Keď istý muž prechádzal okolo slonov, zrazu sa zastavil. Šokovalo ho, že tieto obrovské zvieratá boli priviazané len tenkým lanom, ktoré mali uviazané o prednú nohu. Nijaké reťaze, nijaké klietky... Bolo jasné, že slony sa mohli – keby chceli – kedykoľvek zbaviť svojich pút, no z nejakého dôvodu to neurobili. Cvičiteľa, ktorý stál neďaleko, sa spýtal, prečo to tak je.
„Nuž“, odpovedal cvičiteľ, „keď sú slony mladé a oveľa menšie, priväzujeme ich takýmto lanom. V tom veku úplne stačí na to, aby ich udržalo. A ony aj keď vyrastú, žijú s vedomím, že nemôžu odísť. Sú presvedčené, že lano ich stále udrží, preto sa ani nepokúšajú utiecť.“
Muž zostal ohromený. Tieto zvieratá mohli kedykoľvek pretrhnúť lano a odísť, ale keďže si mysleli, že nemôžu, stáli na jednom mieste.
Podobne ako tie slony, mnohí z nás idú životom v domnení, že nemôžu urobiť niečo jednoducho preto, že v tom kedysi zlyhali. Zlyhanie je časť výchovy. Preto by sme sa nikdy v živote nemali vzdávať.