...a život ide ďalej...
Presne tak.
Ako sa tam píše, žijem teraz pre iné veci.
Zase s odstupom nejaké info o tom, ako ide život ďalej.
Víkend mi utiekol ako voda.
Určite preto, lebo sa mi PNka kráti, a ja by som chcela toho stihnúť čo najviac.
Dúfam, že sa už nič nestane a život pôjde ďalej.
Ale nie tak ako predtým.
Teraz už inak.
Vidím pred sebou stále ten zdvihnutý prst, ktorý mi pohrozil no, no, no!
Včera bol deň blázon.
Mala som naplánové dve kontroly.
Gynekológ a endokrinologička.
Ráno som vstala ako hrdina o 5, že nech som pripravená, nič aby som si nezabudla, a tak.
Odchod sme mali naplánovaný o 7,30 ale samozrejme, že ja som už o 6.15 stepovala v kuchyni ako na ihlách.
Nechcelo sa mi stáť v zápchách, a keďže muž videl, že som nervózna, tak sme vyrazili o 7.
No síce sme vyrazili o siedmej, ale do Bratislavy sme prišli o pol desiatej!
Samozrejme, havária na diaľnici, všetky autá išli dole pri Senci na starú seneckú, a my sme išli krokom do Bratislavy takmer tri hodiny.
Čo Vám budem hovoriť...
Viete čo to bolo nezačať sa rozčuľovať?
Celú cestu som sa presviedčala, samozrejme aj manžela, že nič sa nedeje, to chce kľud, načo to bude dobré rozčuľovať sa a podobne.
A predstavte si zvládli sme to.
Aj bez nadávania.
Na gynekológiu som prišla s 10 minútovým meškaním.
Pre istotu som sestričke zavolala, aby vedela, že budem meškať.
Už ma čakali, nikto tam nebol, ja som mala objednaný termín, tak som nikoho chvalabohu neblokovala.
Gynekológovi som odovzdala papiere z prsníkovej ambulancie a on sa na mňa pozrel zadiveným pohľadom.
To ako vážne?
A ja že, nooo vážne.
Ja som si myslel, že vy si užívate kľudnú PNku, a vy mi tu beháte po nemocnici s takýmito problémami?
A ja že, noooo.
Po ich prečítaní sa ma opýtal, či som všetkému rozumela, či mi lekári na onkológii všetko vysvetlili, a ja že áno.
Potom mi urobil palpačné vyšetrenie a aj ultrazvuk.
Všetko je v poriadku, až na to, že mi ešte stále nevypadli stehy.
Nič sa nedeje, nemám sa zľaknúť, ak budem trošku krvácať, nakoľko stehy pri uvoľnení, niekedy trochu krvácajú.
Že jasné, pohoda, pán doktor.
Potom sme sa bavili o kúpeľoch.
Sľúbili mi, že sa mi to pokúsia najskôr zistiť, kým začnem vybavovať podklady, lebo vraj niektorým ženám to neschválili.
Tiež som počula, že vraj všeobecná zdravotná poisťovňa vo väčšine prípadov zamietne kúpele, nakoľko sa jedná v mojom prípade o vaginálnu hysterektómiu.
Dôvera vraj schvaľuje vždy.
No veď uvidíme.
Ta ňe?
Z toho sa nestrieľa.
Písala som potom aj do všeobecnej zdravotnej poisťovne a dala som im takúto otázku /samozrejme, že do call centra som sa nedovolala, prečo aj keď potrebujem radu, oni tam majú byť a nikto mi tam nedvíha 3 hodiny.../ tak čakám na ich odpoveď.
A v živote sú dôležitejšie veci ako sú kúpele.
Nie?
Ináč na internete som sa dočítala, že kúpele nie sú odmena za operáciu, ale kúpele sa dávajú pri pooperačných zápalových indikáciách.
Jo, keď je to tak, tak beriem.
Od gynekológa som sa pobrala endokrinologičke.
Žiadne stresy ako voľakedy, kľudne, piánko.
Vošla som dovnútra, sestrička zakričala, že akú mám váhu, ja že 75 šak to neni hanba.
Ja sa za to nehanbím.
Po tom, čo mám za sebou, tak nie.
Nehanbím.
Potom som išla k pani doktorke, a tej som odovzdala papiere z onkologického ústavu a aj z hysterektómie.
A ona, že to myslíte vážne???
A ja, že noooo.
Tiež si ich študovala dlho, potom ma zobrala na ultrazvuk.
Štítna žľaza sa nezväčšila, ale ani nezmenšila.
Z jednej strany je to dobre, povedala, ale z druhej strany, pri tom probléme čo mi už vysvetľovali v onkologickom, že moje zlé bunky majú tendenciu v strese nenormálne rýchlo rásť, musia mi ju v pravidelných intervaloch /teda štítnu žľazu/ kontrolovať.
A ja že, v pohode.
Tiež mi povedala, že keď si prečítala tie papiere, či viem aký malý kúsok som bola od rakoviny.
Fakt veľmi maličký.
Či si to vôbec uvedomujem?
A vážim si to a ďakujem tomu tam hore, že to tak je?
Pretože aj ona robila nejaký čas na onkológii, a povedala mi, že som jedna z mála šťastných žien, u ktorých bol nádor zachytený ešte v čase jeho vzniku, bol odstránený, a je len teraz na mne, ako si ten život usporiadam.
Jednoducho musím v čo najväčšom množstve vylúčiť stres.
Doma sa to dá, ale v robote?
Neviem.
Uvidím, ako sa mi to tam podarí zariadiť, sľubujem jej.
Jasné, povedala doktorka, a za 3 mesiace Vás tu budeme mať s rakovinou.
Nie, nebudete.
Mám teraz iné priority pani doktorka ako je honba za pracovným úspechom, povýšením a podobne.
Viete?
Ešte chvíľu sme sa spolu rozprávali, o tom ako mi vypadalo veľa vlasov, v akom som žila strese predtým a potom, ako som sa dala ostrihať nakrátko, ako som bola psychicky na dne, ako som začala písať blogy, aby som sa mohla vyrozprávať, zbaviť sa toho trápenia, ako som našla nový smer, novú životnú iskru....
Nakoniec ma upozornila, že ak by bol akýkoľvek problém pri prehĺtaní, alebo bolesti v krku, alebo by sa mi zle dýchalo, treba prísť okamžite.
Vzhľadom na moje problémy predtým to chce všetko riešiť hneď, ako nastanú nejaké problémy.
Nesmiem čakať.
Sľubujem jej to, a odchádzam.
Objatie s pani doktorkou mi príde veľmi vzácne.
Verí mi, a ja ju nesklamem.
Nechcem sklamať pani doktorku na onkológii, ani gynekológa, ani endokrinologičku, ani seba, ani rodinu, jednoducho nikoho.
Vonku mi zvoní telefón, volá mi syn.
Stretneme sa pri nemocnici a ideme spolu za manželom.
Ideme na obed.
Kedy sme boli spolu na obede takto spolu?
Ani nepamätám...
Väčšinou sa syn ponáhľal domov, manžel tiež, a ja sa priznám, že tiež.
Doma sme sa venovali každý svojím veciam.
Teraz sme tam spolu sedeli, obzerali ľudí, rozprávali sa o všeličom, syn mi vysvetľoval čo to znamená čílovať, že jaká som ja stará, keď neviem čo je to čílovať?
Po obede sme išli domov, bola som unavená, tak sme všetci poobede zaľahli a pospali si.
Večer sme sa len tak trošku pomotkali po dvore, ja som poliala kvetinky, burinu som netrhala, dnes sa do nej možno pustím, manžel polieval trávnik, vtáčiky švitorili, komáre štípali a všetko sa nieslo v duchu pokoja, kľudu a pohody.
Tak Vám prajem všetkým pekný deň.
A dievčatá...
Nerozčuľujeme sa, všetko bude fajn!
Odporúčame
tieto vase clanky su na zamyslenie aj pre zeny,ktore nemaju nejaky vazny zdravotny problem. Vzdy,ked si precitam tieto prispevky,tak si poviem, naco sa tolko nahanam, upratujem, beham... ved su aj dolezitejsie veci, moja rodina ♥ naozaj mi to vzdy pomaha, spomalit a zamysliet sa nad tym,co je dolezite... Dakujem,ze pisete 😘
Môžme založiť chudnúcu skupinu 😆 ja mám tiež 75 kg. To celý deň ješ iba melón? Inak, super, že píšeš ako sa to darí 😘
Ahoj. Hneď mam krajší deň keď som si prečítala tvoje riadky.
😘 S tým melonom to musím vyskúšať aj ja. No ja potrebujem aspoň tri dni v týždni.😁😁😁 Keby som mala 75 kg tak som spokojná. Ale vždy si poviem hlavne ze som zdravá.
😁 Prajem ti krásny slnieckovy deň.
@lubenka43 tak toto sa mi paaaci, dnesny blok som zhltla ako malinu.. na mna posobi plny optimizmu a tak to ma byt 😊 verim tomu ze verim tomu ze dokazete dr ze za 3 mes tam isto stepovat nebudete a toboz s jej prognozou 🤦♀️ nie nie, ludia ako vy sa zmenia, od zakladu a to je velmi dobre 😊 a celkovo uz bude iba dobre 😉 len nezabudajte pisat 😊 tesim sa na dalsie citanicko.. p.s.: tie kvietkovane saty ste uz zohnali? 😁
Baby,ja keď mi lekár zistil problemy s prsníkom,za mesiac čakania na výsledky som schudla 12kg.To boli nervy.A potom,ked uz to bolo ako tak v poriadku,chudla som dalej.Spolu25kg šlo dolu.Proste moje telo tym,že som prestala jesť sladké,utrpelo šok a kilá šli fakt dolu.Ale tie stavy neprajem nikomu.Radšej mať pár kg navyše a byť zdravá.Fakt..
@lubenka43 Veď to, že ty sama ani nevieš z čoho si v akom strese...a sama si neuvedomuješ, že kvôli stresu aj menej ješ, aj menej piješ, aj menej spíš...celkovo málo oddychuješ....len sa naháňaš...aspoň mne nezávislému pozorovateľovi to takto pripadá...a najhoršie na tom je, že nie si v tomto žiadna výnimka. Na Slovensku je to tak zaužívané, že fakt na tých ženách celé rodiny fungujú, doslova ženy v rodinách robia a riešia absolútne všetko bez ohľadu na vek detí, za všetko si berú zodpovednosť a rodina im tú zodpovednosť aj prikladá za všetko...niečo v rodine nefunguje, hneď je na vine žena, však kto iný to mal riešiť...ale veď je to strašne vyčerpávajúce ....a jedného dňa sa tá vyčerpanosť odrazí na zdravotnom stave...však lekári už evidujú diagnózy, ktoré sa vyskytujú u veľmi vyčerpaných žien po tridsiatke...takže tam ide o celú životosprávu a o celý životný štýl...len na Slovensku je to tak zaužívané, že nikomu nepríde za nesprávne, že ženy matky sa roky naháňajú z roboty do roboty a žijú v jednom kolotoči a v strese, aby všetko stihli roky...
Aké pravdivé......naozaj sa stále za niecim naháňame a dôležité veci si uvedomíme mnohokrát až neskoro....
@anabela159 ved to ❤
Veru ano zivot ide dalej.Ja som akurat mesiac po vybrani zhubneho nadoru a absolutne ma nic nerozhadze.Zivot si vychutnavam kazdy den naplno.A na onkologii pri radioterapii a chemoske clovek prehodnoti vo svojom zivote vsetko.Ziska priatelstva pokial ma stastie na cely zivot.
Drzim palce a prajem len zdravie lebo ludia si praju kadeco no chory clovek len jedno,,ZDRAVIE,,
@pokojvdusi9 presne toto teraz cítim 🤔 pripadám si niekedy ako nenormálna, že mám zrazu iné priority a ľudia na mňa pozerajú ako na debila s prepáčením, alebo ako na nejakého fanatika, ale je to tak... pobyt medzi pacientmi na onkológii ti dá úplne iný pohľad na život, mám úplne iné priority, chcem si život užívať, chcem byť s rodinou, chcem byť ZDRAVÁ, lebo keď si zdravý máš všetko ❤
@lubenka43 Veru ano.Ked clovek dostava druhu sancu od boha tak sa pozera na zivot inymi ocami a ceni si malickosti a kazde slovo povzbudenia.Mam karieru,peniaze a viem ze toto je zdvihnuty prst.Ze kazdy je nahraditelny.Jedine co si kazdy vezme na druhy svet je kufor dobrych skutkov.A jedine o co stojim je objatie syna /ked ma moznost prileti/ mam dobrych kolegov,znamych co mi velmi pomohli a nevzdali to pri mne a aj oni sa na zivot divaju inac.Rata sa kazdy skutok,slovo.Az teraz som si uvedomila kolko skvelych ludi mam okolo seba.A ako povedal kolega,,vracia sa ti to aka si k ludom bola,,.Ked si na kolenach nesmies sa plazit.Je to vsetko o psychike.Kazdy den zit akoby bol posledny a nevzdavat to Zivot stoji aj za vsetky trapenia lebo v konecnom dosledku dolezite je zdravie a laska ci si bohac ci chudobny aj ked niekto povie ze ,,frazy,,Nezalezi mi na ich pochodoch mysle.Prejst bolestou ma posilnilo natolko ze toto ma pre mna zmysel🥰
Krasny den bezim na kontroly 🥰
krásne napísané, vďaka za každý riadok od Vás.🍀🍀🍀🍀
@pokojvdusi9 nádherné slová a držím ti palce 😍❤😘
Začni písať komentár...
Ja mam tiez 75.kg a chcela by som ist aspon na 70.kg no ide to velmi tazko dole 😁 Ale jak moj muz vravi-Ty sa sa uz nepotrebujes pacit nikomu staci,ze sa pacis mne ❤ Ja dnes idem ku gynekologicke,lebo som si nasla nejaky vyrastok tak dufam,ze to je len nejaky zapal...Dakujem aj vam pekny a pohodovy den 😘