Už dlhšiu dobu som sa chystala odnaučiť synčeka od cmúľania cumľa. Chcela som to urobiť pomaly a nenásilne, takže som ho ráno po zobudení schovala, aby ho nikde nevidel a dala až keď išiel na obed spať a zase až na nočný spánok. A ono to fungovalo pekných pár dní, kým si chlapča nepokazilo u babky žalúdok. No čo už, keď sa mu polepší, skúsime to znova. Náhoda to ale celé zariadila inak.
Všetky nešoférujúce mamy to určite poznáte. Potrebujete ísť s jedným dieťaťom k lekárke cca 50 km od miesta vášho bydliska, nechce sa vám ísť autobusom, tak vás vezie manžel a samozrejme ide s vami aj druhé dieťa, nech je poriadne „veselo“. U lekárky šlo všetko hladko, cesta späť tiež v pohode. Doma sme si deti podelili a prezliekli a všetko rýchlo, rýchlo, aby manžel stihol poobednú zmenu v práci. Práve keď bol na odchode, išla som uspať synčeka a pýtam sa, že kde má dudku. „Nemal ju už keď som ho vyberal z auta“, odpovedal manžel a už ho nebolo. Nehádala som sa a ani ten cumeľ nikde nehľadala, však keď nemal, tak nemal. Uspávanie síce trvalo dlho predlho, ale podarilo sa a dokonca bez plaču. A tu som si pomyslela: „Dobre synak, dudka sa síce pohľadá, keby niečo, ale už ju asi nedostaneš“.
Celé popoludnie ju vôbec nehľadal, až večer v posteli si spomenul, že kde má kugu. Povedala som mu, že sa stratila a nie je a on si ľahol ku mne a zaspal. Až o deviatej, ale zaspal a zas bez plaču. Dni sme zvládali úplne super, aj obedný spánok, ale ten nočný, och. Tri noci som poriadne nespala, huncút si vymenil cmúľanie dudky za ťahanie mojich vlasov. Spí v postieľke, ale bez dudky sa okolo tretej vypýta s plačom ku mne a ťahá má až do rána, au. Takže si viete prestaviť ako vyzerám, ak ste už niekedy videli sliepku bez peria (u nás na východe by som to opísala slovným spojením: „vyskubaná kura“). Ešteže mám tých vlasov na hlave dosť. Konečne štvrtá noc bola lepšia a mama je ako tak vyspatá a veselo píše článok.
Aby som sa dostala k pointe. Tú dudku pri vyberaní z auta mal. Keď ho manžel prezliekol, tak malý utiekol do obývačky a vypýtal si jablko. Podala som mu ho, vytiahla cumeľ z pusy a schovala na vyššiu poličku, nech ho nevidí a nepýta. A schovala som ho kvalitne, keď som ho nevedela nájsť a vôbec som si nespomenula, že ako to bolo. Byť mamou je naozaj náročné.



A kolko mal vtedy maly?Moja ma rok a 2 mesiace tak neviem ci nestratime dudku aj my