Jedna z definícií úzkosti môže byť aj - intoleranciu voči neznámemu.

Aj keď je neistota prirodzenou súčasťou života, ako sa svet okolo nás rozvíja, existujú chvíle, keď nás udalosti, zmeny a vzťahy vytrhnú z nášho známeho prostredia natoľko, že stratíme schopnosť čerpať podporu od nášho okolia či seba samých.

Posledné roky nás mnohých posunuli za túto hranicu rovnováhy.

Tu je 6 jednoduchých stratégií podpory, ktoré nám môžu pomôcť znovu získať rovnováhu, ktorá nám umožňuje prosperovať aj v neistote:

1. Urob si zoznam vecí, ktoré ti prinášajú pokoj a bezpečie

Keď sa cítime úzkostne, je ľahké zabudnúť na to, kde všade načerpáme pokoj.

Dokážeš sa trápiť hodiny,možno aj dni nad tým,aké chyby si urobil?Trápiš sa nad tým, čo si druhý o tebe pomyslia?Ak sa aj pre niečo rozhodneš, stále premýšľaš či si sa rozhodol správne?

Je nadmerné premýšľanie-dumanie,nekontrolovateľné obavy.nemôžeš to vypnúť. Bráni ti to pokojne spávať, nemôžeš sa sústrediť ani na bežné aktivity počas dňa.

Poznáme 3 formy :

1. Myslíš si, že si urobil niekde chybu.Stále si to v hlave prehrávaš. Zasekol si sa v kruhu sebaobvinovania a kritiky.Stále si hovoríš, čo si mohol urobiť lepšie.

2.Tráviš neskutočne veľa času nad tým,ako sa rozhodneš. Robíš si prieskum,čítaš recenzie ale aj napriek tomu sa nevieš rozhodnúť.Si pod veľkým tlakom, lebo je pre teba dôležité urobiť perfektné rozhodnutie, pretože máš pocit, že tvoje rozhodnutie môže spôsobiť katastrofické následky.

3.Nekontrolovaný strach z neznáma-Cítiš sa bezmocný pri riešení problému. V hlave ti víria obavy.Možno sa trápiš nad tým, aké to bude v novej práci, či sa dostaneš z choroby,alebo prečo sa veci dejú práve tebe a či to niekedy bude lepšie.Základ tohto strachovania sa je robenie katastrofických scenárov. To znamené , že do úvahy berieš len najhorší možný scenár,najhorší možný výsledok a úplne podceňuješ šancu iného výsledku alebo scenára.

Byť porazení v živote je naša voľba.

V inom zmysle slova si môžeme vybrať či budeme úspešný alebo nie.

Stále máš k dispozícii možnosti na voľbu. Ak aj sú okolnosti  ťažké je na tebe ako sa k nim postavíš.

Viktor Frankl  opisuje vo svojej knihe „Hľadanie zmyslu života“ to ako si zachoval ľudskosť a sebarešpekt uprostred barbarského Auschwitzu. Ak toto je voľba v koncentračnom tábore tak istotne aj v 21 storočí.

Nezáleží na situácií, zapamätaj si, stále máš na výber.

Mať na výber je oslobodzujúce a posilňujúce. Odplata za tú voľnosť je zodpovednosť.Ak si vyberieš musíš rátať s následkami. Nikto za teba nerozhodol, len ty sám.

Závislosť na jedle, na sociálnych sieťach, na ľudskom uznaní, na toxickom vzťahu. Závislosť je poháňaná skrytou poruchou. Veľkú úlohu zohráva psychika.

Hlavnou charakteristikou závislosti je nedostatok alebo málo ľahkosti a spokojnosti v živote. Tvoj problém nespočíva v tom , že ješ viac ako by si mala, alebo tráviš na na sociálnych sieťach toľko času , že zanedbávaš povinnosti, len si tým niečo kompenzuješ.Je to iba odozva na tvoj vnútorny pocit, stav v ktorom si.Zvolila si si liek na svoj problém- jedlo,stále zdieľanie fotiek a počet like-ov .

Ak ti na začiatku stačila jedna , dve kocky čokolády dnes si musíš dať celu tabuľku. Stále chceš viac a viac.

Kde to všetko začalo? Kedy sa z nevinnej zábavky stala chronická choroba? Ak chceš poznať odpoveď na túto otázku musíš porozumieť kde má tvoja závislosť korene. To kde si sa narodila,prostredie v ktorom si vyrastala, výber jedla v detstve,rodinné okolnosti do ktorých si sa narodila.

Tvoj vzťah k závislosti ovplyvňuje spôsob akým vnímaš život. Mala som klienta ktorý mi tvrdil , že nedokáže žiť bez klobásy 🙂

Stali sme sa závislými na jedle,sociálnych sieťach ,alkohole,drogach,toxickych vzťahoch.Podvedomý zámer je pravidelne zlepšiť úzkosť a bolesť. Je to len automatická odpoveď na tvoje pocity.

Všetko sa začína myšlienkou, to ako sa cítiš,to ako reaguješ na udalosti sa začína myšliekou. Je len na tebe aké obrazy a aké myšlienky sa ti budú prehrávať v hlave.

Čo si o sebe myslíš znamená omnoho viac ako to čo si o tebe myslia druhí ľudia.

Celý život sa snažíme aby nás mali ľudia radi, aby nás chválili, aby nás ocenili. A prečo? Zdvihne ti to sebavedomie? Nikto ťa v živote nesúdi tak ako sa súdiš ty sama vo svojej mysli. Každý je zahľadený sám do seba. A ak predsa máš takého človeka vo svojom živote, tak vedz, že ten človek je nešťastný. Ľudia, ktorí druhých kritizujú nie sú hlavne spokojní sami so sebou. Štastný človek ťa pochváli, povzdbudí. 

Tvoje myšlienky kontrolujú tvoje pocity, tvoje pocity ovplyvňujú tvoje reakcie.

Začni dnes.

Začni si hovoriť aká si skvelá, šikovná.

Je vôbec možné aby sociálne média mohli zapríčinit depresiu ? Trávenie času na sociálnych sietach môže byť predsa tak zábavne 🙂

Určite ste sa aspoň raz v živote pristihli pri tom, ako si prehliadate facebook alebo instagram a popri tom myslite ,že život  druhých je omnoho zaujimavejší ako ten váš. Je vedecky dokázane, že takéto porovnavanie môže byt spúšťacom depresie. A čo také komentáre alebo „like“ ktore dostaneme. Cítime sa viac obdivovaný, viac akceptovany? Naše mysle sa stali „ haknutymi“ týmito platformami, máme ich všade.Je vedecky dokázane že použivaním týchto sociálnych médií a nasledným pocitom štastia  sa vyplavuje hormon dopamín ktorý nás robí štastnými. Pokial máme nedostatok dopamínu cítime stres, nervozitu, úzkost,depresiu.

Nieje žiadnym prekvapením že  depresiu jednoduchšie  získame keď sa porovnávame s inými na sociálnych sietach než v reálnom živote. Veľa krát je to len pozlátko, nereálny svet ktorý si vytvoríme aby sme ohúrili druhých.  Obrázok krásne naservírovaného jedla matky deťom. Ale v skutočnosti je tam kopec neumytého riadu, vreštajucich detí ktoré sa dožadujú pozornosti.

Veľa krát sa na sociálnych sietach skrývame, hráme sa na niečo čo niesme. Je to vidiet aj tu na MK. Ak si nejaka mamička popýta radu, nájde sa viac takých ktoré chcu ozaj pomôct alebo takých čo si hladkajú ego a spustia spršku kritiky?

Zastávam názor ak nemaš čo povedať, tak radšej nehovor nič ako by si tomu druhému mal ublížziť. Len tým ukazuješ že si vlastne aj ty zranený a potrebuješ pomoc.

"Každý je génius, no ak súdite rybu podľa jej schopností šplhať sa po stromoch, prežije celý svoj život vo viere, že je hlúpa".-Albert Einstein

Ak sa pozriem na svoj život pár rokov dozadu všimnem si , že som veľa času strávila premýšlaním čo všetko mi nejde namiesto toho aby som bla vďačná za to čo mám a v čom vynikám. Dlhé roky som si myslela, že niesom dosť dobrá a perfekcionizmus bol mojím najväčším nepriateľom.Považovala som sa za peknú no nie za krásnu, za múdru no nie inteligentnú.Myslela som si, že som priemerná a nie výnimočná.

Ak by som poznala svoju skutočnú cenu vtedy.... Prestala by som si vyčítať a kárať samú seba za veci ktoré mi nevyšli.Vedela by som, že perfekcionizmus je len v mojej hlave, vlastne neexistuje.Prestala by som sa porovnávať s inými, uberá to len sile a nemá to žiadne opodstatnenie.

Osobne verím , že možeš dosiahnuť všetko čo si zaumieniš. Všetko je to o prístupe.

O tom čomu veríme , pretože to v čo veríme je výsledkom toho ako zmýšlame.Ak zmýšlame o sebe negatívne výsledok nebude pozitívny a radostný život.

Povedz si, že dnes je čas na zmenu, trochu sa rešpektovať a mať rád.