itmama15
30. jún 2019
1073 

Deň č. 155 Menej je niekedy viac

Dostala som na leto dve kľúčové ulohy, ktorymi mam “vylepšiť” moju raketu.

1. Spomaliť ju

2. Rozvit u nej hru

Paradicka👌 Žiadny dlhy zoznam úloh a predsa pre mna akesi super tazke “zadanie”. Na spomalenie som uz skusala par trikov, ktoré napríklad odporučila metóda OTA.  Nieco v zmysle “byt lenivý”, neskočiť hneď, ked dieta po Vas žiada zapojenie do hry... Tento princíp ja osobne využívam rano v posteli, ked sa nahodou raketa“prespata” zobudi o piatej - siestej a skusa behať po izbe, ani ma nehne sa zdvihnúť (aj ked ju samozrejme poloospata sledujem a checkujem). Som velmi vďačná zato, ze syn ma super medvedí spanok a nevadi mu, ked mu pri uchu spusti raketa skreky... muž to sice “schyta” a uz nespi dalej tvrdym spánkom ako syn, ale co uz🤷‍♀️

Potom som sa ju snažila spomalit cez príkazy upratať a dokoncit činnosť, ked ju napríklad vkladanie gombíkov prestalo bavit v polovici...  Toto používam aj pri praci za stolíkom... Nech som skusala na nej doteraz čokoľvek,  ona je jednoducho taky typ: “rychlo urobím, nech mam pokoj” a potom si ide obehnúť 5x svet svojou turbo rýchlosťou... Podla mna jej rýchlosť je jej “druhe” meno a ona to ma v sebe a spomalí sa len, ked ju nieco baví alebo jej dochádzajú baterky🤷‍♀️ 

Hra to je u nas stale bieda sama o sebe. Kedže je rýchla, pri žiadnej hre som ju neudržala dlhsie ako 2 min. Naposledy ju bavilo ťahanie stužiek cez otvory krabičky, ale to nebola zrovna “top” detská tematicka hra...

Ale pozor☝️Dnes som zabila jednou ranou dve muchy. Pracujem s raketou uz viac ako pol roka a obcas Vam uz dochadzaju napady na ulohy, tak sme sa dohodli s jednou mamickou, ze si budeme nase hry, ulohy ci hracky vymieňať... Priniesla mi kopu hier a “odbremenila” ma aspon na chvilu od nočného “hľadania a vyrábania”... 

Dnes som zabodovala u mojej malej touto zapožičanou hračkou.   

Su to magnetické zvieratká rozdelené  na tri casti. Cez vikendy mame volno od prace za stolíkom, ale poobede sme sa “nudili” a vytiahla som teda jednu z “nových” hračiek... Najskor sme len “lupkali” s magnetkami, potom som ju “skusala” ci dobre otočí hlavu k telu zvieratka, potom som poodelovala hlavy od tela, stale dookola, aj trikrat, nikam som sa “neponahlala”... potom som zacala napodobňovať zvuky zvierat hovorit “v ich” mene, povozili sme ich v aute, prečítali knihy... no hrali sme sa, co ma len s tymi zvieratkami napadlo a keby moj muž nevyspaval opicu, mohol ma cez kľúčovú dierku natočiť 🙈 Vsetky kroky v “hre” som aj 3x zopakovala, len aby som ju, co najdlhšie udržala pri jednej jedinej hráčke... mne totiž špeciálna pedagogicka povedala, ze uz nemusim tvrdo makat na porozumení, ale sústrediť sa viac na začlenenie do spoločnosti a rozvoj toho, co uz dokáže... Povedala, ze pre moju raketu, je “menej niekedy viacy” a teda namiesto nových uloh a zadaní, radsej opakovať jednu aj 3-4x... Budis, dnes sa mi to konecne ako ta prvykrat podarilo splniť  👏

Neviem koľko má tvoja Raketa rokov...za nás môžem napísať že môj auti syn vo veku 2 ba ani 3 rokov si nedokázal dlhšie udržať pozornosť ako 1-2 minúty. Zo začiatku som sa tiež snažila ho "nútiť" cháp zabaviť tak aby som tento čas predĺžila aspoň o čosi. Môžem povedať že celý ten proces bol enormne vyčerpávajúci a bez efektu. Nič sa výrazne nezmenilo. Po dovŕšení 3. roku nastala obrovská zmena, zrazu dokázal veci ktoré predtým nešli akokoľvek som sa snažila. A vtedy som pochopila že tie veci sa nedejú mojim pričinením. Môžem sa aj poskladať, vyčerpať sa až ku kolapsu, denne svoje dieťa nútiť do vecí ktoré by akože už mal vedieť, ono to nepomôže kým na to dieťa samé nedozreje. Vlastne by som mohla napísať, kým jeho mozog na to nedozreje. A keď dozreje, pôjde to zrazu akoby samé. Autisti dozrievajú nerovnomerne. Dlho nevidno žiadne pokroky a razu obrovský skos a vedia až otvárame ústa. Takto to beží v našom živote stále. Za mňa je chyba, ktorú som sama robila, že nedôverujeme našim deťom a tlačíme ich tam, kam ešte nedosiahnu. Samé sa tým stresujeme do nepríčetna, stresujeme aj dieťa, máme pocit že zlyhávame, nerobíme dosť, nedarí sa nám, máme obrovskú úzkosť keď pomyslíme na budúcnosť...a pritom vo väčšine prípadov by stačilo len čakať, hrať sa, tešiť sa z detstva...
A čo sa spomalenia týka...moje dieťa rado skáče, behá, stále uteká, je v pohybe...lebo to tak potrebuje. A ja nevidím dôvod ho v tom brzdiť v situáciách kedy to nie je nevyhnutné. Ba ešte ho povzbudzujem nech vylezie tam, skočí tam, obehne tri kolečka okolo pomníka, prejde pešo tam či hentam...takto naplním jeho potrebu pohybu, aj ho čosi naučím ( istým zložitejším pohybom, ako sa chytiť, preložiť nohu, preložiť ruku, všetko s vysvetlením po krôčkoch aby si to zafixoval) a tiež ho tým unavím, čo je fajn, lebo tak dokáže lepšie zaspať ( toto na malé deti ale až tak neplatí, skôr 5+ ).
Ok, končím výlev, môžno si z toho niečo odnesieš, možno nie. Pekný deň 🙂

1. júl 2019

@alexandraalexandrova super napísané, super vysvetlené 👍

1. júl 2019

@alexandraalexandrova ja mam z tych clankov taky dojem ze to dieta je zavrete cele dni doma a mama do nho cele dni hustí hry a ulohy a neviem co. Uplne mam uz nervy z tych prispevkov. Rano sa najest pobalit a zmiznut dakam do prirody ak sa za nu hanbi na ihrisku. Pri tom ta mala nema este ani 2roky. Neviem ci ma 18mes.ci ako. Ale aj tak si furt citam tie clanky ,aj ked ma vytacaju,kedze ich tu redakcia podsuva furt na plochu

3. júl 2019

@dadka_bb ano, toto je typicky pohlad matky ktora nema dieta s autizmom. Nerozumies, lebo si nezazila. Ked mas zdrave dieta ktore nemusis krvopotne ucit ako si obut topanky a ako ukazat kde je ujo, tak ani nemas ako chapat. Ja to chapem uplne, bola som rovnaka, vsetky matky s auti detmi su rovnake, proste sa boja co s ich detmi bude a v tej panike sa snazia urobit nieco cim to dieta posunu smerom k normalnosti. Ja to chapem uplne, ale uz s tym nesuhlasim ako kedysi...mam uz starsie dieta, tak dokazem posudit kde a v com som robila chybu a nemusela som tak tlacit na pilu...ked to ale zazivas priamo, tie veci nevidis, jedine co ta riadi je strach o svoje dieta. Ak ta tieto clanky vytacaju, proste ich necitaj. Niektorym ludom proste pomaha ked o tom co zazivaju napisu. Ked ti to nic nedava, staci rolovat...

3. júl 2019

@alexandraalexandrova lenze autorkine dieta ziadnu diagnozu nema. Takze nechapem. Len si mysli ze je ina, ze beha, a nespolupracuje pri hrach. Ja mam normalne dieta a nikdy ju nebavilo kreslenie,vkladacky, priradovacky atd. Bud zle citam tie clanky alebo ja uz neviem. To dieta je za prve male, za druhe nema ziadnu diagnozu. Nech s nim ide von a nie zavreta cele dni doma pri hrach a testoch 24 hodin denne. A ako pisem,necitala by som to keby to redakcia nepodstrkovala kazdy den. Tak to vzdy otvorim a furt sa chytam za hlavu

3. júl 2019

@dadka_bb Lenze to nie je take jednoduche ako sa tebe zda. Moje dieta dostalo diagnozu ked malo 4,5 roka. Ze s nim nie je nieco ok, som vedela uz ked mal dva roky. Matka to vyciti ked dieta nie je v poriadku, je to instinkt. Vidis ze medzi nim a rovesnikmi je priepastny rozdiel. Vnimas ze to nie je normalne. A tazko sudit situaciu v ktorej nie si. Na tvojom mieste by som sa iba tesila ze mam zdrave dieta a neriesila nejake clanky. Ano, redakcia ich podsuva na hlavnu stranku. A? Klikat na ne nemusis predsa 🙂 Ja klikam iba na to co sa mi zda zaujimave a zvysok ignorujem. Ved sama rozhodujes na co kliknes...

3. júl 2019

@alexandraalexandrova Dakujem za vasu skúsenosť. Uz aj ja pomaly prichádzam nato, ze “nieco” sa jednoducho urýchliť neda, niekde stačilo zmeniť prístup ci spôsob komunikácie, a na nieco si budem musiet pockat “dlhsie”ako pri normo dietati, ked to islo vsetko ako “po masle”. Presne ako ste pisali, teraz ma ženie este strach, co a ako...
@dadka_bb z článkov to mozno vyznie, ze ju tu drtim od rana do vecera a keby bolo po mojom aj to urobím, lebo sa velmi bojim... ale neda sa to, opisujem tu 20-30 minut prace za stolíkom, zvyšok je o improvizácii, co a kde ma napadne s nou robit a vela preveľa sme vonku na bicykloch, nemozem ovplyniť vas názor na moje články, bola som oslovená redakciou, zeby moje články mohli osloviť aj ine mamy, ktoré sa ocitli v podobnej situácii, preto som súhlasila s ich zdielanim na hlavnej ploche...

3. júl 2019

@itmama15 ten strach pozna kazda z nas...bude to casom aj vekom lepsie. Napisem sem priklad, lebo pekne znazornuje ako robi pokroky auti dieta. Moj syn, bude mat 8 r. nevie viazat nielen snurky na topanke ale ani uzol. Neucila som ho to, lebo mi bolo jasne ze to neda, ma problem s chapanim struktury a mechaniky zlozitejsich pohybov, tak ako neprelezie na druhu stranu lezeckej steny, lebo nechape ako prelozit nohy a ako a kam dat pritom ruky, takisto nechape ako prelozit a kam strcit ktory koniec snurky pri viazani. Dnes syn nasiel kusok spagatu a sam si obviazal nim nohu. Jednoduchy uzol iba, ale prisiel na to sam ako. Trvalo mu to dlho kym na to dozrel ale prislo to. Treba verit ❤

3. júl 2019

Ja nechapem prispevky typu ze si autorka vsugerovava nejaku diagnozu. Myslim si ze kazda matka citi ked nieci nieje v poriadku ci uz sa s niecim podobnym stretla ci nie. Okrem toho ma uz starsie dieta, takze to vie porovnat. Drzim im obom palce, aby to nakoniec dopadlo co najlepsie pre obe.

6. júl 2019

Začni písať komentár...

Odošli