Môj boj - diagnóza N 92.1, diagnostická kyretáž a hysteroktómia - pokračovanie 29. časť

19.04.2019 - piatok 🙂

Krásne ráno sa ukazuje. 

Teším sa, síce trochu viac chladno,  ale postupne sa cez deň oteplí, a ja idem za manželom na dvor nášho rodinného domčeka. Raňajkujem veľa zeleniny a kúsok pečiva. 

S obavami sa postavím na váhu. ALELUJA!!!

Zisťujem, že manželovo vykrmovanie nezanechalo na mne ani dekagram navyše.  Dokonca som schudla 😊 šikovný ten môj muž 😘

Doobeda som s ním na dvore, sedím v kresle, zabalená v deke a robím morálneho a odborného poradcu manželovi pri presádzaní kvetov v interiéri 😂 trošku som aj s maličkou krhličkou obehala kvety v kvetináčoch na terase, a hneď je ten svet krajší.  

Do toho mi zavolá sestra, že je doma!!!!???? Skoro ma šlak trafil! Nechcela som veriť! Fakt ju pustili domov 1 a pol dňa po operácii. 

Tešila sa samozrejme,  veď má doma syna s detskou mozgovou obrnou, ktorý ju čakal spolu s jej manželom.  Jej manžel to zvládal bez problémov,  dokonca včera sa staral aj o ňu. Ale doma je len doma, povedala.  A mama je len mama. Samozrejme obehala celý dom a poobede ju bolesti sklátili do postele. Hned som vyčistila žalúdok. 

A aby mi nebolo ľúto, tak mňa tiež,  ale zvládla som to bez tabletiek. "Schrupla" som si 2 hodinky a hneď bolo fajn.

Večer sme sa motkali ešte po dvore, rozmýšľali a planovali a potom smer kuchyňa,  večera a telka.

Vďaka "schrupnutiu" som oko do polnoci nezatvorila,  čo už nikam ráno nevstavam tak môžem, nie?

Teším sa na sobotu. 

Dúfam, že ďalší deň bez liekov na bolesť. 😍😘😎