Dostala som na leto dve kľúčové ulohy, ktorymi mam “vylepšiť” moju raketu.
1. Spomaliť ju
2. Rozvit u nej hru
Paradicka👌 Žiadny dlhy zoznam úloh a predsa pre mna akesi super tazke “zadanie”. Na spomalenie som uz skusala par trikov, ktoré napríklad odporučila metóda OTA. Nieco v zmysle “byt lenivý”, neskočiť hneď, ked dieta po Vas žiada zapojenie do hry... Tento princíp ja osobne využívam rano v posteli, ked sa nahodou raketa“prespata” zobudi o piatej - siestej a skusa behať po izbe, ani ma nehne sa zdvihnúť (aj ked ju samozrejme poloospata sledujem a checkujem). Som velmi vďačná zato, ze syn ma super medvedí spanok a nevadi mu, ked mu pri uchu spusti raketa skreky... muž to sice “schyta” a uz nespi dalej tvrdym spánkom ako syn, ale co uz🤷♀️
Potom som sa ju snažila spomalit cez príkazy upratať a dokoncit činnosť, ked ju napríklad vkladanie gombíkov prestalo bavit v polovici... Toto používam aj pri praci za stolíkom... Nech som skusala na nej doteraz čokoľvek, ona je jednoducho taky typ: “rychlo urobím, nech mam pokoj” a potom si ide obehnúť 5x svet svojou turbo rýchlosťou... Podla mna jej rýchlosť je jej “druhe” meno a ona to ma v sebe a spomalí sa len, ked ju nieco baví alebo jej dochádzajú baterky🤷♀️
Hra to je u nas stale bieda sama o sebe. Kedže je rýchla, pri žiadnej hre som ju neudržala dlhsie ako 2 min. Naposledy ju bavilo ťahanie stužiek cez otvory krabičky, ale to nebola zrovna “top” detská tematicka hra...
Ale pozor☝️Dnes som zabila jednou ranou dve muchy. Pracujem s raketou uz viac ako pol roka a obcas Vam uz dochadzaju napady na ulohy, tak sme sa dohodli s jednou mamickou, ze si budeme nase hry, ulohy ci hracky vymieňať... Priniesla mi kopu hier a “odbremenila” ma aspon na chvilu od nočného “hľadania a vyrábania”...
Dnes som zabodovala u mojej malej touto zapožičanou hračkou.
Su to magnetické zvieratká rozdelené na tri casti. Cez vikendy mame volno od prace za stolíkom, ale poobede sme sa “nudili” a vytiahla som teda jednu z “nových” hračiek... Najskor sme len “lupkali” s magnetkami, potom som ju “skusala” ci dobre otočí hlavu k telu zvieratka, potom som poodelovala hlavy od tela, stale dookola, aj trikrat, nikam som sa “neponahlala”... potom som zacala napodobňovať zvuky zvierat hovorit “v ich” mene, povozili sme ich v aute, prečítali knihy... no hrali sme sa, co ma len s tymi zvieratkami napadlo a keby moj muž nevyspaval opicu, mohol ma cez kľúčovú dierku natočiť 🙈 Vsetky kroky v “hre” som aj 3x zopakovala, len aby som ju, co najdlhšie udržala pri jednej jedinej hráčke... mne totiž špeciálna pedagogicka povedala, ze uz nemusim tvrdo makat na porozumení, ale sústrediť sa viac na začlenenie do spoločnosti a rozvoj toho, co uz dokáže... Povedala, ze pre moju raketu, je “menej niekedy viacy” a teda namiesto nových uloh a zadaní, radsej opakovať jednu aj 3-4x... Budis, dnes sa mi to konecne ako ta prvykrat podarilo splniť 👏
Neviem koľko má tvoja Raketa rokov...za nás môžem napísať že môj auti syn vo veku 2 ba ani 3 rokov si nedokázal dlhšie udržať pozornosť ako 1-2 minúty. Zo začiatku som sa tiež snažila ho "nútiť" cháp zabaviť tak aby som tento čas predĺžila aspoň o čosi. Môžem povedať že celý ten proces bol enormne vyčerpávajúci a bez efektu. Nič sa výrazne nezmenilo. Po dovŕšení 3. roku nastala obrovská zmena, zrazu dokázal veci ktoré predtým nešli akokoľvek som sa snažila. A vtedy som pochopila že tie veci sa nedejú mojim pričinením. Môžem sa aj poskladať, vyčerpať sa až ku kolapsu, denne svoje dieťa nútiť do vecí ktoré by akože už mal vedieť, ono to nepomôže kým na to dieťa samé nedozreje. Vlastne by som mohla napísať, kým jeho mozog na to nedozreje. A keď dozreje, pôjde to zrazu akoby samé. Autisti dozrievajú nerovnomerne. Dlho nevidno žiadne pokroky a razu obrovský skos a vedia až otvárame ústa. Takto to beží v našom živote stále. Za mňa je chyba, ktorú som sama robila, že nedôverujeme našim deťom a tlačíme ich tam, kam ešte nedosiahnu. Samé sa tým stresujeme do nepríčetna, stresujeme aj dieťa, máme pocit že zlyhávame, nerobíme dosť, nedarí sa nám, máme obrovskú úzkosť keď pomyslíme na budúcnosť...a pritom vo väčšine prípadov by stačilo len čakať, hrať sa, tešiť sa z detstva...
A čo sa spomalenia týka...moje dieťa rado skáče, behá, stále uteká, je v pohybe...lebo to tak potrebuje. A ja nevidím dôvod ho v tom brzdiť v situáciách kedy to nie je nevyhnutné. Ba ešte ho povzbudzujem nech vylezie tam, skočí tam, obehne tri kolečka okolo pomníka, prejde pešo tam či hentam...takto naplním jeho potrebu pohybu, aj ho čosi naučím ( istým zložitejším pohybom, ako sa chytiť, preložiť nohu, preložiť ruku, všetko s vysvetlením po krôčkoch aby si to zafixoval) a tiež ho tým unavím, čo je fajn, lebo tak dokáže lepšie zaspať ( toto na malé deti ale až tak neplatí, skôr 5+ ).
Ok, končím výlev, môžno si z toho niečo odnesieš, možno nie. Pekný deň 🙂