Kopírováno: 📌 PRE VŠETKÝCH RODIČOV. 📌 Deti sú zrkadlom svojich rodičov. Výhovorky typu dnes je iná doba neobstoja.
Kam sme to došli?....
Z extrému do extrému. Vychovávame dnes egomaniakov?
Detstvo som prežil v 80-tych rokoch minulého storočia.
Prežili sme detstvo bez rodičovských animácií
Otec chodil do práce, mama tiež, keď bola doma, varila, prala alebo upratovala. Riešila domácnosť. Nikdy sa s nami nehrala a mne by ani nikdy nenapadlo zavolať ju, nech sa so mnou ide hrať. Mali sme so súrodencami svoje hračky, nie veľa, zato nekonečný svet fantázie.
Rodičov nezaujímalo, či sa nudíme
V lete sme boli celé dni vonku, skákali, hrali indiánky, gumu, behali sme okolo. Ale vedeli sme, kedy je čas obeda, večere, vedeli sme, kedy je čas ísť domov, do postele, vedeli to všetky deti.
Neplakali sme, nevrieskali, že sa nudíme. Nuda nebol problém mojich rodičov, ale moja. Oni tu neboli od toho, aby ma zabávali. Nemali žiadne výčitky svedomia, že by sa mi málo venovali.
Dôležité bolo, aby sme boli čisté, upravené, slušné. Vedeli sme sa, kedy máme byť ticho, jedli sme všetko, nikto sa nás nepýtal: „Máš chuť na...?“ Nikdy.
Moji rodičia vedeli, že život nie je len o zábave. A tak sme mali aj svoje povinnosti. Dodnes si pamätám na sobotu ráno, odmalička som musela pomáhať s upratovaním.
Vedeli sme, čo sa patrí
Keď k nám prišla návšteva, vedeli sme, že pri stole, kde sú dospelí, nemáme čo robiť. Pohľadom nás odprevadili do detskej izby a hotovo.
Keď mama ponúkla hosťom koláče, stačilo mi pozrieť sa na mamu, aby som vedel, že to pripravovala pre nich, že si mám dať pohov. A rovnako to platilo, keď sme šli na návštevu my. Vedel som, čo sa patrí, „že som sa neprišiel na návštevu najesť.“ Že to nie je slušné, vyjedať ich. Mama bola autorita, v žiadnom prípade nie kamarátka
Moja mama sa mi nesnažila byť kamarátkou. Bola to autorita. A zdôrazňovalo sa, aby sme sa ani náhodou nepomýlili, že sa s ňou môžeme rozprávať ako s rovesníkmi, bez rešpektu.
Vyplaziť jazyk alebo sprosto nadávať, stačil už len mamin pohľad... Ak si neposlúchol, dali ti po zadku. Bez vysvetľovania, bez dohovárania. Bol si drzý, facka. Nenapadlo ťa urobiť to ešte raz.
Neskôr, keď sa detstvo preklopilo do puberty, bola pre mňa mama oporným bodom, základňou, psychológom, poradcom, kritikom. Všetko, čo som potreboval. Nič som pred ňou nemohol utajiť, odhalila každú moju emóciu.
Pravidlá a režim
Mal som presne určené pravidlá, dokedy môžem byť vonku. S kým môžem byť vonku. V živote by mi ani len nenapadlo prísť domov opitý.
Veľa pravidiel som vtedy neznášal. A viem, že moji rovesníci boli na tom rovnako. Dnešná generácia rodičov už chce byť iná, lebo takáto výchova sa začala považovať za príliš surovú. Tak chceme byť zrazu s deťmi veľkí kamaráti. Bezhranične tolerantní.
Čo sa s nami stalo?
Namiesto rozumnej zmeny, pozvoľného upúšťania od rigidnej výchovy, sme prešli z jedného extrému do druhého. Chceme to robiť inak, aj keď častokrát nevieme, ako na to.
Namiesto jasných hraníc, krátkeho a stručného „nie,“ vedieme filozofické rozpravy s dvojročnými deťmi, ktorí vedia počuť len „áno,“ inak sú nespokojní.
Deti sústavne zabávame, animujeme, nevedia sa hrať samé, len ťa ťahajú za rukáv a vyžadujú si pozornosť a ak im ju nedáš, potom vrieskajú a celá rodina sa okolo nich zhrčí, aby ich upokojila.
Stredobod vesmíru
Deti sú v centre pozornosti, sedia za vrchstolom, ba čo viac, vyberajú si miesto, kde budú sedieť a my im vyhovieme, ako inak.
Nielenže počúvajú rozhovory dospelých, vonkoncom nie sú tichými svedkami, ale hlavnými účastníkmi: skáču do reči, preberajú slovo. A to aj vtedy, keď s nami nie sú, dokážu sa stať hlavnou témou rozhovorov.
Vždy o nich len v superlatívoch, môj malý je úžasný, robí toto, a moja malá je lepšia v tomto... Deti sa stali zmyslom života svojich rodičov, ich životnými projektami. Chválime sa deťmi, tým, čo dosiahli, pripisujeme si svoje zásluhy...
Ale byť pozorný k iným ľuďom, nebyť sebec, rozvíjať empatiu, súcitiť s niekým, mať o niekoho starosť, byť nápomocný... to sa niekde stratilo.
Ak im nedajbože chce niekto zle, dokážeme rozpútať peklo.
Rodičia sa hádajú s učiteľmi, vyhrážajú sa im, že ich nechajú vyhodiť, nadávajú pred deťmi na učiteľov, preto deti neváhajú učiteľom papuľovať, keď sa ocitnú v triede, sú v tom, že to je ich svätosväté právo. Až raz zmizne akákoľvek autorita.
Všetci majú na základných školách zázračne dobré známky. Samozrejme. Nebudete sa predsa hádať s nabrúseným rodičom, že šikanujete jeho nadpriemerne inteligentné decko, lebo ste si dovolili dať mu dvojku. Aj keď nevie ani písmená abecedy.
Už mi je zle zo „šťastných“ detí
Keď sa rozprávam s čerstvými rodičmi, všetci dookola opakujú len jediné, že chcú, aby ich deti boli šťastné.... pre našich rodičov bolo oveľa dôležitejšie, aby sme my robili šťastných inými. Lebo v tom videli, nepriamo, naše vlastné šťastie.
Ale keď sa pozriete okolo seba, vidíte šťastné deti? Nie, len deti, stále s niečím nespokojné, večne túžiace po pozornosti. A pritom nestrpia autority, zákazy, rady, obmedzenia, čakajú, že im všetko padne z neba priamo do huby.
Nie sme tu na to, aby sme ich čakali v aute pred nočnými klubmi a vozili ich domov z diskotéky, aby sme im držali misku, aby mohli vracať, keď prídu domov opití. Aby sme im tolerovali nemožné veci.
Deti sú tu, aby sme ich vychovávali a nechali ich žiť, aby sme ich pripravili do života, nie aby sme im slúžili, zanedbávali samých seba a rástli namiesto nich. Ak budeme pokračovať v tomto extréme, dopadne to zle. Pre nás, pre nich, aj pre tú ďalšiu generáciu, čo príde po nich. :(
@adelusha lebo my sme do skoly nenosili tu nosu sprostoti co nase decka ano. Cize tie tasky maju casto krat take naopratane a take tazke, ze sa niektorym rodicom necudujem, ze ich vlacia.
Nase si vacsinou nosia same, ale obcas im ich zoberiem a nalozim na moj bicykel, alebo tatik na svoju kolobezku. Lebo nam ich je luto, ze musia vlacit tolke tazke blbosti.
Ano, mali sme pekne detstvo, z nasho uhla pohladu. Ale kto tu dnesnu mlades vychovava? Husakove deti. Dnesne 70te, 80te a 90+ roky, ktore sa podla clanku javia ako idealne. Tak ako je mozno, ze s tak idealnym detsvom, ked sme sa hrali sami a vlastni rodicia o nas poriadne nezavadili, vychovame vlastne deti inak? Venuje sa detom omnoho omnoho viac? No asi ten chladny odchov nieje taky idealny ako sa zda, a asi v nas nieco zanechal, ked ho neopakujeme, a ideme inou cestou...
Moj nazor je, ze vsetko mozeme hnat do extremov…proste rodina si musi najst zdravy stred resp. Ak im vyhovuje a hlavne nesudit..ono drviva vacsina sa snazi dopriat detom to, co sami nezazili..atd..ale nemozes nikdy vediet ci to dieta x kilovu tazku vladze atd…kazdy mame svoje..osobne tieto posty na jednej strane su chapave a poucne na druhej, kazdy clovek, doba..vsetko je ine naroky atd..za mna navod…neporovnavat a “kukat” do svojho a niekedy take reci neznasam inak …nemozes porovnavat doba pokrocila..
A este k tomu, ako si vsetci rodicia zelaju len to, aby ich deti boli stastne - uprimne, ja odkedy som porodila prveho syna, odjakziva mojim najvacsim zelanim bolo, aby som zo svojich deti vychovala slusnych ludi. Nikdy som netuzila po tom, aby moje deti boli len stastne. Chcem aby boli empaticke, ohladuplne, tolerantne, laskave a pod. Velmi dobre si uvedomujem, ze nikto nie je neustale stastny, vzdy pridu tazsie chvile a aj na to treba deti pripravit, naucit ich zvladat neuspech a byt trpezlivymi a usilovnymi, kym ziskaju nieco, po com tuzia. Inak je dost mozne, ze sa budu uchylovat k rychlemu a chvilkovemu “stastiu” v podobe kadejakych drog, ktore su dnes zjavne ovela lahsie dostupne, nez boli za nasho detstva
nuz nesuhlasim - to co si popisala je extrem a extrem, ja nemam pocit, ze ta vychova, ktora sa v tomto prispevku popisuje ako "svaty gral" bola v poriadku a na druhej strane si popisala opacny extrem, tak to ale zrejme nebude a dovolim si tvrdit, ze vacsina aspon mojich rovesnikov, ktori su dnes rodicmi vychovavaju deti so zdravym rozumom a keby aj nie, je to ich vec, ich dieta a ich zodpovednost
ja si s dovolenim vychovam to svoje podla nas 🙂
@elanor ake tazke blbosti si ty nemusela nosit? Rovnako ako teraz si ziaci vzdy museli nosit do skoly ucebnice a zosity, peracniky a prezuvky alebo ubory na telesnu. Jedine co sme nenosili su tie plastove nadoby na desiatu - mali sme obycajne sacky - a tiez kadejake tazke flase s vodou. Celu ZS som pila pocas vyucovania, rovnako ako vsetci spoluziaci, jedine vodu z vodovodu - tecucu z kohutika. A teraz si ziaci nosia kadejake tvrde tazke velke flase plne sladkych vod, v horsom pripade plechovky s colami a energetakmi (dost bezne na 2. stupni u niektorych ziakov, ze toto je ich denno-denny pitny rezim!)
To je taky blud ze docitat sa do konca to proste neda.
Neviem kto to v originále pisal, ale je tak frustrovany a nestastny dnes, vdaka tomu co zazil. Zazil nieco co sa neda napisat slovom detstvo. Vramci otocenej psychológie to ponuka dnes ako priklad vychovy. Lutujem ho, bolo to nestastne dieta ktore dospelo bez lasky a mysli si ze lubit sa navzájom je chyba.
@adelusha syn siedmak - na matiku, slovencinu, anglictinu, nemcinu, chemiu, biologiu, fyziku, geografiu nosia zosit, pracovny zosit, knihu. Rozvrh maju uzasne rozhodeny, ze v jeden den maju 5 z tychto predmetov - to je 5 pracakov a 5 ucebnic - 1940 g iba toto + zosity, peracnik, mala flasa vody, vaha tasky a sme na hranici odporucanej zataze. A to este nezobral tasku s telocvikom.
Od 4. rocnika ziadam skolu, aby si ucebnice, ked ich teda v skole tak strasne potrebuju, nechavali tam - neda sa 🤦 lebo pani upratovacky by nemohli upratat, keby v laviciach ostali knihy. Ani nenosit si ich do skoly sa neda, lebo sa z nich vraj ucia.
Fiiiha tak ja mam 45 rokov takze dobu kedysi velmi dobre pamatam ale toto som ja nikdy nezazila...rodic ma byt prirodzena autorita a nie aby dieta pred nim stalo v pozore...to s tym kolacom ma zabilo ved to horsie ako na vojne😂😂😂toto v popise nieje detstvo...ja mam 3 deti a teda idem tym priatelskym smerom...najstarsia dcera ma 21 rokov mame uzasny vztah...tak ako aj moja mama mi bola aj prirodzenou autoritou ale aj bola benevolentna a nemam pocit ze by ma zle vychovali...a nikdy som nemala pred svojimi rodicmi strach ...dodnes mame super vztah aj s maminou aj s tatkom...detstvo ako v popise by som nechcela zazit
@livka_ presne si to vystihla. Autorka píše akoby tá výchova bola perfektná, ale to nebola... Otec chodil do roboty... mama sa s nami nehrala nikdy... @iveta71 z toho článku ide taký chlad, z celej tej doby... Viem prečo to píšem... Vyrastala som v tej dobe a tento článok mi pripomenul všetko to zlé...a preto je plno ľudí z tej doby ktorí toto zažili a teraz sú z nich ľudia v ktorých je smútok z toho obdobia... Nie nebola to dobrá výchova... Žiadny extrém nie je dobrý, ani tento. Poznám veľa ľudí z tejto doby, ktorí majú vďaka takejto výchove smutno v duši...
Ja som v tej dobe vyrastala a úplne súhlasím. Ja keď som išla v MHD automaticky mali prednosť starý ľudia a tehotné ženy . Teraz pol autobusu žiakov s taškami sedia s mobilmi v ruke. Úcta a rešpekt im nič nehovorí. Robiť sa im nechce.....
@nelili1978 lenže kto vychováva tieto deti? Nie sú to ľudia z toho perfektného obdobia, s perfektnou výchovou?
@believe3589 ja mám dospelé deti
@adelusha z kazdeho predmetu sme mali max. ucebnicu a zozit, nie z kazdeho predmetu ucebnicu, pracovny zosit, pracovny zosit k pracovnemu zositu, pracovny zosit k ucebnici, milion dalsich vytlacenych papierov, lebo medved, plus obycajny zosit, desiatu sme nosili v obycajnom igelitovom vrecku, ziadne desiatove boxy, ziadne flase vody, a mohla by som menovat este dalsiu pol hodinu.
@elanor ale ved presne o tych boxoch a flasiach som pisala aj ja, ze toto sme my nenosili. Ale vobec to nie je povinne nosit ani dnes. Ved nech to rodicia detom nedavaju, skola to od nich isto nevyzaduje. A co sa tyka pracovnych zositov, to sa postupom casu tiez ukazuje ako negativum nielen kvoli poctu knih, ktore deti v taskach nosia. Mnohe deti maju problem s usporiadanim si poznamok/prikladov ci na tabuli, alebo v zosite, lebo su uz z 1. stupna zvyknute len doplnat do prazdnych okienok v pracovnych zositoch. Ja ako ucitelka vobec nie som zastancom pouzivania prac. zositov na kazdom predmete.
No veru, ja som si nedavno drzala prsty, aby som neodpisala na jeden komentar tu na MK. Bol to prispevok o kupe tasky pre prvaka a niektora z komentujucich zien napisala, ze nech si mamicka skusi tu tasku na svojom pleci, lebo ze ma pocitat s tym, ze ju aj tak bude nosit ku skole ona a nie dieta. Ako ja naozaj nechapem rodicov, ktori toto robia. A to ich ozaj bezne vidam, hocikedy ide k skole mama s 2 detmi a na kazdom pleci ma skolsky tasku. Stale rozmyslam, ci aj ich takto obsluhovali rodicia, ked oni chodili do skoly. A teraz prisli poslanci s navrhom, ze treba pridat povinnu tretiu hodinu telesnej, lebo deti maju zlu kondiciu. No ako ju mozu mat dobru, ked mnohe z nich fyzicky skoro nic nerobia, este aj to malo, co maju robit v skole za nich robi premotivovany rodic