Z tých reklám o materstve a krásnych filmov sa nesplnilo nič. Moja predstava ako budem chodiť v lodičkách s retro kočíkom a určite nebudem jednou z tých mám s drdolom na hlave a papučovými čižmami sa rozplynula hneď po pôrode.
Jediné povzbudenie po tom čo sa môj status zmenil na „mama“ boli slová zdravotného brata Ďuriho, ktorý bol pri pôrode. Nikdy nezabudnem ako som už druhý deň ležala na tej sáli a znovu 9 hodín bolesti a dieťa nikde. Bolo niečo po 18stej, keď Ďuri dal dole biely plášť, čiže už to vzdal. Náhle zo mňa z ničoho nič vystrelilo hlasné „pomóóóóc“.
Ďuri si rýchlo obliekol plášť a zakričal „začalo sa“. No ďalej už viete 3x zatlačiť a pik hotové. Ďuri celý happy aj celá pôrodnica, že tá zo 4ky konečne porodila, veď už tretí týždeň tu smrdí a 2 po termíne. Na to zahlásil „noo už som si myslel, že dnes ani neporodíš a aká poslušná ani nekričala, dávno sme tu nemali tak poslušnú pacientku“.
No a to by bolo na toľko z pochvál, hoci hmm či to uznať za pochvalu ??
Potom už iba všade počúvaš aká si úplne nemožná matka.....
Na izbu prichádza sestrička, ktorá dávno zabudla čo sú to emócie po pôrode a vraví "ty asi vôbec kojiť nebudeš zbytočne tu šaškuješ s tou odsávačkou". Vtedy som si ešte hovorila „veď počkaj ja ťa ešte utopím v tom mlieku“. Prišiel lekár, ktorý ma oklamal, že „ááá zanedbateľné trhlinky dobre že ste cvičili tú hrádzu“. Oklamal ma.... tam dole to bolo ako vojne, ale to som sa dozvedela po dvoch rokoch. Akoto nevieš pristaviť decko k prsníku veď to je tak prirodzená vec – povedal chlap na ktorého sa prisala jedine tak jeho žena, aj to nie na prsník.
Kúpila si otrasnú autosedačku, zle ho držíš, veď keď budeš mať také nervy tak jasné, že je aj malý nervózny – nooo super pravda ale to, že ty som spala za posledné dva týždne max 3h vkuse to už nikto nevidí. A z teba jediná inteligentná veta vypadne Tooooo TY SA ZAČNI OVLÁDAŤ!🖕 – ešte pri tom brešeš ako pes 😁🐶
Moje decko nemalo ani 20 dní a už som si vypočula sprchu z každej strany o tom ako všetko zle robím. Hormóny po pôrode a zle skonštruovaná veta sa rovná erupcia nervov. NIE, žene po pôrode nezačínaš hovoriť takto: „robíš to zle.....; robíš chybu..; mala by si to robiť takto;………..” Ty sa láskavo pýtaš či ona chce radu alebo skús to poňať inak bez poučovacieho tónu.
Viete kto jediný u mňa toto hneď pochopil? Paradoxne svokra.👵
Najhoršie ti príde, keď tvoje dieťa je spokojnejšie u svojho otca. A on tým svojím víťazoslávnym tónom povie „noo pozri on cíti kto je vnútorne pokojný“. Pozerám sa po izbe či nie je niekde papuča, aby som ju po ňom hodila. ALE nie to by bola iba prihrávka na jeho stranu. Pri ňom zaspí, pri ňom sa smeje a pri mne iba plače. Pozerám na ten jeho vytešený ksicht a vo vnútri iba dupem nohami, lebo mlieko mi tak sadlo na mozog, že neviem zo seba vytrepať ani jednu logickú vetu s argumentmi. Nič iba samé emócie.🤬😠
A teraz fakty... Môj mozog sa nemal kedy regenerovať, lebo keď som spala tak som vedela, že do rána musím ešte 12x kojiť. Čiže po štvrtom kojení a zobudení som nemohla zaspať, lebo som uvažovala či sa mi oplatí vôbec zaspávať, keďže do tej hlbokej fázy spánku ani nedôjdem lebo zaspávanie mi vždy robilo problém. A tak som sa dorobila peknej nespavosti a permanentnej podráždenosti. Varila som tak, že jednou nohou som hojdala malého a ostatné ako tak rukami. Prechádzka, plienky, kojenie veď tu to asi všetky poznáte. A on ti povie TY SA ZAČNI OVLÁDAŤ! Pričom sa každú noc vyspí ako pán.
Ide sused a hovorí „Vy ste stále taká napätá veď si začnite užívať to materstvo“ a jediné čo som chcela, aby sa neozýval, aby mi nezoobudil malého, aj som ukázala „pssst“ ale niéé on spustíí „nooo dobrýýý deň mamíííčkáá“ . Pol hodiny po mraze, aby zaspal po celom dni hore. Čo sa stalo? Zobudil ho. Prišla som domov zmrznutá plakať sa mi chcelo, že mi decko spalo 5 minút. Príde on a povie NEBOJ SA ZLATKO MAMA IBA NEVIE OVLÁDAŤ SVOJE NERVY!
Rozhodla som sa meditovať. Už mám za sebou 25 minút tvrdej práce nad vlastným telom už pomaly zaspávam a tu náhle niekto mnou trasie akoby horelo, že „malý plače“. Mokrá z vane bez uteráka „malý plače“. Vypnutý obed v polovici „malý plače“. A tak vkuse dookola.
Potom prichádza iná múdra osoba a hovorí, že oni ako nezainteresovaní to vidia inak ako ja a skutočne, by som mala to i hento, aby bolo lepšie.
Idem na dohodnutú akciu a aby si sa nenasrala hneď na štarte radšej mu napíšeš zoznam toho čo má pripraviť. Ale niéé to sa nedá tak že priprav plienky do tašky. To najlepšie napísať presnú lokalizáciu so súradnicami. Vy tiež máte pocit, že Vaši chlapi vôbec nebývajú u Vás keď ich prosíte o prinesenie niečoho? Hoci môj veľmi pomáha tak občas mám pocit, že on je tu na návšteve. Čiže aj keď má zoznam aj tak sa naserieš lebo ti zadá milión otázok a ešte aj debilne skomentuje, že "nechápem prečo to je akurát tam odkiaľ to mám vedieť".
On je teda pripravený a zoznam splený (iba vďaka tebe psst). A ty ešte furt doplňaš nahradné oblečenie, lebo pri jeho ďalších otázkach by ťa už totálne porazilo. A nakoniec oni pekne pripravení, len ty vyzeráš jak typická matka. Ešte ti povie TY SA ZAČNI OVLÁDAŤ! Táto veta inak vôbec nefunguje, tak ako by hlásateľ očakával. A vôbec? Fungovala niekedy?
Tak som si sadla uvedomila si, že vlastne vďaka takýmto radám a nepochopeniu si o sebe ako matke nemyslím nič dobré. Nechala som sa pohltiť tým všetkým ako prvorodička a to bola chyba.
Teraz sa smejem a vravím, že prvý rok materskej bol ako „vytrvalostný beh a kojenie ako pip test na telesnej“, druhý rok bol ako „odmena za prvý a konečne som začala vidieť pozitíva materstva“ hlavne po odstavení MM a tretí začína byť ako „povstávanie upadnutého sebavedomia z prachu“.....
Ak si sa v tom našla chcela by som ti zo srdca dať iba jednu radu, ktorú som pochopila dosť neskoro: „Nedaj sa tej cele porote tvojho materstva! Stoj si tvrdo za svojím a ver, že všetko čo robíš, robíš najlepšie ako vieš .Maj pre seba aspoň ty sama pochopenie!
A ak máš také high need baby ako mám ja a ver, že sú na to výskumy, že proste sa také rodia, takže si celá ospravedlnená.
Kto to je high need baby? Samo nevydrží dlhšie, než minútu, neplače rovno vreští a utíšiť sa nedá len tak. Jedine, že kojíš tak máš k dispozícii jediný humánny spôsob ako mu zatvoriť pusku bez toho, aby to bolo uznané za týranie 😎 Spí oveľa menej ako jeho rovesníci a keď spí tak sa budí toľko že hohou. ALE je jedno pozitívum ONI z toho fakt vyrastajú .....
Tááákže moja nieéé, že TY SA ZAČNI OVLÁDAŤ ale proste buď na seba milšia a chápavejšia ak iní nevedia. Uvidíš to je recept na spokojnú/nejšiu mamu! Aaaa téééééraz uvoľni svaly na čele, stiahni dole ramená, uvoľni sánku, výdych a predstav si púšť na texase a taký uzlík slamy ktorý sa po nej točí spolu s vánkom, ako v kovbojskom filme po strieľačke a do toho tá muzička na harmonike tddd tddd https://www.youtube.com/watch?v=miMYd5WiXHs 🤠
----------------------------------------------------------------------------------
Ne-denník matky outsiderky a jej myšlienok, ktorý si môžeš prečítať 😉.... ak chceš
Ospravedlňujem sa ak článok nie je celkom gramaticky a štylisticky správne napísaný a bolia Vás z toho oči :D chcela by som byť v tomto smere ideálna, ale je tu jeden problém - som lenivá na učenie. Tak ak bude niečo čo Vám vypálilo oči, tak to prosím napíšte do komentára, nech sa poučím ja a možno aj čitatelia 🙂
Dobrá rada: tento článok si prečítal/a dobrovoľne, ak to bola pre teba strata času, netrať ho ani na písanie komentára.😉 Prajem pekný deň
Zdroj FB: Mama Outsiderka- sarkastické pieskovisko
👌👌👌❤️❤️❤️