1312: „Moja malá má skoro 3 týždne, drží už hlavičku a otáča ju. Spinkávať chce len na brušku, čo o prvom lenivcovi nemôžem povedať. Síce má už skoro 7 rokov, ale od malinka bol lenivý na všetko.“ Každé bábätko na to musí skrátka prísť samé a vaše obavy to nijako neurýchlia. Dôležité je nenechávať bábätko bez dozoru na posteli, gauči alebo prebaľovacom pulte. Aby ste neboli prekvapená, keď sa po prvýkrát pretočí práve v tejto nevhodnej chvíli.

Ako sú na tom iné bábätká?

„Moje dvojtýždňové dievčatko sa dnes otočilo celým telíčkom na pravú, potom aj na ľavú stranu. Neverili sme vlastným očiam,“ zdôverila sa na fóre nikoletka_h.

„Otočiť áno, ale nie pretočiť. Moji sa pretočili prvýkrát v 4. mesiaci, keď som prestala naširoko baliť,“ vysvetľuje xenicka13.

„Naša sa začala otáčať na bok v piatom mesiaci a potom hneď aj na bruško. Moja segra má šikovné bábo, otočiť na bok sa vedela v treťom mesiaci,“ zapája sa do diskusie glowix.

„Náš drobec sa dokázal otočiť z bruška na chrbát už na začiatku druhé mesiaca. Len potom nabral na váhe a teraz mu to už nejde, lebo je ťažší, ale dotrénujeme (teraz má 3 mesiace aj kúsok),“ píše snehuliacka.

Pretáčanie môže bábätku sťažiť viacero vecí, či už je bucľatejšie, naobliekané, alebo leží len na nevhodnom povrchu. „Presne si nepamätám, ale aj moja dcéra sa začala skoro otáčať na bok. Boli horúčavy, keď sa narodila, a tak sme ju skoro vybrali z perinky a do dnešného dňa vie všetko skôr, ako píše odborná literatúra. Otočila sa na brucho pred 3. mesiacom,“ zdôverila sa rose1988.

Keď sa pretáčanie nedarí

Niektoré bábätka majú tabuľky proste „na háku“ a idú si po svojom. Svoje o tom vie aj polana: „Moja dcérka bude mať 6 mesiacov a ešte sa neotáča. Mám 3 deti a myslím, že je to individuálne. Nebojte sa, každé bábätko sa určite otočí, keď príde správny čas, a keď zistí, že to potrebuje. Hrajte sa s nimi tak, že ich akože gúľajte z jednej strany na druhú.“

Kvietocek7 sa zveruje, že u nich to tiež prišlo neskôr: „Naša malá sa nevedela v 6. mesiaci otočiť. Tuším, že prvýkrát sa otočila až v 8. mesiaci. Takže nič moc sa hádam nedeje. Na brušku byť nechcela – také malé trápeníčko, ale po čase som pochopila, že to veľmi pomohlo. Teda na bruško, aj keď pomenej, ale častejšie. Tiež je výborné plávanie a cvičenie na fit lopte.“

Čo teda robiť, keď to nejde? Na fóre sme pre vás našli zopár zaujímavých tipov. „My sme sa s tým otáčaním riadne natrápili, tak som nakukla do tejto témy. Zháňala som informácie kade-tade, čo máme robiť. My sme síce trochu komplikovaní, lebo sme predčasniaci a okrem toho máme znížené svalové napätie, ale cvičili sme ostošesť. Takže moje rady:

1. Čo najviac dávať na bruško – posilní to svaly na chrbátiku a brušku, ktoré musia byť pevné, aby sa dieťatko začalo otáčať. Väčšinou sa neskoro otáčajú deti, ktoré sú neradi na brušku. Aspoň ja mám ten pocit.
2. Kúpiť zaujímavú blikajúcu, svietiacu, hrajúcu hračku a dávať ju na hranie len pri nacvičovaní otáčania, teda položiť vedľa dieťatka, zapnúť a snažiť sa nalákať dieťa, nech sa otočí.
3. Dieťatko dať na mäkkú podložku na chrbátik, preložiť nožičky ako keby v členkoch cez seba a pomaly, plynulo prevrátiť dieťatko na bruško, otočiť naspäť a znova. Potom na druhú stranu. A tak stále dokola.
4. My sme to skúšali aj tak, že sme malého dali na "šikmú plochu", napríklad matrac z jednej strany podložený niečím, aby bol vyššie a pomáhali sme mu otáčať sa tak.
5. Niekoľkokrát denne som ho len tak vytáčala s nôžkami zo strany na stranu, spievali sme si „Gúľame sa, gúľame, doľava a doprava, gúľame sa, gúľame, je to veľká zábava.Až kým sa konečne v 7. mesiaci neotočil. Potom prestal na 6 týždňov a v 9 mesiacoch sa váľal jedna radosť,“ radí rohacka mamičkám ako na to.

„V období 6. mesiaca je pre dieťatko dôležité, aby vysoko zdvíhalo hlavičku, opieralo sa o rozovreté dlane, malo natiahnuté prsty a paže bez vnútornej rotácie v ramenných kĺboch. V tejto polohe má byť dostatočne stabilné a pevné. Dieťa si ma siahať po tele a dočiahnuť všetky konce svojho tela (hlava, ruky, nohy). Keď je v ľahu na chrbte, malo by zdvíhať hlavičku od podložky. Opačné svalové skupiny zase precvičuje tak, že zatláča hlavičku do podložky a riťku zdvíha vysoko do mostíka. Keď zvláda tieto schopnosti, môže sa začať pretáčať z chrbta na bruško.

Otočenie vedie hlavička a vrchná ruka. Ide až do polohy na lakte a vrchnou nožičkou si dočiahne podložku. Nemusí to ale nutne byť v šiestom mesiaci, môže to byť v 7. – 8. mesiaci, nastane to akosi zlomovo, treba mu pomáhať, cvičiť to s ním, príde čas, keď mu chrbátik začne "liezť na nervy" a bude chcieť vnímať svet z iného pohľadu. Toto prvé pretočenie môže byť sprevádzané aj zľaknutím sa až plačom, nakoľko ide o pre dieťa závratnú vec. Ak máte fitloptu, skúste s ním na nej troška pocvičiť, prehoďte si plienku, dajte ho na bruško a pogúľajte ho a takisto na bok. CNS mu môžete potrénovať tak, že ho chytíte za trup v zvislej polohe tak, aby bol chrbátikom k vám a budete ho prevracať zo strany na stranu. Takto chytí aj orientáciu v priestore a trošku sa osmelí k pohybu,“ vysvetľuje lenusiatko.

Mukky má na to ale iný názor: „My máme 6 mesiacov a 3 dni a tiež sa nepretáčame, no pani doktorka povedala, že budeme tak do troch týždňov. Cvičíme Vojtu. Dievčatá, detičky sa nemajú motivovať na pretáčanie, to mi povedala aj rehabilitačná sestra. A najprv sa má pretočiť z chrbátika na bruško. Z bruška na chrbátik je to nesprávne, je to len prepad. Mozog dieťatku sám napovie, ako sa pretočiť, my mu môžeme pomôcť nesprávne, aj keď to ako dobré vyzerá. Dôležité je v tomto mesiaci, či si dieťatko chytá nôžky a dáva aj do ústočiek.“

Tak či onak, keď sa ani vášmu malému „lenivčekovi“ nechce do pretáčania, vždy je na mieste opýtať sa detského lekára, či a ako správne s dieťatkom cvičiť, aby ste mu pomohli a neuškodili. A nezúfajte, skôr či neskôr to určite príde.

Foto: pixabay.com