Idem si tak po 300000 rokoch do obchodu celá nervózna aby som niečo nezabudla kontrolujem si či mám správne nasadený respirátor, kontrolujem čas či nenakupujú dôchodcovia, beriem si košík aj keď ho vôbec nepotrebujem, vchádzam dnu. Pani sbskárka ma skenuje očami určite som niečo zabudla. Rozmýšlam a vtom - ježis dezinfekcia ! 😮 tak nenápadne cúvam naspäť k stojanu dezinfikujem si ruky - stále ma skenuje očami. Volá ma pani môžte na sekundu ? Srdce mi prestáva biť kokos čo chce veď mám všetko, čo sa zase niečo zmenilo že o tom neviem, rýchlo pozerám dole či niesom v papučiach alebo v pyžame 😂 ? Hovorí mi môžem Vám prezrieť tašku ? Podávajúc jej svoju tašku premýšlam co v nej vlastne všetko mám, peňaženka, kľúče, servítky, náhradné rúško, telefón - všetci sa na mňa pozerajú, chytám infarkt a hovorím jej ale ja som nič neukradla, naozaj.
Pod respirátorom vidím že sa začala smiať a hovorí mi máte strašne nádhernú kabelku odkiaľ ju máte ?
Keď som predýchala ten šok ktorý mi spôsobila tak som mala fakt radosť že sa niekomu páči moja vlastnoručne uháčkovaná taška a pani mi spravila deň krajším.
Nabudúce sa nachytať už nenechám 😂😂😂

Ke