„Zhasli svetlá, všetci von!“
V knižnici zas nastal zhon.
Z kníh sa derú ruky, nohy,
občas chvost, i ostré rohy.

Oddelením pre deti
drak s princeznou preletí.
Za ním Harry, zlatá strela.
Nechýbalo ozaj veľa
a mohla byť nehoda.
„Toto trpieť nehodlám!“
na stole sa durdí kráľ:
„Na to som vás nevolal.
Drahí moji, máme problém.
Pozrieť sa naň spolu poďme.“

„Čože? Problém v knižnici?!“
zhíknu siedmi mužíci.
Náhlia sa sem rovno z bane.
Snehulienka ku ním stane.
V knižnici to len tak bzučí,
každý naťahuje uši,
aby zistil čo sa deje.
Kráľ dnes šťastný, veru, nie je:
„Milí knižní kamaráti,
čitateľ sa nám, žiaľ, stratil.“

Preruší ho opica:
„Ktorý? Miško? Alica?
Možnože sú iba chorí,
cez prázdniny brázdia hory.“

Smutný kráľ si na trón sadne:
„Tak, Škorica! Vravíš správne.
Prázdninujú v horách neraz.
Neplatí to ale teraz.
Týždne badám veľkú zmenu.
Školáci sa sem neženú,
hoc sú v škole, celkom zdraví.
Nemám pre vás dobré správy.

Moje uši zachytili:
mladí sú vraj čím viac hnilí.
Zízajú len na mobily.
Nohy celkom odhodili.
Do tabletov civia doma.
Knihy číta vraj len somár.
Skrolovanie, vtipné reelska,
to si ich vraj ľahšie získa.“

„Toto sú len dáke vtipy?“
vyskočila z knihy Pipi.
„Veď som non-stop požičaná.
Raz u Emy, raz u Jana.
Viac u detí v polici
ako doma v knižnici!“

„Čuduješ sa? Čo by nie!
Si povinné čítanie
-berú si ťa z povinnosti.
Mnoho z nich sa pri tom zlostí.
Zo školy im nakázali,
aby si ťa domov vzali.
Musí z teba písať denník
knihomoľ i neposedník,“
lamentuje Kocúr v čižmách.
„Závidím ti, ticho priznám.
Ja som všetkým dobre známy.
Ťažko niekto šancu dá mi.
Môj príbeh už poznajú.
Nuž, tie nové hľadajú.
Ak sem, teda, vôbec prídu...“
Knihy cítia veľkú krivdu.

Chýbajú im čitatelia.
Veľmi ťažko sa s tým zmieria.
Pamätajú ako predtým
odkrývali deťom svety,
kde princezné, draci žijú.
Rozvíjali fantáziu.
Slová, papier s krásnou vôňou.
Hltali ich pod paplónom.
V knižnom svete, och, v tom krásnom,
víťazilo dobro nad zlom.

„Možno to znie trošku zvláštne
-čo ak sa tu navždy zhasne?
Rozplynú sa knižné svety?
Nájdu si k nám cestu deti?“

Nebojte sa, kamaráti!
Čitateľ sa sám raz vráti...

©️sdj (text)
Canva - foto