Homocysteín v roku 1932 objavil  nositeľ Nobelovej ceny Vincent Du Vigneaud a popísal ho ako toxickú aminokyselinu. Až v dnešnej dobe výskumy ukázali, v čom spočíva jej toxicita. V poruchovej metabolizácii homocysteínu v organizme! A čo spôsobuje, že homocysteín, ktorý sa zúčastňuje všetkých základných pochodov – hospodárenia s kyslíkom (bunečné dýchanie), v riadenej tvorbe energie, syntézy a recyklácie niektorých kľúčových metabolitov a rozmnožovania buniek – má zrazu na svedomí poruchy týchto procesov? Ukázalo sa, že vznikajú z príčin, ktorým sa doposiaľ nepripisoval väčší význam. Najmarkantnejší je dôsledok civilizačných zmien v skladbe stravy. Zmenila sa až do tej miery, že prestala zabezpečovať zásobovanie buniek dôležitými mikronutrientami. Podľa výsledkov výskumu nemeckých laboratórií pre výživu počas posledných 50 rokov ubudlo v našej strave asi osemdesiat percent obsahu vitamínov a minerálov. S dvadsiatimi percentami, ktoré v nej zostali, nie je metabolizmus schopný fungovať tak, ako má. A s čím súvisí absencia výživných látok? Vedci sa domnievajú, že najmä s reformou poľnohospodárstva a rozvojom priemyslu. Upustilo sa od cyklického obhospodarovania pôdy, začali sa používať umelé hnojivá, ktoré síce ovplyvňujú objem a rast rastlín, no chýbajú im zložky potrebné pre biologickú hodnotu. Kyslé dažde, ktoré sú dôsledkom rozptylu oxidu siričitého do ovzdušia, narušili rozpustnosť výživných látok v pôde. Klesla tiež výživná hodnota mäsa zvierat z veľkochovov. Navyše stratu výživných látok v našej strave ovplyvňujú tiež priemyselné postupy prípravy jedál, tepelná úprava pokrmov a ich dlhodobé uskladňovanie.

Nenahraditeľné béčka

Chýbajú nám najmä tie živiny, ktoré majú vplyv na bezporuchovú metabolizáciu homocysteínu – kyselina listová a vitamíny B6 (pyridoxín) a B12. Bez kyseliny listovej nemôže prebehnúť veľmi dôležitá „premena” homocysteínu na neškodnú látku. Zostávajúce dva vitamíny – B6 a B12 – sú kofaktory enzýmov, ktoré túto premenu zabezpečujú. Bez ich podpory enzýmy strácajú funkčnosť a klesá výkon biochemických procesov, ktoré tieto enzýmy riadia a od ktorých závisí naše zdravie a život. V prípade homocysteínu to znamená stratu schopnosti spracovať všetok homocysteín, ktorý v bunkách vzniká. Nemetabolizovaný homocysteín preniká do krvi, kde sa hromadí, usadzuje sa (podobne ako cholesterol) a začína sa jeho patologické pôsobenie. Tento stav nie je ničím iným, len chronickou intoxikáciou s ťažkými následkami.

Srdce je geniálny orgán. Dokáže to, čo nezvládne žiaden majster sveta. Vďaka nemu žijeme, ale mnohí sa k nemu správame ako k zlému susedovi. 

Vezmite si do silnejšej ruky gumenú hračku a stlačte ju 70 ráz za minútu. Len za minútu – vaše srdce to musí robiť stále. Potom si na ruku navlečte koženú rukavicu a pokus zopakujte: ide to ešte ťažšie, ruka vás bolí viac. Prečo si teda myslíte, že je v poriadku, keď vaše srdce STÁLE pracuje a vy ho napriek tomu zvonku obalíte hrubou vrstvou tuku?

Prejavte mu aspoň trochu priateľstva – napríklad tým, že nezdravé tuky nahradíte zdravšími, obmedzíte cukry a zvýšite príjem vlákniny.

Za deň urobí cez stotisíc úderov, teda viac ako 36 miliónov za rok. Dokázalo by vytlačiť krv do výšky deviatich metrov. To so svojou päťkilovou guľou nedokáže ani najlepší guliar na svete. V stave pokoja každú minútu prečerpá 5 litrov krvi. Za 70 rokov života je to toľko, že by naplnila kanál široký 1 meter, hlboký 2 metre a dlhý z Bratislavy do Trenčína. Navyše pri vašej maximálnej telesnej námahe prečerpá za minútu až 20 litrov krvi – a to je veľké iba ako vaša päsť.

Pozornosť si však zaslúžia aj cievy. Musia byť pružné, aby v nich krv nestála a netvorili sa zrazeniny. Ateroskleróza ich pružnosť oslabuje. Výživu buniek zabezpečuje 10 miliárd vlásočníc. Tie sú také tenké, že červená krvinka sa musí ohnúť, aby sa cez ne zmestila.

zdroj: http://zdravie.pravda.sk/zdrava-vyziva/clanok/13562-paet-receptov-pre-zdrave-srdce/

Máte vysoký krvný tlak? Trpíte ochoreniami srdca a ciev? Alebo vás trápia iné civilizačné ochorenia? Posvieťte si nielen na hladinu cholesterolu, ale aj na hladinu homocysteínu v krvi!

Za hlavné rizikové faktory kardiovaskulárnych chorôb sa pokladajú zvýšený príjem nasýtených tukov, zvýšená hladina „zlého” cholesterolu a nízka hladina „dobrého” cholesterolu, cukrovka II. typu, nadváha...

O všetkých týchto i mnohých ďalších monitorovaných faktoroch môžeme dnes na základe radu klinických štúdií zaoberajúcich sa dopadom zmeny životného štýlu za posledných 50 rokov na naše zdravie povedať, že sú skôr dôsledkom či signalizáciou miery poškodenia, ktoré v tele spôsobuje vyššia hladina homocysteínu. Zo záverov štúdií vyplynulo, že zvýšená hladina homocysteínu neškodí len srdcu a cievam, ale môže byť aj príčinou ďalších chorôb - obezity, vredových chorôb žalúdka, dvanástnika a zápalových ochorení čriev, ekzémov, migrény, osteoporózy, roztrúsenej sklerózy, porúch myslenia, vnímania, depresií, Parkinsonovej i Alzheimerovej choroby či oslabenia imunity a narušenia krvotvorby. Aj keď sa homocysteín vyskytuje v tele prirodzene, jeho zvýšené hodnoty narúšajú rovnováhu a pôsobia v organizme toxicky.

Čo je homocysteín?

Homocysteín v roku 1932 objavil ju nositeľ Nobelovej ceny Vincent Du Vigneaud a popísal ho ako toxickú aminokyselinu. Až v dnešnej dobe výskumy ukázali, v čom spočíva jej toxicita. V poruchovej metabolizácii homocysteínu v organizme! A čo spôsobuje, že homocysteín, ktorý sa zúčastňuje všetkých základných pochodov – hospodárenia s kyslíkom (bunečné dýchanie), v riadenej tvorbe energie, syntézy a recyklácie niektorých kľúčových metabolitov a rozmnožovania buniek – má zrazu na svedomí poruchy týchto procesov? Ukázalo sa, že vznikajú z príčin, ktorým sa doposiaľ nepripisoval väčší význam. Najmarkantnejší je dôsledok civilizačných zmien v skladbe stravy. Zmenila sa až do tej miery, že prestala zabezpečovať zásobovanie buniek dôležitými mikronutrientami. Podľa výsledkov výskumu nemeckých laboratórií pre výživu počas posledných 50 rokov ubudlo v našej strave asi osemdesiat percent obsahu vitamínov a minerálov. S dvadsiatimi percentami, ktoré v nej zostali, nie je metabolizmus schopný fungovať tak, ako má. A s čím súvisí absencia výživných látok? Vedci sa domnievajú, že najmä s reformou poľnohospodárstva a rozvojom priemyslu. Upustilo sa od cyklického obhospodarovania pôdy, začali sa používať umelé hnojivá, ktoré síce ovplyvňujú objem a rast rastlín, no chýbajú im zložky potrebné pre biologickú hodnotu. Kyslé dažde, ktoré sú dôsledkom rozptylu oxidu siričitého do ovzdušia, narušili rozpustnosť výživných látok v pôde. Klesla tiež výživná hodnota mäsa zvierat z veľkochovov. Navyše stratu výživných látok v našej strave ovplyvňujú tiež priemyselné postupy prípravy jedál, tepelná úprava pokrmov a ich dlhodobé uskladňovanie.

Nenahraditeľné béčka

Štatistiky tvrdia, že každé dieťa do 5 rokov aspoň raz prekoná zvracanie či hnačkovité ochorenie. Pôvodcami môžu byť rôzne baktérie a vírusy, ktoré napadnú tráviaci a vylučovací trakt dieťaťa , čo môže mať za následok intenzívne hnačky, zvracanie či kombináciu zvracania a hnačiek. Tento stav je u malých detí nebezpečný nakoľko sa veľmi rýchlo dehydratujú a môže nastať  tzv. rozvrat vnútorného prostredia . Hlavne vírusy sa šíria klasicky vzduchom, preto sa im celkom vyhnúť nedá.

Príznaky

Pri brušných virózach je typickým príznakom nevoľnosť, kŕče v bruchu (deti ju uvádzajú v okolí pupka), následné zvracanie alebo riedka, vodnatá, silne zapáchajúca stolica opakujúca sa niekoľkokrát za deň.

Chorobu môže ešte sprevádzať bolesť svalov, kĺbov a zvýšená teplota.

Zvlášť u malých detí, ktoré tento stav znášajú horšie, sa môže choroba skomplikovať aj o nevoľnosť a opakované vracanie. V takomto prípade hrozí dehydratácia malého telíčka, takže liečba patrí jednoznačne do rúk pediatra.

Ten na základe vyšetrenia dieťaťa a odobratia vzorky stolice (prípadne výteru z konečníka) pošle vzorky na rozbor, o aký typ vírusu či baktérie ide. Jednou z nich môže byť napríklad známy rotavírus a z neho odvodená rotavírusová hnačka.