Pri mojom synovi si nejak extra nepamätám, žeby som ho špeciálne učila príkazy ako dones knižku, polož na stôl, daj do koša... On to nejak sám z komunikácie a bežného života jednoducho pochopil. Čo nepochopil bola navigácia.... Božinku, keď som od neho niečo chcela položené na stolíku vedľa šálky, tak hladal tri hodiny, točil sa okolo seba a človek by umrel, kým by mu to on podal... Slepý je aj teraz pri hľadaní pyžama alebo papučiek, ale to je asi chlapskou povahou, môžu to mať rovno pod nosom, aj tak sa Vás budú vypytovať, kde to majú...Pri mojej malej, som si ale uvedomila, že to akosi ani nemala odkiaľ vedieť. Povedala som vôbec niekedy slovo koš? Alebo videla vôbec, čo znamená "do koša"? Tento týždeň som si však uvedomila, že mojej malej rakete to stačí asi iba ukázať... 


Skúsila som to teda na jednoduchom príkaze: "Odnes plienku do koša" alebo skrátenú verziu "Do koša" a dala som jej plienku do rúk....Nie, na prvýkrát to nepochopila, to by som padla na zadok. Išla som teda k tomu košu s ňou a spoločne sme plienku odhodili. Poobede som to skúsila znovu a teraz už utekala do koša o 106.

Dnes ma to napadlo s magnetkou, s ktorou pobehovala po dome. Povedala som jej, nech ju ide dať na chladničku. Jasné, že zas nepochopila, čo som to od nej chcela. Síce išla kdesi s ňou, len nie k chladničke. Tak som ju zase osobne priviedla k chladničke a pripla magnetku na ňu. Budem tú moju raketu jednoducho učiť asi všetko cez zážitok, keďže má tu svoju čudnú "zážitkovú" pamäť. 


Tieto dni to ide mojej rakete. Dnes sme boli za špeciálnou pedagogičkou a áno mala aj jedy, ale presvedčila som pedagogičku nech to skúsime ABA štýlom t.j. nech si škrieka koľko chce, budeme to tolerovať a trvať natom, že to dorobí aj napriek jedom. Anie pripevnená na stoličke, ale na koberi formou hry. Išlo to!! A  aj keď boli jedy, všetko sa to pomaličky slimačími krokmi zlepšuje. Dostali sme veľkú pochvalu, že porozumenie a výber predmetov cez vizuálnu stránku má zmáknutú na 1*. Treba však stále makať na očnom kontakte, pozornosti a správaní. Ja viem, čo čakáte od dvojročného decka, akú pozornsoť. Ale práve tá pozornosť je u nej veľmi oslabená. Minule sme s logopedičkou merali jej funkčnú hru a trvala presne 30 sekúnd. Mne to prišlo ako z filmu 50x a stále po prvé, kde tam predstavovali 10-sekundového pána... Za 30 sekúnd tá moja raketa stratí záujem a ide ďalej, doslova ju trhá a to jej výrazne zasahuje do správania a hry. Takže, let´s go, ideme si pre teba trpezlivosť...