Vôbec, ani povahy nemáme rovnaké

Neviem. Nemyslim si. V niektorych veciach ciastocne ano, ale postavila som sa zivotu celom a zijem si voj vlastny zivot podla seba. Naucila som sa, ze treba byt egoisticky

zdravotne začínam veľmi podobne ako maminka.... manžel je úplny opak môjho ocina takže to vobec

Cim som starsia, tym viac sa mi zda, ze sa na nu zacinam podobat, povahovo, co som predtym taka nebola. Ale ako deti starnu, tym viac chapem jej spravanie, kt. mala v mojom veku vtedy, a zacinam aj inak vnimat aj vztahy a ludi, ako ked som bola mladsia.
Zdravotne problemy tiez zacinaju podobne ako jej, to je asi dedicne.
Ale co sa tyka vyberu partnera, to som mala prave kvoli otcovi presne definovane naroky, co od chlapa chcem a co praveze nechcem

Vobec, som uplne iny typ cloveka ako moja mama, aj diagnozy name kazda ine, a ine veci tiez uplne odlisne

Ani veľmi nie...diagnózy našťastie ešte nemám žiadne.

Nie

Vôbec. Som úplne opačná matka, ako bola moja. To bol jeden z mojich cieľov. Nebyť ako ona v nicom

Cím starsia tým viac starká. Ako mama som nikdy byť nechcela, davam si na to pozor. No starosť o druhych, využivanie dobra a choroby ako starká

Našťastie nie (aj keď svoju mamu ľúbim, viem prečo to píšem), nemám ani jej povahu, nerobím jej chyby a aj zdravotne som na tom inak.

Povahovo si obcas uvedomujem ze som ako moja mama niekedy, ale zivoty mame uplne rozdielne.

Vo vela veciach som ako moja mama, ale zasa napr. ona vela veci strasne riesi, nad vela vecami prilis uvazuje a domysla si, ja som taky vacsi flegmatik, mna nerozhadze nic. 😀 Ale zivoty mame uplne rozdielne, ona je makac od rana do vecera, ja si zivot dokazem viac uzivat, aj ked je napr. bordel v dome..

Nie. Ale čo sa často stávalo, tak mama s babkou mali väčšinou navarené to isté, aj keď sa o tom vopred neinformovali
Už sa to stalo párkrát aj mne 😄

Ja mám úplne odlišný.