#rodina
Veľa som mala včera roboty,okrem bežnej variť,prať....aj uhorky zavárať,výživu trojakú vyrábať...taký deň,že nevieš,čo skôr....a tak som s tým v polovici sekla,zbalila polievku,ovocie a deti a šli sme k našim,len tak,neplánovane.Majú cez 80-siat.Došli sme,obaja v posteliach,jeden ubolenejší ako druhý,aj počasie im dodalo.Akosi sa vymotkali na terasu s nami kávu vypiť a otec začal spomínať...na svoju skvelú svokru,ktorá na ich svadbe doma robenej svine opila,aby nekvičali...na tetku susedu,ktorá na počkanie pesničky skladala a hned spievala...ako susedom dom horel a dedina pomáhala,dom zachránila,kým domáci v lese huby zbierali...nasmiali sme sa ako už dávno nie,zať z veľkomesta z ameriky sa len čudoval čo tu tu vieme zažiť,naši pookriali a aj zabudli na bolesti aspon na chvíľku...síce som potom do polnoci v kuchyni trčala,ale stálo to za to,ísť,potešiť starkých,seba odreagovať....a prečo toto píšem? ...choďte domov,kým máte kam a ku komu,aj keď máte veľa roboty a tisíc iných miest,kam sa dá ísť na výlety.