Deň č. 86 - 87 Regres
Veľmi ťažko sa mi o tom píše, ale mám pocit, že sa vraciam v čase.
S malou to ide v poslednom čase výrazne ťažšie. Očný kontakt, ktorý sme už mali na 1* sa zhoršil, reakcia na meno je tiež opäť selektívna a o správaní ani nehovorím. To je ešte horšie ako na začiatku "našej" práce. Cítim sa veľmi zle a zle sa mi o tom aj píše, pretože som si myslela, že už to pôjde len a len k lepšiemu a ani za svet to už nebude také ako na začiatku.... Ale žiaľ stalo☹
Dnes som chcela napísať veľmi depresívny článok, ale akosi ma už ani nebaví písať o tom, ako sa nám teraz nedarí. Ani opustiť sa už poriadne neviem. Slzy netečú potokom, už len tak stekajú skôr zo smútku a beznádeje trochu pod slnečnými okuliarmi, pretože čo mi vlastne zostáva? Reálne si predstavím situáciu, keby som sa na všetko vykašlala a nič nerobila. Akože ráno sa zobudím a bude všetko ok? Ja sa budem tváriť, že malá je super bežné normo dieťa a ja sa s ňou idylicky budem hrať jej obľúbené antinormo hry a rozprávať bez žiadneho očného kontaktu? Takto to asi nepôjde aj keď sa na hlavu postavím. Takže mi neostáva nič iné, ale opäť si dať OTA metódu bod po bode a znovu získať to, čo sme už mali.
Dnes to nedal ani môj muž, ktorý bol doteraz úplne v pohodičke a celý čas tvrdil, že mala je ok. Náš výlet v ZOO sme ukončili po prvej hodine jej revov, ktoré boli pri každom zastavení, požiadavke, otázke, zákaze, usmernení t.j. asi pri všetkom, čo Vás napadne. Vyčerpaní, smutní a zahanbení sme sadali do auta a išli "radšej" domov. Tá úľava padla z nás oboch len čo sme otvorili dvere. Naše plánované výletíky na chvíľku rušíme, kým sa všetko trochu "neunormálni." Veľmi ma to mrzí, že sa nedá takto fungovať ako rodina kdekoľvek nás napadne. Hnevá ma, že to všetko je jeden veľký stres niekam ísť a že si to neužijeme ani so svojim synom a prichádzeme aj o pekné chvíle s ním. Toto odbodie je pre mňa aj moju rodinu veľkou skúškou a keď to neustojím ja, tak potom ani môj muž a už duplom nie malý s raketou. Tak hor sa na opäť na "štartovaciu" dráhu.
Ale aby som zakončila dnešný deň pozitívne. Jediný očný kontakt, ktorý som si dnes nemusela pýtať bolo pri raketinom expresnom dobehnutí, keď sa po.....a. Keďže sme bez plienky na skúšku cez deň, tieto jej "nehody" už veľmi "intenzívne" cíti v gaťkoch. Máte ju vtedy vidieť. Dobehne za mnou do kuchyne a gúli na mňa oči, fixovaný rentgenový pohľad na supermana a do toho nacvičené vzklyky "lútosti". Neviete či sa tešiť, že slávnostne princezná na mňa konečne kuká alebo sa hnevať, že sa zase nepodarilo odchytiť náklad... Čo už s tou mojou raketou...
Odporúčame
Keby som si pred dvomi rokmi pisala dennik, bol by do bodky rovnakyyyy ako ten tvoj. Citam tvoje riadky a spominam si do detailov na tie dni, ktore som daaavno vytesnila z pamati, aby som sa nezblaznila!
A ta zoo. 🤣🤣🤣 Nesmejem sa tebe.. To sebe.. Boli sme v Bojniciach. Tesili sme sa velmi. Po prechode cez pokladnu zacal plac. Pri zvieratach uz rev. Mal 2r. Nepovedal nic. Nen utekal. Hadzal sa o zem a reval tak, ze som ho chcela vymenit za opicu.. Ta by viac rozumela, co hovorim.. Och.. Strasny hnev a bezmocnost. A ako som tam rezignovane stala pri slonoch a nestastne pozerala na syna.. Prisla ku mne jedna pani. Pozrela mi do oci a povedala: o rok bude lepsie! A mne tiekli slzy.. A bolo! Minuly rok sme si to uzili! Maly stale nerozpraval, ale bol to uzasny vylet. Vsetko ho zaujimalo. A mne pri tych slonoch zas tiekli slzy.. Od stastia.. A budu aj o mesiac, ked tam pojdeme.. Lebo uz rozprava! Sice nie tak ako deti jeho veku, ale pre nas je to uz teraz uuuzasneee!
@itmama15 " O ROK BUDE LEPSIE!" 😘
Este jedna poznamka.. Regresy sme mali aj my. Presne take, ako ich opisujes. Vtedy som par dni uuuplne vypustila vsetky aktivity a len tak sme plavali dnami a nic nerobili. Len chodili von a robili to, co chcel syn.. Vzdy sa to upravilo a bolo zas lepsie.
Vela vela krat som chcela ujst alebo syna vystrelit na mesiac. Bolo to sialene obdobie.. A vzdy to bolo tak, ze ked som sa ja ukludnila a dala sa dokopy, tak aj maly bol ok.
Velmi vam drzim palce. ♥
Uplne normalna vec u našich detí..raz je lepšie, raz je horšie...na margo výletov... prvé boli katastrofa...vsade reval, všetci sa otáčali, ale nevzdali sme to a nadalej sme chodili aj chodime všade.... vystúpenia, pobyty, reštaurácie, hory, kúpaliska, stretnutia s priateľmi , škôlka a pod.... všade sme stredobodom záujmu ale to najlepšie čo môžeme pre neho urobiť je nenechať ho uzavrieť sa do seba
@zuzina1881 plačem ako si to krasne napisala... dodala si mi odhodlanie😊
Moj 2 rocny, sa drzl sa kazdej druhej klietky, nereval, rycal, snad vsade...niekde pri medvedoch sa aj valal po zemi a to prosim HOVORI. Moj 3,5 rocny minule som ho s takym hysakom tahala z ihriska, ze mi v nervoch rozkusal kus kozenej bundy...( to bol asi jeho mega najvasi afekt v zivote). To chce klud a nohy v teple. Kazda mama, to zazila, ktora nie, tak plati,ze traumy clovek vytesni ...ja tomu hovorim aj spomienkovy optimizmus. Nejdu jej stolicky posledne? A hej, obaja moji synovia ( aj tenstarsi, co do 3 rokov nepovedal, nedzavotal, neblabotal..proste MLCAL) nemaju PAS, ani nijaky iny problem.
Veľmi ti prajem, aby v každý takýto na hubu deň prišla raketa za tebou s čímkoľvek, čo ťa z toho dna odrazí. Aj keby to boli po*né nohavičky.
@itmama15
@simikak
@zuzina1881
@rachel36a
@alby2014
Milé ustate a vyčerpané maminy, všetky (a ešte veľa, veľa ďalších) si zaslúžite titul supermamy, lebo všetky tieto mamy bojujú za svojich drobcov do roztrhania tela a hoci niekedy už mate pocit, že to bude aj telo drobcovo, láska a drobec víťazia... Náš učiteľ psychológie by bol na vás hrdý a povedal by, že všetko URČITE dopadne dobre, lebo toto je tá správna cesta, keď sa budujú a prípadne aj prebudovavaju a formujú mozgy vašich detí. A ak by aj nie všetky raz držali vysokoškolsky diplom, ich láskou a vďačnosťou si môžete byť isté. Nabeton! Lebo, ako sa vraví, čo v pote tváre teraz zaseješ, to v dochodku zožneš....
Úžasne vám všetkým držím palce, želám nevyčerpateľné sily a jednoducho - mám vás rada pre to, aké ste!!! 🤧
@alby2014 prepac nechcem provokovat ani byt nezdvorila.a mam velmi dobru pamat,vedome pracujem na tom,aby som nevytesnovala ale riesila problemy🙂mam viac deticiek,niektore uz odrastenejsie,jedno este so mnou na rodicovskej trojrocne.ani jedno nemalo hysaky,nikdy sa nehadzali o zem,neutekali mi vonku.nie je to vzdy pravidlo,ze to robia vsetky deti.nerobia.ja som za toto nesmierne vdacna a viem ze som si to nezasluzila,nie som lepsia mama ako ine.asi mi to bolo dane zhora.samozrejme,mam ine problemy,ktore by si mozno so mnou zas nemenila ty🙂nechvalim sa,len konstatujem,ze kazde dieta je ine.
A boli to tvoje deti? Lebo deti inak reagujú u cudzích, inak doma. 99%v období od 1,5 do 3 rokov chytí aspoň raz hysak, nemusí sa vala po zemi, ale reve ako nepricetne, že dačo chce minimálne. Je to normálna vývojová fáza a prejdú nou všetky deti podľa prístupu rodiča a často od ich temperamentu záleží, či to budú hysaky so všetkými fajnotkami, alebo len revy na ktoré rodičia zabudnu.
@alby2014 jasne,ze moje🙂a tiez by som chcela povedat,ze to,ze moje boli nesmierne dobre male deti nezarucuje,ze z nich vyrastu lepsi dospeli ako vase deti.len dufam,ze vyrastu v dobrych ludi.
@alby2014 jasne,ze.mali vzdor ale velmi jemna forma🙂 ved najmladsia ma len tri roky,takze v pamati mam vsetko cerstvo.s manzelom sa smejeme,ze napriklad najstarsia 13 rocna ma sice pubertu ale je taka poslusna,az je to cudne.vidis,niekedy aj privela dobroty nie je uplne ok🙂
@itmama15 kladies na seba naroky privelke. A coze sa stane ak jeden - dva dni ci tyzden nebudes svoju malu nic ucit? ak si s nou zahras tie jej divne hry a nebudes od nej vyzadovat ocny kontakt? Vazne si myslis ze sa vrati na uplny zaciatok, vsetko zabudne? Kdeze...prave naopak. Moj syn zacal napredovat prave po tom ako som sa na tie vsetky uzane metody a terapie vykaslala. Proste som mu dovolila nech je konecne dietatom, prestala som ho kazdy den ucit, drilovat, skusat ho. A stal sa zazrak, zrazu vedel veci o ktorych som si myslela ze ich nebude snad nikdy vediet. A hrali sme spolu jeho divne hry. Zblizilo nas to ako mamu s dietatom. Nevnucovala som mu viac "normalne hry" hrali sme sa tak aby bol stastny on. Naucila som sa kvoli nemu vsetky znacky aut, klimatizacii, loga vsetkych firiem a baterii. Zbierali sme prazdne plechovky. Nechala som ho nech tento svet skuma po svojom a stavala som na tom co ho zaujimalo. To ho najviac motivovalo aby sa naucil kreslit, pisat, ukazovat, hovorit. Citat sa naucilako 5 rocny uplne sam. Lbo mal motivaciu citat napisy. To ho bavilo. A prednedavnom sme spolu hrali spolocensku hru na sposob clovece. lenze som mu ju vyrobila na jeho oblubenu temu a prisposobila pravidla tak aby ho to skutocne bavilo. Ak nase deti chceme posunut vpred, oplati sa najprv vstupit do ich zvlastneho sveta...pomoze to viac nez akakolvek zazracna terapia. Myslim ze na tomto principe pracuje aj Son rise metoda...
urcite polav,mustite byt ztoho obe uz unavene.A nelutuj sa nepomoze ti to
Začni písať komentár...
Hlavu hore ženo vy to dáte ľavou zadnou. Možno je to tempo pre ňu fakt raketové a nestíha všetko strebat a spracovať. Skúste zmierniť tempo. My sme tiež museli zmierniť lebo po pár mesiacov už nič co dovtedy naňho platilo zrazu neplatilo a utiekal sa zas k svojim nezmyselnostiam ako keby chcel pred nami ujsť. Obľúbená masa a medved je preňho už nezaujmava takže sme museli vymyslieť novú motiváciu a odmenu. A keď ti mam pravdu povedať celé sviatky sme to flakali hádam od štvrtka sme necvicili iba sme si užívali jeden druhého a boli od rána do večera vonku. Od dnes musím trosku pritvrdiť a aspoň 2 x za deň pocvičiť s ním. Tak snáď nebude vyvadzat a mame dobrú zásobu čokolád po veľkej noci tak hádam bude na motivovaný dostatočne 🤣🤣😂