Odkedy si laska umrel pisem v tento deň kratky članok o tom ako sa to vsetko v nasom pripade pohlo.
Tym padom toto je posledny clanok. Priznam sa, ze ma to velmi mrzi ale vzdali sme to. Vzdali sme boj s nemocnicou. Nikdy nebudeme vediet co sa stalo a preco si umrel. Aj po 5 rokoch je embargo na Tvoje meno a Tvoj pripad. Nikto nechce nic priznat ani nic povedat. Nemame uz sil bojovat. Boli to hodiny debaty s pravnickou a aj s Tvojim tatinom. No bez svedkov a bez pricinyje to len tvrdenie. Ako sa hovori papier znese a v tohto sa nemocnica drzi. Popisala do sprav veci ktore nie su pravda ale to zial nemame ako dokazat.
Bola to tazka skuska ktoru sme s tatinom neustali. Napriek vsetkemu ta vzdy budeme lubit a Tvoji surodenci budu o tebe vediet. V byte mame Tvoje fotky. Rozpravame sestricke o dvoch bratoch a Matusko ti pred spankom vzdy mava a posiela pusu.
Navzdy nam ostanes v srdciach a navzdy budes moj prvorodeny syn. Lubim ta a vzdy lubit budem. Ta strata boli a vzdy aj bude ale naucili sme sa s tym zit. Nic ine nam ani neostalo. Mesiac dozadu umrela tvoja prababka tak ta da na teba pozor kym za tebou pridem.Pozdravujeme ta vsetci do neba a davaj na nas pozor
Tvoja mamina
je mi to ľúto