Stalo sa to minulý rok. Ale stále ma to mrzí a prenasleduje. Snáď, keď to položím "na papier", tak sa mi uľaví. 
Pred rokom, keď mal syn 2 roky sme sa vybrali na prvú spoločnú letnú dovolenku. Nešli sme ďaleko, len čo by kameňom dohodil, do Caorle v Taliansku. Približne 700 km a 8 hodín cesty.
Bolo tam super. Synove saturácie (obsah kyslíka v krvi) boli skoro stále 100%. Videli sme, že sa mu polepšilo najmä po psychickej stránke. Avšak dovolenku narušila nečakaná bolesť bruška a následná hospitalizácia. Ale aj to sme zvládli a dovolenku si užili až do konca.
Samozrejme, že sa naše nemocničné dobrodružstvo roznieslo po celej rodine. Takmer všetkým to bolo ľúto. Až na jednu moju tetu, ktorá mi do očí povedala: "Na čo chodíte s tak chorým deckom na dovolenku?!" Vtedy som jej nepovedala nič, iba som radšej išla preč a vyplakala sa.
Nuž, ale prečo chodíme s tak chorým deckom na dovolenku?
- Pretože, ak niekto nie je zdravý, neznamená to, že sa ma doma zatvoriť a tváriť sa, že neexistuje.
- Pretože, aj choré deti majú právo na detstvo a na detské zážitky. (Náš Tadeáš prežil takmer 1/4 života v nemocnici. )
- Pretože my sme svojho syna prijali taký aký je. A chceme ho naučiť, aby sa aj on prijal, aby vedel, že môže robiť to čo iné deti a že rodičia budú za ním stáť.
- Pretože aj my rodičia sme radi, keď sa raz nebalíme do nemocnice, ale na dovolenku.
- Pretože morský vzduch je liečivý, morská voda je liečivá a my máme v rukách dôkazy, že nášho Tadeáša posúva morská klíma dopredu.
- Pretože dovolenka je vlastne taký rodinný team building.
- Pretože cestovanie rozširuje obzory, prináša nové skúsenosti, pohľady na svet, nové zážitky.
Určite by som našla aj iné "pretože", ale už je veľa hodín a mne sa chce jednoducho spať 🙂 Milá tetuška, už viete prečo (pre dieravé vreco!). A viete čo? Aj tento rok sme boli v Taliansku a žiadna nemocnica sa nekonala..
Buďte šťastní!
Vaša Krkavčia Mater


Najlepsie je povedat narovinu tetuske, co si myslis.Ja to tak robim.