Mali ste v tom od začiatku jasno, alebo ste aj vy riešili dilemu, či darčeky bude u vás nosiť Ježiško, Dedo Mráz, alebo Santa Claus ? Alebo ste sa bez okolkov pred svojimi deťmi priznali, že nositeľmi ste vy sami?
Ja som dieťa osemdesiatych rokov a spoločenské embargo na Ježiška ma ešte lizlo. Hoci rodičia neboli v komunistickej strane a politicky sa nijako neangažovali, neboli ani veriaci, a tak ku nám domov chodil Dedo Mráz. Chodil aj k starkej (otcovej mame), a k väčšine mojich kamarátok a spolužiačok. K babke (mame mojej mamy), ale chodil Ježiško. Pamätám si, že ako dieťa som nechápala tento nesúlad, ale nejako zvlášť som sa ním nezaťažovala. Bola som rada, že vôbec niekto chodí a čo je dôležité - nosí darčeky. S Dedom Mrázom som ale aj tak bola viac „zadobre“. Poznala som ho z knižiek, zo škôlky a školy, z telky. Ježiško ma, priznám sa, privádzal mierne do rozpakov. Nechápala som, ako môže chlapík, ktorý chodí bosí a vyzerá, že sa potrebuje súrne najesť, rozdávať darčeky ostatným. Mala som pocit, že má dosť vlastných problémov na to, aby pozornosť venoval ešte aj cudzím ľuďom. Navyše mi nebol veľmi sympatický. Netváril sa tak vysmiato, ako Dedo Mráz a nemal ani pekný kostým.
V súčasnosti do väčšiny domácností v mojom okolí nosí darčeky Ježiško. My, hoci nie sme nábožensky založená rodina, rozhodli sme sa pre Ježiška tiež. Jednak sme nechceli, aby naše deti zažívali podobnú schizofréniu Vianoc ako ja v detstve (dodnes s tým mám trochu problém), a tiež pre to, že tento variant bol prijateľný aj pre zvyšok rodiny, vrátane jej veriacich členov. Takže Ježiško chodí k nám, k starým rodičom, k ujom a tetám, proste všade. Po Dedovi Mrázovi neostal ani mastný fľak.
Pamätám si, že v prvej triede, na chodbe pred našou triedou vznikla slovná hádka. Zúčastnili sa jej dva myšlienkové tábory. My, čo sme boli za Deda Mráza a tí druhí, čo boli za to, že darčeky nosia rodičia. Svoje presvedčenie som obhajovala náruživo, mandle som si skoro vykričala z hrdla. Bola som ochotná sa za Deda Mráza aj pobiť, ak by bolo treba. Doma som po tejto udalosti predsa len nenápadne prekutala skrine a zákutia, v štýle „dôveruj, ale preveruj“. Nič som nenašla. Vo svojom presvedčení som spokojne zotrvala ešte jeden celý rok.
Moja dcéra prestala na Ježiška veriť, keď mala deväť rokov. Popravde, už nám to bolo doma aj trochu trápne, dávať jej stále za pravdu, keď v škole absolvovala podobnú slovnú prestrelku, ako ja v prvej triede. Jej skupina sa z roka na rok dramaticky zužovala, už som mala pocit, že v nej ostane celkom sama. Rozuzlenie prišlo 25. decembra u starej mamy. Našla si pod stromčekom také isté pastelky, aké už od nej v minulosti dostala a navyše také isté, ktoré pred Vianocami nechtiac objavila u nej v šuplíku. Nemalo zmysel zatĺkať. Plakala ako dážď. Farbičky potom ležali v stolíku nedotknuté až do jari.
Syn má osem a stále na Ježiška verí. Paradoxne, vo všeobecnosti ho neuznáva, neverí na jeho zázraky zjavenia, či ozdravovania, ale na to, že nosí darčeky áno. Pomyslela som si, že čaro Vianoc v očiach detí je obrovské, schopné popierať akékoľvek rácio, skúsenosti a presvedčenia. Dokonca aj vtedy, keď sú už dôkazy neudržateľné. Akú veľkú hodnotu má túžba veriť! Ak by bol môj syn Galileom, slávna veta v jeho podaní by znela: „A predsa ich nosí!“. Je koniec novembra a hádky o Ježiškovi verzus rodičoch už v jeho triede začali. Som zvedavá, či môj syn tento rok ešte vydrží, alebo už prebehne na druhú stranu.
Vianoce prídu tak či tak. Budeme spolu, dobre si navaríme a napečieme, zapálime sviečky, ozdobíme stromček, pozrieme rozprávky a pôjdeme sa spoločne pozrieť pod stromček, nech tam už bude čokoľvek a od kohokoľvek. Lebo ak sa aj aktéri menia, čaro Vianoc ostáva.
Dcéra sa ma opýtala, ako sa budeme rozprávať doma o Vianociach, keď jej brat príde na to, ako je to s darčekmi naozaj. „Budeme to naďalej hrať?“, pozrela na mňa a zdalo sa mi, že by si to priala. „Jasné“, odpovedala som rozhodne. „Veď darčeky nenosím ja, ani otec, ale Ježiško!“. Spoločne sme sa zasmiali. Nakoniec, nie je to výmysel, keď vezmeme do úvahy, že si cez Vianoce darujeme to, čo Ježiško hlásal: porozumenie, pokoj a lásku. Najväčšie dary tohto čarovného sviatku.
Ježiško a inak to nebude❤