Na svietniku horeli štyri sviečky. Ticho okolo nich bolo také hlboké, že človek mohol počuť ich rozhovor. Prvá sviečka povedala: "Ja som Pokoj". "Svet je plný hnevu a bojov. Nikto nestojí o to, aby som horela." O chvíľu plamienok pokoja zhasol. Druhá sviečka sa predstavila: "Ja som Viera": "Nikto ma už nepotrebuje. Nemá význam, aby som horela čo i len minútu." Práve vtedy zavial jemný vánok a zahasil plamienok Viery. Tretia sviečka sa smutne ozvala: "Ja som Láska". "Ľudia nechápu, aká som dôležitá, preto ma jednoducho odsunuli nabok. Dokonca zabúdajú milovať tých, ktorí sú im najbližšie." Plamienok Lásky už nevládal horieť a o chvíľu tiež zhasol. ZRAZU....do miestnosti vošlo dieťa a uvidelo tie tri zhasnuté sviečky. "Prečo nehoríte? Máte sa predsa spaľovať až do konca." Dieťa od smútku rozplakalo. Vtom sa ozvala štvrtá sviečka: "Neboj sa!" "Ja som Nádej." "Dokiaľ ja horím, môžeme znovu zapáliť ostatné sviečky." Dieťa s rozžiarenými očami vzalo sviečku nádeje a zapálilo ňou všetky sviečky. Najväčšia z nich je Láska.....ale plameň Nádeje by nikdy nemal zhasnúť vo Vašom živote. S Nádejou môže každý z nás žiť, s Pokojom, s Vierou a Láskou.