Neraz som počula, že najhoršie sú tie mamičky najmenších detí, teda hlavne do dvoch rokov. Dvihla som obočie a si vravím no som zvedavá čo poviem o rok.
Zdalo sa mi, že to píšu matky ignorantky, ktoré svoje deti chovajú a nie vychovávajú 😀Vravím si to isto sú tie matky v obchodoch, čo dajú dieťaťu do ruky mobil nech bude (konečne) ticho, aleboo tieee čo dávajú sladkosti, nech prestane robiť cirkus.
Ja vtedy matka roku čo dieťa je BLW a sladkosti tie do 18stky neuvidí, hrdinka 😀 Vravím si „moje isto nebude to i hento“. Svokor krútil hlavou jak to, že ročnému dieťaťu nemôže kúpiť lízanku a jasne mi dal najavo, že mi preskakuje. Ročné je proste stále malé na také bludy. A ja som krútila hlavou nad matkami, ktoré strčili do kočíka balík kukuričných chrumiek a dumala či tie oblepené zúbky hneď umyje či nie 😀
Keď mi po 3 mesiacoch kleslo mlieko z mozgu na akceptovateľnú hranicu, čiže 1ml medzi fúriou a samo-nasierateľnosťou (a znovu sme pri h*vnách, ktoré ma sledujú vedia 😋💩 ) pričom som bola stále ďaleko od nejakého normálu vtedy som proste začala ignorovať isté veci. Ignorácia zimušnej vetrovky pri +15, ignor na bebe brumík v malých rúčkach – hlavne, že moje nemalo.
Potom malý mal okolo roka nepamätám presne a ja som konečne ožila, lebo začal konečne ako tak komunikovať. Prišla som na super nápad hovoriť s ním ako s cudzincom. Naučila som ho základné pojmy zistila či ich vie ukázať a tak sme došli ku lepšej komunikácii „vonku-kočik“ už mi podával papučky.
Ja celá happy, že sa vieme dohovoriť moje dieťa tiež z nadšenia spolupracovalo. Kľakla som si vždy k nemu keď som hovorila a takéé tam iné vymoženosti. Prišli sme na ihrisko nechala som malého 4nožnovať kade tade. Iné deti hovorili „tetaááá zoberiete ho on nám kazí?“ vravím, že je malý, že tiež sa chce hrať. Ach, bože keby som len vedela... Keď iné dieťa spadlo a matka mu povedala „neboj prežiješ“ skoro som sa neovládla a šla mu to pofúkať.
Teraz? 😀
Už to rozumiem už viem, že som tam patrila k tým „najhorším mamičkám“ čo pre svoje dieťatko všetko nech aj kazí futbal 15tim deťom, len aby si mohlo veselo 4nožkovať.
Teraz ideme po ulici a vravím „dooobre tu máš keksík (ten čo má najmenej sračiek –znovu h*vná 😋💩pardón)“ keď tu náhle malému padá maličký kúsok kexíka na zem a začína sa armagedon. Vreskot na celú ulicu a ja vravím „nevadí príde vtáčik spapá a bude dobre“.....
To bol zlý nápad hoci šance na predpoklad vývoja tejto situácie boli od začiatku márne. Vééééľmi zlý nápad. „Nie! Vtáčik nie! Nie nie nie nie ňe ňe! Mamáááá vtáčik nemôže papať“. Už kope nohami a ja viem čo bude nasledovať.
Biť ho nejdem to nemá zmysel a celkovo mi je tento prístup cudzí. Prosím nepíšte mi o pro-výchovných na zadok. Mám ťažko na háku názor iných pokiaľ ide o túto tému ani sa mi nechce diskutovať. Tak ako diskusia s dvojročných dieťaťom 🙊🙊🙊
Vravím malému „nie synček vtáčiky neprídu, vtáčiky neexistujú, vtáčiky vymysleli sprostí ľudia čo nemajú deti poď ideme domov, pff sprosté vtáky.“
Sprostý kexík sprostý vták - hovorím si v duchu....
Akokoľvek debilný bol tento prístup a hanba priznať, že som prešla troma pedagogickými univerzitami tak zafungoval. V tom momente prechádzala iná mama s malým dieťaťom a dosť divne pozerala. Pozerala presne tak ako ja pred rokom.
„Bože treba si čupnúť k nemu a vysvetliť mu prečo tak je....“ a bla bla. Presné taká múdra som bola a tvrdila, že to sú matky ignorantky 🤥. Ja som fakt nevedela čo znamená, že decko má 15 takých záchvatov nervov denne – pff isto sa to dá vydržať. Teraz si 2x rozmyslím či chcem tú hystériu prežívať znovu pre nejaké vtáky 😀
Mohla by som byť ešte väčšia matka ignorantka a povedať „dieťatko celý svet aj vesmír má v zadku čo ty chceš aj tak ten sprostý holub príde a zožerie to či chceš či nie“ ale pozor riskujem ďalší záchvat ak pochopí, že nie je centrum vesmíru 😀
Pozdravujem „najhoršie mamičky“ aj „mamky ignorantky“ aké úrovne materstva ma ešte čakajú to som teda veľmi zvedavá 😋 Ale bolo fajn myslieť si, že s každým dieťaťom sa dá dohovoriť aj počas takých situácii. Teraz sa o čosi rozšírili moje horizonty. Ale aj tak by som urobila všetko rovnako 😀
Bonus: pozorujeme kačky a labute a ja ako správna šialená matka vysvetľujem "labuťky nemôžu jesť chlebík, lebo by ich bolelo bruško viééééš. Môžu papať iba zrno" malý zahlásil slávne "uhm" a po chvíli dodal "iba zrno chlieb ňe ňe". Uff matkovské ego sa mi vznieslo do oblakov.
A v tom prichádza pani s taškou zrna a rozhadzuje. Znovu sa zobudil môj pedagogický duch a vravím "vidíííííš pani dobre robí dáva zrno toto môžu papať". Keď tu náhle vyťahuje z vrecka dve kajzerky a čľúúp hoooo tááám. Moje decko kričí "chlebík labuť nemôže" a v tom vidí ako si tá labuť ide krk dolámať za kajzerkou a serie z vysoka na to zrno....
Zlyhala som v tom momente všetky moje argumenty sa skončili. To, že svet je plný debilov mu poviem neskor 🙊🤷♀🤦♀ 😁
----------------------------------------------------------------------------------
Ne-denník matky outsiderky a jej myšlienok, ktorý si môžeš prečítať 😉.... ak chceš
Ospravedlňujem sa ak článok nie je celkom gramaticky a štylisticky správne napísaný a bolia Vás z toho oči :D chcela by som byť v tomto smere ideálna, ale je tu jeden problém - som lenivá na učenie. Tak ak bude niečo čo Vám vypálilo oči, tak to prosím napíšte do komentára, nech sa poučím ja a možno aj čitatelia 🙂
Dobrá rada: tento článok si prečítal/a dobrovoľne, ak to bola pre teba strata času, netrať ho ani na písanie komentára.😉 Prajem pekný deň
Zdroj FB: Mama Outsiderka- sarkastické pieskovisko
https://mamaoutsiderka.wordpress.com/2020/01/17...
https://www.facebook.com/MamaOutsiderka
Nepodstatné:
Fotka v článku je poskladaná z rôznych obrázkov:
https://www.newyorker.com/magazine/2015/05/18/p...
Pekne napisane 🙂. Ja som raz pisala o tom ako sa mi maly hodil v obchode na zem, vrieskal pre uplnu blbost, cely bol cerveny, ludia sa pozerali na mna ako na zlocinca. Dieta uplne mimo, ani nevnimal co sa deje okolo neho len sa tam tvarou k zemi valal a vrieskal z plnych pluc a neskor som dostala radu, ze som sa s nim mala rozpravat 😂