Hoci som mamou len necelý rok, stala som sa automaticky súčasťou mamičkovsej komunity. Už ako tehotná som “pobehovala” po rôznych fórach a často si hovorila, že to musí byť len vtip. A ešte k tomu zlý…
Mudrovanie, patent na rozum, čistý “hejt” v každom druhom riadku pod otázkami s prosbami o radu a pod. Už asi viete, že ja neznesiem neprávosť a primitivizmus, takže mi veľa krát vzkypela žlč. Ale zároveň som sa bála. Čo ak budem taká tiež?
Alebo čo ak budem zúfalá, obratim sa na fórum a dostanem z*eba?
Alebo sa budem posmievať?
Alebo pýtať nemiestne otázky?
Stále si to hovorím… stále som opatrná, hoci si možem povedať, že som nikde žiadnu mamu neodsúdila. Nieže by som nemala občas kadejaké myšlienky… no mám dôvod nad dôvod nesúdiť.
Ja som mamou svojmu dieťaťu. Vychovávam a starám sa o ňu tak, ako viem. Verím tomu, že existuje žena, ktorá by to zvládala s väčšou gráciou a aj taká, ktorá by to nedávala. Tie však už majú svoje deti. A mne tak nezostáva nič iné (😅) len sa o tú moju loptošku starať po svojom.
Tiež neodsudzujem, pretože moje dieťa nieje úplne “bežné” dieťa, hoci na prvý pohľad tak vyzerá 🙏 takisto, ako aj ja, má CCD.
Aj preto, nikoho neodsudzujem. Len doma prevraciam očami 🤣 ako by môj muž povedal. Naučila som sa, že môj problém, nemusí znamenať problém pre niekoho iného a naopak, to, čo možno tebe robí problém, ja zvládam.
Keď som zverejnila svoj korona pičung, zbehlo sa tam pár pokryteckých mám, ktoré na mňa útočili, lebo článok ako nepochopili, tak vytrhli niektoré veci z kontextu a snažili sa skrz moje dieťa zraniť mňa. Mne to ako človeku je jedno, lebo ja VIEM svoje. A to mi stačí.
Ak neviete o čom je reč, prirovnala som náročnú liečbu covidu s liečbou nádchy u mojej dcérky. 😄 Vzhľadom k tomu, že tvrdia, že je to len chrípka síce neviem, čo ich pohoršilo, ale pointa je, že zrazu som bola ja tá neschopná, čo si so soplom nevie dať rady. Niekde v sebe našli “sudcu” a už to išlo. Síce ony nevedia (šak odkiaľ by mali) ony nepoznajú našu situáciu, boli odborníčky na slovo vzaté. Prečo to píšem? Lebo na tejto mojej (jednej z milióna) priamych skúseností je vidieť, že to čo je pre jedného nádcha, môže byť pre iného s určitou diagnózou naozaj problém. Tak ako je pre mňa kašeľ len kašeľ, je asi pre niekoho so slabou imunitou rozsudok na neľahké dni.
Hnevá ma, čisto ľudsky, keď vidím ženu odsudzujúcu ženu napr. Za vzhľad, oblečenie alebo či má/nemá dosť financií… v duchu si stále klpkám prstom po čele.
Keď ale čítam a dokonca aj počúvam ako sa chová mama k inej mame. Fakt? Vážne? Naozaj toto chceme medzi sebou mať?
(Ospravedlňujem sa za nasledujúce vulgárne emotikony, ale to sú moje myšlienky bez servítky.)
Teba po tom 💩 či ona rodila prirodzene alebo sekciou. A dvojité 💩 ťa po tom, prečo jej sekciu robili, pokiaľ ti to sama nepovie.
Môže ti byť u prdele či dojčí alebo odstrekuje, či svoje dieťa kŕmi umelým mliekom. Podstatné je, že to dieťa nieje hladné a mama je v pohode.
Čo ťa má čo zaujímať koľko pribrala/schudla a načo to vôbec vyťahuješ. Ona si to už dávno všimla aj bez tvojho “slušného” pripomenutia.
Tiež sa nemusíš starať koľko deti má, zrátať ich dokáže aj sama. A či je to tebe malo/veľa je tvoj problém.
Rozvedená? Vydatá? Slobodná? Vdova? … Teba po tom 💩 Ty si máš problém obuť svoje topánky naporiadok a ukazuješ prstom na ňu?!
Dáva deťom cukor? Či je vegetariánka? Tebe nevarí, tak sa jednoducho nestaraj.
Používa cumeľ? Látkové plienky? Šatku? Nosič? Alebo kúpe dieťa v mlieku pri splne? Teba sa to žiadno netýka, tak pokračuj v kľude ďalej.
….
Mamy. Každá robíme čo môžeme. V rámci našich psychických, fyzických ale aj finančných možností. Ak vychováme dobrého človeka z dieťaťa, čo malo do 3rokov cumeľ, úlohu a poslanie sme splnili. A ak bude moja dcéra drzá a nasprostastá kača, určite to nebude pre to, že som jej dávala kupovaný príkrm.
Verím, že vidíte tú iróniu tohto celého.
Nesúďme a neodsudzujme sa.
Naopak. Pomáhajme si, raďme (slušne) a napominajme keď je to naozaj potrebné (pretože viem, že sú aj také mamy, ktoré sa k deťom nesprávajú pekne).
Sme obrovská komunita, ktorá je živá, dynamická a neustále sa vyvíja a je neuveriteľne silná. 💪Je preto fajn vedieť, že v stave čistého materského zúfalstva sa namiesto osočenia či poníženia stretneme s vrúcnosťou a pochopením. A ďakujem každej z vás, ktorá vie možno aj potlačiť svoju ješitnosť a byť milá a láskavá (hoci to tiež nemusí mať ľahké) ✨
Kľudne do komentára napíšte vašu skúsenosť s odsudzovaním,ak ste (nedajbože) nejakú zažili. Viem, že to veľa mám trápi, takže to berte ako bezpečné miesto, kde Vám nič podobné nehrozí.
A mama? Nesúď mamu 🙏♥️
Ja som dostala milion rad ako kojit lebo maly bol od zaciatku na umelom mlieku. Dost som sa citila zle a zeny mi este nalozili ze som neurobila maximum. A pritom 💩 vedeli. Teraz to uz beriem inak. Take reci ma uz nerozhodia 😄