Bezplienková komunikačná metóda, alebo Prirodzená hygiena dojčiat, anglicky Elimination communication má svoju dlhú históriu. Väčšinou sa používala v krajinách "tretieho sveta", ale postupne si svoje miesto našla aj v Amerike a Európe. Aj na Slovensku ju používa čoraz viac mamín.
Jej základ je práve v komunikácii medzi dieťatkom a jeho mamou. Dieťa vie už od narodenia dať najavo, že potrebuje. Mama alebo ocko vie tento signál rozpoznať, a následne ho už len podrží nad vhodnou nádobou (čínsky nočník, lavór, miska, WC alebo umyvadlo). Ak si rodičia tieto jeho prejavy nevšímajú, dieťa ich postupne prestane dávať. A neskôr, keď sa rodič rozhodne, že "teraz" je ten správny čas na odučenie od plienok, väčšinou dieťa protestuje. Protest je ale prirodzený - veď kto z nás rád vybočí zo svojich zabehnutých koľají?
Ale aj napriek tomu predpokladám, že keď niekto počuje o bezplienkovaní prvýkrát, predstaví si, ako mamina 24 hodín 7 dní v týždni nerobí nič iné, len pozoruje svoje dieťa kedy ciká alebo kaká. Ja som si to tak predstavila, a poťukala si prstom na čelo - kto TOTO môže robiť???
Ale keďže sme látkovali a syn postupne od necelých troch mesiacov začal kakať vždy pri rannom dojčení, chcela som s tým niečo urobiť. Jeho signály boli neprehliadnuteľné - prestal piť, pustil sa prsníka a na jeho tvári bolo vidieť, ako tlačí. Ešte si pri tom aj vzdychal. Po vykakaní sa znovu prisal a dodojčil sa. Mne sa nechcelo zapierať pokakané plienky, aj keď väčšinu "praženičky" zachytila papierová separačka. Najprv ma napadla spásonosná myšlienka - v noci ho prebalím do jednorazovky, a ráno ju pokakanú vyhodím. Super nápad, žiadna pracnosť. Ale syn ma uviedol späť do reality - namiesto trošku okakanej látkovej plienky som zapierala pokakané bodyčko a nohavice, a umývala malému nohy a zadok. Jednorazovka jeho náklad nezvládla, a pretiekla pri nôžke, poprípade aj na chrbáte. Tadeto cesta neviedla.
Začala som sa teda zaujímať o Bezplienkovú komunikačnú metódu. Najprv som nazbierala teoretické rady a objednala som čínsky nočník. Potom som musela presvedčiť manžela - nepáčilo sa mu totiž, že by som mala malého v strede jedenia odstaviť od mliečka a dať ho vykakať. Skontaktovala som sa s laktačnou poradkyňou, ktorá mi tento môj postup "odsúhlasila" a tak som mala ďalší argument pre manžela, a mohla som ísť na to.
Na obrázku je čínsky nočník, ktorý rodič drží medzi nohami, a nad ním podrží dieťatko. Používa sa pre deti, ktoré samostatne nesedia.
Bolo to celkom jednoduché. K posteli som si nachystala čínsky nočník. Keď sa ráno syn zobudil, tak som ho nachystala - dala som mu dole nohavice a rozopola bodyčko. No a keď som pri dojčení videla, že sa chystá tlačiť, dala som mu dole aj plienku a šup nad nočník. Do ucha som mu šuškala naše "kakacie slovíčko". Zozačiatku to moc nechápal, tak som ho zabalila do čistej plienky a dodojčila som ho.
Trvalo mu asi týždeň, kým zistil, čo od neho chcem. Keď bol nad nočníkom, tak sa vykakal, a potom dojedol. Postupne sme sa prepracovali aj k tomu, čo bolo pre nás dvoch pohodlnejšie - najprv dojedol, počkal kým som ho vyzliekla a vykakal sa.
Prvýkrát sa vykakal do nočníka, keď mal presne 4 mesiace. Odvtedy sa počet pokakaných plienok znižoval. V období medzi prvým a druhým rokom sme mali možno 10 nehôd.
Časom som si zvykla dať mu možnosť urobiť čo treba pri každom prebaľovaní. Podržala som ho nad nočníkom, len na chvíľku. Našepkala som mu, čo môže urobiť, ak mu treba. Vždy si minimálne poprdkal. A potom šup naspäť do plienky.
Na obrázku je poloha "klbko", v ktorej sa bábätko drží nad nočníkom.
Pri bezplienkovaní si treba uvedomiť hlavne to, že cieľ nieje mať dieťatko naozaj bez plienky - cieľ je ukázať mu, že plienka nieje záchod. Plienka je poistka na zachytenie nehody. Netreba sa hnevať, keď sa to nepodarí, ale treba sa tešiť z každého kakania alebo cikania mimo plienky. Bábätko sa to postupne naučí a postupne začne aj samo hlásiť svoje potreby.
Bezplienková komunikačná metóda sa dá používať už od narodenia, resp. odkedy to bábu a mamine vyhovuje. Zo začiatku ju môžete robiť len čiastočne - väčšinou je jednoduchšie odchytiť kakanie ako cikanie.
Treba sa nachystať aj na prípadné bojkoty. Väčšina detí bojkotuje BKM okolo 8 mesiaca života. My sme mali bojkot, keď syn začal chodiť. Nemal čas vysedávať na nočníku. V tom čase (koncom jari a celé leto) som ho asi 4 mesiace nosila kakať do záhrady. Po lete sa nakoniec nechal presvedčiť, a presunuli sme sa dovnútra.
Syn je odmalička naučený na nočník. Nebojí sa záchoda (aj keď si vyberá, do ktorého sa vyciká, alebo či pôjdeme cikať niekde inde), netrpí zápchou. Vie, na čo sa nočník používa. Od roka spáva doma cez deň bez plienky, vnoci buď ciká len v prvej polovici noci a do rána už je suchý, alebo ostane do rána suchý (a to ho cez noc raz dojčím a okrem toho je ešte raz-dvakrát hore).
No a ako teda odhadnúť, že bábätku treba?
Sú 4 základné možnosti:
1. Časovanie
- Napríklad veľká väčšina ľudí ide na WC hneď po zobudení, takisto aj bátätko.
- Gastrokolický reflex - počas jedenia sa človeku začnú hýbať črevá, preto bábätká často kakajú počas jedla alebo po jedle.
- Mama môže dávať dieťa nad nočník v pravidelných intervaloch alebo v pravidelnú dennú dobu.
2. Prejavy a signály bábätka
- Dieťatko sa môže špecificky hýbať, mrnčať, môže byť na ňom vidieť, že tlačí do plienky.
Staršie dieťa často prestane s práve vykonávanou činnosťou, môže sa pozrieť smerom dole, ako keby sa chcelo pozrieť, ako ciká. - Pre mnohé deti sú typické aj neprítomné pohľady počas vykonávania potreby.
- Dieťa sa môže presunúť smerom k nočníku alebo WC.
3. Navedenie bábätka
- Pomocou cikacieho alebo kakacieho slovíčka (básničky, zvuku), ktoré si bábätko spojí s danou činnosťou. Cikacie slovíčka môžu byť napríklad ciky-ciky, ciiiiik, csss, lulu; na kakanie si môžete zvoliť napríklad kaki-kaki, kaak, e-e-e-e-e.
- Dieťa môžete naviesť aj tak, že ho máte v polohe klbko opreté o svoje brucho, a môžete mu názorne ukázať, ako treba potlačit - dieťa bude cítiť, ako sa sťahujú Vaše brušné svaly. K tomu môžete pridať aj zvuk, ako keď tlačíte.
4. Intuícia
- Silný pocit rodiča, že bábätku treba.
Aj keď väčšina lekárov tvrdí, že novorodenec a dojča ešte nieje schopné ovládať zvierače, veľa rodín so svojimi deťmi dokazuje opak. Vedia rozpoznať signály svojho dieťatka a udržať ho v suchu. Samozrejme že maličké bábo nieje schopné zadržať svoje potreby na taký čas, ako dospelý, ale časom sa jeho schopnosti zlepšujú. Komunikáciu zlepšuje aj nosenie dieťaťa v šatke alebo ergonomickom nosiči a skorý a častý kontakt koža na kožu s mamou hlavne v období bezprostredne po narodení.
Dieťatko sa samozrejme neposádza hneď od narodenia na klasický nočník, ale mama ho podrží (najčastejšie v polohe klbko, ktorá sa veľmi podobá na polohu, v akej sa dávajú vonku cikať malé dievčatá) nad čínskym nočníkom a dieťatko vykoná svoju potrebu tam.
Bezplienkovanie má veľa výhod. Okrem iného dieťa cíti, že mama je mu nablízku a pomáha mu naplniť všetky jeho fyziologické potreby. Dieťa si hneď od malička zvykne na nočník, a ak sa doňho aj nevyciká, v klbku sa minimálne vyprdká. Odpadajú teda problémy z boľavým bruškom a nafukovaním, a prípadné zápchy alebo koliky. Dieťa nieje vo svojich výlučkoch a nieje nutné používať krém na zadoček a vlhčené utierky. Veľa mamín dieťa po vykonaní potreby utrie klasickým toaletným papierom. Takisto odpadajú problémy s podráždenou pokožkou alebo zaparenou riťkou. Látkové plienky nemusíte tak často prať, resp. periete ich menej, a ak náhodou používate jednorazovky, miniete na ne menej peňazí. Výhodou môže byť aj skoršie odplienkovanie dieťaťa.
Viac informácií nájdete v knihe od Ingrid Bauer - Bez plenky
Presne tak isto to vyzerá aj u nás, my sme začali v piatom mesiaci, a neskutočne sa nám darí, až som prekvapená ako to maličká všetko krásne chápe, dokonca mi už začína dávať aj signály, a niekedy sa mi aj zdá akoby si čurkla na povel. 🙂 Je to perfektná vec a dosť to odbúra pranie, škoda, že som to nevedela skôr. Ale aj tieto úspechy sú veľké. Hádam skoro budeme aj bez nehôd. 🙂 Držím päste všetkým maminám, ktoré skúšajú BKM - ku nech sa nevzdávajú, detičky sú neskutočne chápavé.