Už viac ako týždeň sme zatvorení všetci doma, ponorka v plnom prúde, manka vyhoretá ako zimohrad po boji a deti - no commet. Najmä raketa je tieto dni taká raketová, že ma vie v sekunde naštartovať☹ To, že začala rozprávať a tá jej "povaha" dáva tomu všetkému riadnu šľahačku na torte...
Tým, že sa nám autizmus nepotvrdil (zatiaľ malá pravdepodobnosť), mojej malej rakete prislúcha teda status nevychovaného decka a mne nezvládnutá výchova. Verte mi, že som šťastná ako blcha z týchto "nediagnóz", ale ľahšie to s ňou aj tak nie je. Všade kam vkročíme, ak raketa nemá "svoj deň" (čo je v poslednej dobe dosť často), sa mi dostávajú pripomienky a rady: "oo aká jedoška, óó takáto je stále, óó toto nesmie robiť, musíte to riešiť...". Keby som chcela niekoho vytrestať v živote, pošlem ho niečo s raketou vybaviť, aby si tieto múdre rady strčil do vačku, pretože ja to všetko všečičko viem.
Neurologička nám do správy napísala: NKS, ADHD a výrazné vzdorovité správanie☹ Záver a tie blbosti, čo tam napísala som si prečítala až doma. Poviem Vám nasralo ma to. Celá táto situáciu, to, ako zvrchu na moju raketu pozerali, tá neurologička aj tá jej priblblá sestrička. Už nikdy tam nepojdem to dám ruku do ohňa, ale takýmto ľuďom sa žiaľ nevyhneme v budúcnosti.
Ale o inom som chcela. Chcela som Vám dať jeden typ na fajn ceruzky. Moja raketa s nimi v poslednom čase začala neuveriteľne kresliť, zatiaľ síce machule, ale tento týždeň som jej začala vytláčať omaľovánky, ktoré chcela (psík, mačičku, rybu, kravu) a ona sa normálne snažila ich "vyfarbiť" a potom prišla za mňou a chcela nalepiť obrázky na chladničku vedľa synových obrázkov. Sú trochu drahšie, ale sú zmývateľné a možno s nimi kresliť po tvári aj po stene. Možno aj Vám zachránia pár šedivých vlasov na hlave počas tohto chrípkovo-chorobného obdobia. 
Mojich kreslenie veľmi tento týždeň bavilo, ale už aj to ich po týždni omrzelo a už prichádza aj na mňa deficit hier a nápadov. Raketa je viac a viac rozumnejšia a veľa sociálnych situácií sa učí z rozprávok alebo zo situácií, ktoré vidí u mňa so synom. V sekunde vie prejsť zo štádia válania sa po zemi do slušnej konverzácie. Len tak pre ukážku Vám opíšem pár situácií.
Zlá nálada+choroba+dlhé čakanie+zobratý telefón pred vyšetrením bol jasný dôvod na šľahačky v ambulancií u spomínanej neurologičky. Komunikácia voči iným osobám minimálna, vreskot za každé prihovorenie, vreskot za nesplnenie požiadaviek, no jeden veľký krik. Ale pri odchode toto moje decko, len tak počas vreskania, potichúčku poďakovala za hračky, s ktorými sa mohla hrať. "Ďakujem za hračky". Presne toto povedala a potom si zase veselo vrieskala, ešte na vyzvanie pozdravila "čau" a pokračovala vo vrieskaní.
Bežná situácia u nás. Vreskot celý deň, naposledy som jej nedovolila robiť z bomberkov omrvinky, 1-2 vyzvania, následne odobratí bombery => jasná šľahačka na zem a ona o chvíľku príde do kuchyne slušne a potichu sa opýta: "Môžem robiť omrvinky, prosím?" Jááj moja raketa, nemôžeš, bude z toho špinka a blá, blá, blá a tak znovu, vreskot, šľahačky...
Keď to takto opíšem, mi to príde celkom komické, ale predstavte si tých situácií 2556855 za deň, slušnosť s vreskotom a šľahačkami o zem, to Vám je iná jazda s tú moju raketu... Nuž, manka musí lepšie vychovať toto nevychované decko🙂
Ďakujem za tip na ceruzky, neurologičku by som niekde poslala, je lekárka a mala by vedieť čo takéto diagnózy obnášaju, a čo sa raketky týka, mi síce máme autizmus,ale takéto jedy prešli celkom rýchlo, vlastne vtedy keď začala chápať a rozumieť viac vecí, držím palce nech ju to tiež čím skôr prejde ♥️🙂