Ten pocit, keď vás zrazu dobrovoľne opustí dieťa že ide spať k starkej a vy celý večer čakáte nato, že naštartujete auto a prídete za ním, lebo vás hľadá je desivý, ale pocit, že si na nás ani nespomenie je ešte horší. :( nie je to už moje malé žabiatko, ale stava sa z neho samostatný človiečik, neskutočne mi chýba a čaká ma ťažká noc, tak si prezerám aspoň fotky. ❤️ Dobrú noc aspoň vám asi viem o čom bude najbližší článok. 😌
Hej veru, aj ja si pamatam tie prve. Aj teraz mi vzdy, vzdy chybaju uz pat minut po tom ako odidu. Ale presne viem, ze sa tesia, je im dobre 🙂 a este na nieco som prisla, prvy pocit - nechcem aby moje deti vyrastli - sa uz zmenil, nechcem, aby sa to menilo, chcem ich vzdy v tom okamihu, ktori mame. Kazdy z nich je perfektny.
@imartie Ja som isla v aprili na 6(!!) dni k segre do Londyna,narodila sa jej dcerka a nemal jej kto pomoct,tak som isla ja..no poviem Ti,zvladala som to horsie nez nas Max,ten si ani nespomenul,ze ma ma...na jednej strane som bola z toho hotova,ze mu nechybam,na strane druhej som aj bola rada,ze za mnou neplace,pretoze to by bolo pre mna este horsie...ale s tatikom v pohode vsetko zvladli a mne to rychlo ubehlo😉😄
ani nevieš, ako ti rozumiem... tú prvú noc strávenú mimo si budeš pamätať navždy... najhoršie na tom je, že budú pribúdať...