Moje milé dievčatá.
Na Vaše prosby Vám teda píšem taký malý blog o tom ako trávim teraz svoje dni.
Noc po tom dni, keď som sa dozvedela, že nádor bol bol nezhubný a že je vonku, som spala prvý krát pokojne a hlboko.
Konečne som po dlhom čase bola pokojná a šťastná.
Ľudia okolo mňa si to tiež všimli a sú šťastní, že ja som šťastná.
Krásne...
Som sentimentálna.
No a? 🤔🤗
Tak som.
Pohľad na život mám teraz úplne iný.
Ráno nevstávam s tým, že bože stres čo budem robiť, čo musím spraviť ale vstávam s tým, že s radosťou počúvam spev vtákov, synov dupot po schodoch, sledujem slnečné lúče prenikajúce cez okno, cítim vôňu kávy v kuchyni a tak.
Prsník trošičku málo pobolieva, ale rana po biopsii sa už skoro zahojila.
Prsník je samozrejme senzitívny.
Upozorňuje ma na zmeny počasia.
Sme ako rosničky, že Zuzi?
Dostala som od Vás aj veľa súkromných správ a snažila som sa Vám na každú odpovedať.
Je to úžasné vidieť, akú podporu som vo Vás mala.
Ešte raz Vám ďakujem za všetko.
Čo robím?
Vybehávam ešte vyšetrenia u obvodnej, gynekológa, endokrinológa a tak.
Ale už ako zdravý človek!
Relatívne skoro zdravý.
Musím sa sledovať, ale to mi nevadí.
Keď len to.
Záhradka rastie ako z vody, teda burina rastie ako z vody, ale mňa tá burina nenaštve, veď pomaličky sa jej zbavím.
Na chvíľu.
Kvetinky kvitnú, odkvitnuté kvety vyhadzujem, nech môžu narásť aj nové.
Už sa ukazujú prvé papriky, paradajky, jahody a hrášok tie už sú zjedené, dozrieva kaleráb.
Samé zdravé veci.
Skalka sa rozrastá, a mám z nej veľkú radosť.
Už špekulujeme, čo ďalšie vytvoríme.
Veľkou inšpiráciou mi je tiež jedna z Vás, že Michalka?
Belorítky už dostavali prvé hniezdo a už zahniezdili.
Zistili sme, že pod prístreškom pri garáži máme 5 nových hniezd, ale to nie sú belorítky, sú to nejaké také malé vtáčiky, hnedé s červeným chvostíkom odspodu.
Ak by ste niektorá vedeli čo to je, dajte mi vedieť.
Tešíme sa z nich, ale nejako sa nám tu ten zverinec začína rozrastať.
Nemyslíte?
Komáre ubúdajú, belorítky sa činia.
Dobre, že tu bývajú.
Aksamietnice /smradľavky/ mi krásne zišli, pekne si ich rozsadím, nech prírodne likvidujú vošky.
Včera som pozerala v obchode šaty, dlhé až po zem, ako víla chcem byť.
Ale nezohnala som.
Škodaaaaa....
Možno ich niekde náhodou uvidím a potom ich hneď kúpim.
A budem krásna.
No dobre, tak sa aspoň tak budem cítiť.
Včera som sa chcela trochu opaľovať, ale keď som vyplávala s osuškou na terasu tak zašlo slnko.
Nechcelo mi tým niečo naznačiť?
Neviem, ale za chvíľu začalo pršať, akože 9 kvapiek a mohol manžel polievať večer odušu.
Nevadí, aj pod mrakom musí byť.
Ak všetko dobre vyjde, tak ma za 2 týždne možno pustia do práce.
No veď uvidíme, ako to tam poriešim.
Inak dnes som hore od 4, lebo mamaaa kimono potrebujem ožehliť, mamaaaa prosím ťa košeľu mi ešte rýchlo ožehli, a keď som už žehlila tak som požehlila celý kôš prádla.
Trochu ma bolí ruka a prsník, ale to sa dá do poriadku.
Začínam sa vracať do normálneho života.
Tak moje milé, zatiaľ toľko, dúfam, že som Vás nenudila, pekný deň.
Pekný deň aj tebe. Svet je hneď krajší keď je človek zdravý. Uži si volne dni. Za chvíľu už budeš zasa v tom pracovnom kolobehu. Ale nepreháňaj to. Treba to brat ako zdvihnúť prst to co ti tvoj organizmus naznačil. Najskôr zdravie rodina až potom práca. 😘😍💕💕💕