Ten pocit, keď vás zrazu dobrovoľne opustí dieťa že ide spať k starkej a vy celý večer čakáte nato, že naštartujete auto a prídete za ním, lebo vás hľadá je desivý, ale pocit, že si na nás ani nespomenie je ešte horší. :( nie je to už moje malé žabiatko, ale stava sa z neho samostatný človiečik, neskutočne mi chýba a čaká ma ťažká noc, tak si prezerám aspoň fotky. ❤️ Dobrú noc aspoň vám asi viem o čom bude najbližší článok. 😌
* ešte aj slovíčko "si" som zabudla napísať 🙂... ani si neuvedomíš
Hej veru, aj ja si pamatam tie prve. Aj teraz mi vzdy, vzdy chybaju uz pat minut po tom ako odidu. Ale presne viem, ze sa tesia, je im dobre 🙂 a este na nieco som prisla, prvy pocit - nechcem aby moje deti vyrastli - sa uz zmenil, nechcem, aby sa to menilo, chcem ich vzdy v tom okamihu, ktori mame. Kazdy z nich je perfektny.
Ach jaj, co som napisala, opravujem sa v slove "ktory" mame.
Toto som prezivala vcera ale nevydrzala som a o 19,30 som si isla pre nu ☹
@imartie Ja som isla v aprili na 6(!!) dni k segre do Londyna,narodila sa jej dcerka a nemal jej kto pomoct,tak som isla ja..no poviem Ti,zvladala som to horsie nez nas Max,ten si ani nespomenul,ze ma ma...na jednej strane som bola z toho hotova,ze mu nechybam,na strane druhej som aj bola rada,ze za mnou neplace,pretoze to by bolo pre mna este horsie...ale s tatikom v pohode vsetko zvladli a mne to rychlo ubehlo😉😄
My sme to zazili v 2 rokoch. Ona ide k babine. Odbtedy chodi stale zo soboty na nedelu. V sobotu na obed pre nu mamka pride a v nedelu na obed si po nu pridem. Aspon sihnem upratat a navarit ☺

ani nevieš, ako ti rozumiem... tú prvú noc strávenú mimo si budeš pamätať navždy... najhoršie na tom je, že budú pribúdať...