Dnes by som chcela vrátiť čas.Aspoň na chvíĺu..... aby si bol zas babetko ležiace na mojej nahej hrudi,aby si bol 3rocný chlapček ,ktorý s dôverou podá mamke rúčku a ideme spolu do škôlky,aby sme chvílu spolu spali v objatí pod jednym paplónom,aby sme chystali masku piráta na karneval.A môzeš kľudne nezjesť to,čo nemáš rád,môžes bežať za kamošmi,môžeš 100x opakovať to pubertiacke " mami,nerieš"...
Čas nevratim,ale mám milión spomienok a nechce sa mi veriť,ze máš dnes uz 20 rokov a nechápem prečo si vyrástol tak velmi rýchlo.Ale zaroven sa velmi teším a som na Teba pyšná.Na to aký si a kým si.Rozhľadaný,empatický,šikovný mladý muž,pred ktorým sú nekonečné možnosti.Nebojím sa o Teba,poznám Ťa a viem,ze kdekoľvek budeš tam budeš žiť čestne a konať dobro.
Nie každému je dopriate mať syna,nie vždy sa vytvorí puto presahujúce do nekonečna,aspoň ja tomu verím a preto dnes môzem povedať len jediné Vďaka,Bože,za môjho syna.