Z dennika frustrovanej matky - Syndrom

Na vychadzke s dietatom

vyhybas sa pohladom.

Ze vraj trpis nocou, dnom

Tourettovym syndromom.

Medzi recou s mamickami

merkujes si vsetky strany.

Riesis forum, riesis dieta,

co si pesou zonou lieta:

“Takze si mu kremik dala?

Neskaceme do kanala!

Ozaj mu to preslo za den?

Nejedz, preboha, ten kamen!”

Od nervov sa cela mykas,

chces dat dieta do kocika.

Brani sa a vola: “Rata!"

Sponuje sa ako lata.

Dobre, dame tomu sancu,

kym mi este sily vladzu.

Lenze dieta hnut sa nechce!

Tazke sta zemiakov vrece

na rukach sa chce len vlacit.

Uz len to ti k stastiu staci.

Beries kocik, beries dieta,

pravu nohu lavou striedas.

A s tym krokom tarbavym

chytaju ta obavy.

Domov je to este kus.

Sipis ako stara hus.

Ked dorazis s potom v tvari,

potomok sa sladko tvari.

Uz je z neho svatost sama

a z teba zas nervna mama.