Svätý Otec Benedikt XVI. povedal, že svätosť mučeníctva dnešnej doby je iná ako v prvých kresťanských časoch, kedy mnohí prelievali krv za Krista. Dnes je to "mučeníctvo výsmechu" tých, ktorí chcú naozaj žiť svoj kresťanský a náboženský život bez kompromisov s týmto svetom.
Ak emeritný Svätý Otec Benedikt XVI. hovorí o "mučeníctve výsmechu" dnešných kresťanov, treba nám byť pripravenými na to, že aj o nás budú platiť Pavlové slová: "...stali sme sa divadlom pre svet, anjelov i ľudí..."
Hry na rozvoj reci dietata
Istý muž sa veľmi dlho za niečo modlil.Prosil mnoho rokov no napokon stratil trpezlivosť a prišiel za svojím farárom so sťažnosťou:"Pán farár,už toľko rokov sa modlím Otčenáš na jeden úmysel a Boh nič nerobí!Už sa modliť nebudem." Farár sa zamyslel,videl totiž,že situácia je vážna a že by sa tento muž mohol úplne odvrátiť od Boha.Rýchlo poprosil Ducha Svätého o radu.Po chvíli povedal:"A dobre sa modlíte Otčenáš?" "Samozrejme,Otčenáš ešte viem" Odvetil muž sebavedome.Na to farár:"Tak sa ho tu teraz pomodlite predo mnou." A tak muž hoci neochotne začal:Otče náš..Až prišiel k slovám "buď vôľa tvoja ako v nebi tak i na zemi" Tu mu farár skočil do reči a zastavil ho:"Vidíte,a tu sa modlíte zle!" "Ako zle?" čudoval sa muž. "No vy by ste sa mali modliť buď vôľa moja ako v nebi tak i na zemi,lebo vy chcete,aby Boh konal podľa vás a nie,že by ste sa usilovali hľadať Božiu vôľu.Muž bol odpoveďou farára zaskočený,zamyslel sa a po chvíli uznanlivo prikývol:"Asi máte pravdu pán farár,skutočne som chcel aby bolo ako ja chcem". Často sa to stáva aj dnes,že človek chce,aby bol Boh ako on chce,no neusiluje sa byť takým,ako chce Boh.
TAK TOTO SA OPLATÍ PREČÍTAŤ!!!!!
Skupinka žien študovala knihu Malachiáša. Keď študovali tretiu kapitolu, prišli k tretiemu veršu, v ktorom sa píše: Posadí sa ako tavič a čistič striebra... Tento verš bol pre ženy ako hlavolam a rozmýšľali, čo tieto slová vlastne hovoria o Božom charaktere. A tak sa jedna z nich ponúkla, že niečo zistí o procese čistenia striebra a na ďalšom stretnutí skupinky im o tom porozpráva.
V ten týždeň táto žena zavolala striebrotepcovi a dohodla si s ním stretnutie, aby ho pozorovala pri práci. Nepovedala mu nič o tom, prečo sa o jeho prácu zaujíma, iba toľko, že ju zaujíma proces čistenia striebra. Ako tak striebrotepca pozorovala, videla, ako držal kus striebra nad ohňom, aby ho zohrial. Vysvetlil jej, že pri čistení striebra ho treba držať uprostred ohňa, tam, kde sú plamene najhorúcejšie, aby sa všetka nečistota spálila.
Žena rozmýšľala o tom, že Boh nás takto drží v ohni, a potom si spomenula na ten verš: Posadí sa ako tavič a čistič striebra... A tak sa opýtala striebrotepca, či naozaj musí sedieť a držať to striebro po celý čas, kým sa čistí. Muž odpovedal: Samozrejme. A nielen to. Musím ho držať a nespustím z neho oči po celý čas, kým je v ohni. Keby som to striebro nechal v plameňoch čo aj len o chvíľu dlhžšie, ako treba, zničilo by sa.
Dáma na chvíľu stíchla, a potom sa striebrotepca opýtala: A ako viete, kedy je to striebro už úplne čisté? On sa usmial a povedal: No, to je ľahké - predsa vtedy, keď sa v ňom uvidím ako v zrkadle.
Ak sa dnes cítiš ako uprostred ohňa, pamätaj, že ťa drží Božia ruka. On z teba nespúšťa oči. Nedovolí, aby sa tvoj život zničil a bude ťa strážiť a držať, až kým sa v tebe neuvidí.
Mama s rakovinou, ktorá odmietla potrat a chemoterapiu porodila zdravé dvojčatá
5. júna 2019 Ivanka Paúrová 120 Views 0 Comments
Mesiac máj v roku 2016 sa Becky Andersonovej zmenil na jeden z najhorších v jej živote, keď ju lekári informovali, že je tehotná no diagnostikovali jej zároveň rakovinu krčka maternice.
Lekári vyzvali 35-ročnú ženu z Portsmouthu, v Anglicku, aby prerušila potratom život svojich nenarodených detí, aby sa chirurgovia mohli pustiť do práce a operovať ju. Ale budúca matka odmietla.
Dnes sú jej dvojčatá Buddy a Preslee na svete a darí sa im dobre. Becky povedala, že je šťastná, že si vybrala život pre svoje dvojčatá a odmietla prijať radu svojich lekárov.
Becky Anderson má aj dve staršie deti a po radostnej správe o tehotenstve neskôr v tom istom mesiaci výsledky testov ukázali, že podľa správy má aj rakovinu.
„Prešla som zo stavu, kedy som bola na vrchole šťastia z tehotenstva, aby som sa krátko na to ocitla v hlbinách zúfalstva, znepokojujúc sa, či budem schopná prežiť,“ povedala. „Najprv som odmietala uveriť výsledkom. Bolo to naozaj ťažké prijať – zistenie, že som tehotná a mám rakovinu v rovnakom čase. Len som držala ruku svojej mamy a plakala. Vedela som, že potrebujem prežiť kvôli svojim deťom. Nebolo ich možné opustiť.“
Becky sa snažila zostať pozitívna pre svoje deti, ale tiež sa nesmierne bála.
Keď viac testov odhalilo, že má rakovinu krčka maternice, jej hlavnou starosťou boli jej nenarodené dvojčatá. Lekári mali iné obavy; naliehali na ňu, aby zvážila prerušenie tehotenstva.
„Chceli mi nasledujúci týždeň urobiť hysterektómiu, ale bola som neoblomná, že potrat rozhodne nechcem,“ spomína mama. „Hysterektómia by znamenala, že budem neplodná, takže to bola moja posledná šanca mať deti.“
Niekoľko týždňov strávila v nemocnici kráľovnej Alexandry v Portsmouthe, kde lekári sledovali jej stav. Keď dosiahla 30 týždeň tehotenstva, jej lekári rozhodli, že nemôžu čakať dlhšie.
Porodila dvojčatá cisárskym rezom a potom okamžite podstúpila hysterektómiu, uvádza správa.
Prvé štyri dni po operácii boli veľmi bolestivé a ona nebola schopná vidieť svojich novorodencov. Keď sestra konečne priniesla dvojčatá, aby ich videla, povedala, že vedela, že všetky jej boje stáli za to.
„Bola som vyčerpaná a v agónii od bolesti, ale keď moje deti položili na moje srdce, vdýchla som ich vôňu, nemohla som uveriť, že sú tu,“ povedala.
O šesť mesiacov neskôr sa rodine darí lepšie. Dvojčatá sú zdravé a ich matka čaká na testy, aby potvrdili, či je rakovina preč. Becky svedčí, že utrpenie bolo bolestivé a stresujúce, ale nič neľutuje.
„Ja by som to nezmenila ani za celý svet,“ povedala. „Sú absolútnou radosťou a veľmi ich milujem.“
Mimomaternicove tehotenstvo
V Cechach vzniklo pracovisko, kde sa vykonavaju transplantacie dietatka, ktore sa uhniezdilo mimo maternicu (mimomaternicove tehotenstvo) do maternice a tak mozu lekari zachranit zivot dietatka.
V linku mozete najst i kontakt.
https://www.lpp.sk/aktuality/894-moznost-pomoci...
Sirenim tejto informacie priamo zachranujete zivoty matky i dietatka.
„Pre tento život som sa nenarodila.“
„Akonáhle budem mŕtva, myslím, že moja mama mi bude chýbať, ale nebojím sa zomrieť. Pre tento život som sa nenarodila.“
Ako onkológ s 29 rokmi profesionálnej praxe môžem povedať, že som bol svedkom mnohých životných tragédií, ktorými moji pacienti prechádzajú. Nepoznáme našu skutočnú vnútornú silu, kým uprostred nešťastia nezistíme, že sme schopní ísť ďaleko nad rámec toho, čo sme si sami o sebe predstavovali.
Pamätám si na Onkologickú nemocnicu v Pernambucu, kde som urobil svoje prvé kroky ako profesionálny onkológ. Začal som chodiť na detské oddelenie a tam som sa rozhodol venovať sa práve detskej onkológii.
Bol som svedkom tragédií, ktoré moji pacienti znášali.. nevinné malé obete rakoviny. S narodením mojej prvej dcéry som sa začal cítiť omnoho horšie, keď vidím, že deti trpia. Až do dňa, keď prišiel do môjho života anjel!
Stretol som tohto anjela v podobe 11-ročného dievčaťa, vyčerpaného dvoma rokmi rôznych liečebných postupov, silnými liekmi, injekciami a všetkými problémami, ktoré zahŕňajú programy chemoterapie a ožarovania. Ale nikdy som nevidel, že by sa tento malý anjel vzdával. Videl som ju kričať od bolesti mnohokrát. Tiež som videl strach v jej očiach, ale to je ľudské!
Jedného dňa som prišiel do nemocnice, skôr než zvyčajne a našiel som svojho malého anjela samú v jej izbe. Spýtal som sa jej, kde je jej mama. Dodnes nemôžem pomyslieť na jej odpoveď bez toho, aby mi nevyhŕkli slzy.
„Niekedy moja mama odíde z izby, aby tajne plakala na chodbe. „Keď budem mŕtva, myslím, že moja mama mi bude chýbať, ale nebojím sa zomrieť. Pre tento život som sa nenarodila!“
„Čo pre teba znamená smrť, dievčatko?“ Spýtal som sa jej.
„Keď sme malí, občas ideme spať do postele našich rodičov a ráno sa potom zázračne zobudíme v našej vlastnej posteli, nie je to tak? (Myslel som vtedy na vlastné dcéry, ktoré boli v tom čase 6 a 2 ročné a to je presne to, čo sa nám stáva, že zaspia s nami v manželskej posteli a ja ich potom prenesiem do ich postieľok).
„Tak to je. Jedného dňa pôjdem spať a môj Otec príde pre mňa. Prebudím sa v Jeho dome, v mojom skutočnom živote!“
Bol som ohromený a nevedel som, čo povedať. Bol som šokovaný vyspelosťou, ako utrpenie ovplyvnilo duchovný život a vyspelosť tohto 11-ročného dieťaťa.
„A moja maminka mi bude chýbať,“ dodala.
Prisadol som si k nej, zadržiaval som slzy a spýtal sa: „A čo pre teba znamená, keď ti niekto chýba, dievčatko?“
„Keď ti niekto chýba, to je láska, ktorá zostáva.“
Dnes, v 53 rokoch, vyzývam každého, aby mi dal lepšiu, priamejšiu a jednoduchšiu definíciu slova „chýbať“: ako „je to láska, ktorá zostáva.“
Môj malý anjel odišiel pred mnohými rokmi, ale zanechala mi veľkú lekciu, ktorá mi pomohla zlepšiť môj život, snažiť sa byť viac humánny a milujúci k mojim pacientom, prehodnotiť svoje hodnoty. Keď prichádza noc, obloha je jasná a vidím hviezdu, hovorím si „to je môj anjel“, ktorý v nebi takto svieti.
Myslím si, že vo svojom novom a večnom dome je ako žiarivá hviezda.
Ďakujem ti, môj malý anjel za život, ktorý si tu mala, za lekcie, ktoré si ma naučila, za pomoc, ktorú si mi dala. Aká krásna túžba to je.
Rogério Brandão, onkológ
Zdroj: Aleteia.it, Diane Montagna, Obrázok: Tamtiež
Cena za nevinnú krv každého nenarodeného je na zem vypustený nový démon
https://doverujem-a-verim.blogspot.com/2019/03/...
Zakaždým, keď je takto prelievaná krv dieťatka, je to ako veľká zápalná obeť pre satana, je to slávnostná hostina pre diabla. Šúcha si ruky a tancuje od radosti. A nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi to spôsobuje bolesť ako pri Jeho smrti na kríži a pri týchto bolestiach sebou šklbe a zakaždým tým veľmi trpí, keď je umučené nenarodené, nevinné dieťa.
V „knihe života“ som totiž tiež mohla vidieť, ako vzniká život. Videla som, ako sa naša duša tvorí v okamihu, keď sa stretne spermia s bunkou vajíčka. V tom okamihu preskočí prekrásna iskra, ktorá vyžaruje svetlo, ktoré má svoj pôvod v slnečnom svetle Boha Otca. A brucho nastávajúcej matky je ožiarené lúčmi tejto novej duše v okamihu, keď bola oplodnená jej bunka vajíčka.
A keď potom dôjde k potratu, potom táto duša kričí a stená čírou bolesťou, aj keď sa ešte neutvorili žiadne oči ani údy. A celé spoločenstvo svätých, celý onen svet vníma tieto výkriky a toto stenanie, keď je vraždená nová, za pomoci Boha stvorená duša.
Celá nebeská klenba sebou pri tomto výkriku šklbne a je ho počuť od jedného konca k druhému, hlasne a zreteľne ako ozvenu v horách.
V pekle sú tiež počuť hlasné výkriky, ale tam sú to výkriky jasotu, ktoré vydávajú všetci démoni na slávu dňa a predvádzajú pritom tanec radosti.
A bezprostredne potom sa v pekle otvára niekoľko pečatí a vychádzajú ohavní strašidelní duchovia, ktorí sú vypustení na zem, aby znova pokúšali celé ľudstvo a zvádzali ho na scestie. A dôsledkom toho je, že ľudia sú stále viac zotročovaní satanom, stále viac prepadajú žiadostivosti a pôžitku, vyskytujú sa stále nové závislosti na vášňach a dejú sa všetky tie hrozné a strašné zločiny a ošklivosti, ktoré denne vidíme a počujeme o nich v správach a o ktorých si zakaždým myslíme, že už nemôžu byť horšie, a ďalší deň narazíme prostredníctvom nových zločinov na to, že stupňovanie bolo predsa ešte len možné.
Máme vôbec ešte predstavu, koľko detičiek je denne zabitých na celom svete? Už nie je možné, aby sme si predstavili rozsah tohoto obrovského zločinu. Brodíme sa v krvi týchto neviniatok a vôbec to už nepozorujeme. Je to pre nás normálne a patrí to už k všednému životu.
Keď sa niekto postaví proti potratu, je označovaný za fanatika a konzervatívca, za staromódneho a akéhosi pomäteného. A to je jeden z najväčších triumfov pre pekelné knieža satana.
Ako bude postarané o náš svet, ak cenou za nevinnú krv každého jednotlivého nenarodeného je to, že je na zem vypustený nový démon? Už skoro sa náš svet zatemní čiste kvôli démonom, ktorí boli vypustení.
Boli mi ukázané všetky detičky, ktoré som usmrtila ja sama, ktoré som ja sama umelo potratila. A presne tak ‒ ako vy teraz ‒ som v prvom okamihu nevedela ako, kedy a kde! Bolo mi to však hneď ukázané a mala som to potom aj jasne pred očami. Veď som vám už na začiatku hovorila, že ja sama som si zvolila ako ochrannú metódu plánovaného rodičovstva vnútromaternicové teliesko a nechala som si ho zaviesť. A v bolestnom údive som teraz vo svojej „knihe života“ musela vidieť, koľko mojich vaječných buniek bolo oplodnených a pripravených vyrásť na malé detičky. Videla som veľa tých svetelných iskier, ktoré sa rozžiarili pri utváraní ich duší. A počula som tiež výkriky týchto duší, ako boli vyrvané z ruky Boha Otca.
#zdravie
Velmi zaujimavy clanok
„Môj syn sa narodil zo znásilnenia a dal mi dôvod žiť“
Paula bola znásilnená, ale mala pocit, že jej dieťa, ktoré bolo takto splodené, nebolo ničím vinné.. Po narodení syna napísala list ľuďom, ktorí ju vyzvali k potratu a zverejnila ho na blogu.
Mal to byť deň ako ktorýkoľvek iný. Po skončení hodiny Paula odišla s priateľom, ktorého poznala zo štúdia. Pri prechádzke sa jej zdalo, že je veľmi slušný, takže keď mi navrhol, aby sme išli po ceste do jeho bytu na kávu, nevidela som žiadny dôvod nesúhlasiť.
„Čo s tým mieniš robiť?“
Chlapec sa rýchlo začal dotýkať Pauly tak, ako nechcela. Rozhodla sa opustiť jeho byt čo najskôr, ale potom sa objavil jeho spolubývajúci, ktorý jej zablokoval cestu. Držal v ruke zbraň. Zvyšok toho, čo sa stalo, si Paula len ťažko pripomína.
O niekoľko týždňov neskôr sa pozerala na pozitívny tehotenský test. Paula hovorí, že paradoxne to, čo cítila, bola radosť a zodpovednosť za život ukrytý v nej. Ale keď začala zdieľať túto správu so svojimi najbližšími priateľmi, mohla vidieť ich pohoršený pohľad a počula tú istú otázku: Čo s tým teraz urobíš?
Zakaždým sa zhlboka nadýchla a odpovedala: Vyberám si radosť.
Právo milovať svoje dieťa
Tehotenstvo bolo ohrozené a Paula sa stále modlila za svoje dieťa. Raz, keď zistila, že znovu silno krvácala a sedela vydesená, neistá, či srdce jej syna stále bije, človek, ktorý tvrdil, že je jej priateľom sa rozhodol dať jej svoje „rady“. „Postaraj sa o to skôr, než bude príliš neskoro. Zbav sa tohto diabla, „ vypočula si Paula.
Zdravotné sestry v nemocnici sa Pauly pýtali, čo plánuje s dieťaťom po narodení. „V takýchto situáciách je lepšie žiť bez niečoho, čo by vám pripomínalo, čo sa stalo,“ počula od jednej z nich.
„Život je ťažký sám o sebe. Je to ešte ťažšie, keď musíte chrániť právo milovať svoje vlastné dieťa, „píše Paula.
Dal mi dôvod žiť
Malý Caleb sa práve dožíva 1 roku a je veľmi veselým dieťaťom. Keď ho jeho matka priviezla do opatrovateľského domu pre starších, vždy sa všetci rozosmiali. Inokedy ho odniesla na párty organizovanú pre deti z chudobnejších rodín – každý si tu užil aj možnosť hrať sa s ním. Paula, pri pohľade na svojho syna, nedokáže pochopiť, prečo by bol jeho život pre niekoho menej dôležitý. Caleb ma zachránil a dal mi dôvod žiť, napriek tomu, ako ma zničilo to znásilnenie,“ hovorí.
Necíti však nenávisť k ľuďom, ktorí jej ublížili. „Vedzte, že vám odpúšťam a modlím sa za vás. Modlím sa, aby ste videli svoju chybu a objavili pravdu. Modlím sa, aby ste sa stretli s dieťaťom, ktoré mi život zmenilo na dobrý. Modlím sa, aby ste zažívali Boha skrze moje dieťa. Zakaždým, keď sa usmeje, cítim Božiu lásku píše Paula na blogu.
Na jednej z fotografií, ktorú Paula publikovala na Facebooku, jej syn nosí špeciálne tričko s nápisom: „Prešiel som DNA testom. Boh je môj otec.“
Zdroj: Lifenews.com, Paula Peyton: After She Was Raped, Paula Rejected Aborting Her Baby:
“I’m Choosing Joy”, Obrázok: Tamtiež
























