Môj boj - diagnóza N 92.1, diagnostická kyretáž a hysteroktómia - pokračovanie 32. časť

22.04.20198 - veľkonočný pondelok.

Nie, nie, nie.

U nás sa už dávno tento sviatok neslávi. Kvôli jednej šibačke, kde dcéru zošľahali tak, že týždeň mala podliatiny na celom tele. Vtedy sme prestali tento sviatok oslavovať. Väčšinou respektíve skoro vždy ho trávime v horách. Tam je krásne a ticho vždy 😍

O 6.00 manžel vypína zvonček, lebo by stále vyzváňal, a spíme ďalej 😴

O 9.00 zlezieme dole a raňajkujeme.  Spolu 😍 

Pozeráme telku. Spolu 😍

Už dávno som toto nezažila,  stále sa len pachtíme za robotou, aby  bolo čo najviac koruniek a strácame zmysel nášho života.

Že som nefarbila prvý krát v živote vajíčka?

Že nemám upratané a vyglancované okná? No a? Nevadí.

Som šťastná,  že som  po operácii doma medzi svojimi a teším sa zo spoločných chvíľ, zo smiechu nad hlúposťami, ktoré by ma inokedy vytočili do nepríčetnosti 🤗 niekedy musí človek fakt padnúť "na papuľu" respektíve pocítiť aký vie byť život krutý a až potom si začne vážiť všetko to čo má 🤔

Odbije 12.00 A oficiálne končí šibačka. Aspoň u nás v dedine. 

Bežím do záhrady,  samozrejme v úvodzovkách 😂

Beriem šamlík a trhám burinu po sediačky.  Ešte tuto, ešte tam, ešte hentam. Potom už nevládzem, zase som to trochu prehnala. Tvárim sa, že je všetko v pohode. No muž ma odhalí 😂 obývačka! Ľahnúť! Musím 😉

Po nejakom čase sa mi uľaví a prichádza návšteva "svokrovci". Pokecáme, fajn rozptýlenie. Preberieme choroby, klebety, čo varili, koho videli, koho nevideli, a tak 😂 

O šiestej som hladná ako vlk 😋 obrovský tanier zeleniny a kúsok rohlíka mňam 😉

Pobolieva ma podbruško, idem pod sprchu a šup pod paplón. Zaspávam skoro.

V noci sa 2 krát prezliekam,  lebo ma zalieva pot.

Prečo sa potím? Preboha, dúfam, že nie prechod?...