Môj boj - diagnóza N 92.1, diagnostická kyretáž a hysteroktómia - pokračovanie 36. časť

26.04.2019 - piatok 

Vstávam o pol siedmej. Kávička a ticho v kuchyni, syn išiel do školy, muž sa vracia z nočnej. Toto mi bude chýbať, keď budem chodiť do roboty. O to viac si to teraz užívam.

Púšťam sa do písania blogu o včerajšom dni, a keď už to mám skoro napísané, tak mi vypadne internet a všetko čo som napísala sa vymaže.... Vybrané slová hm, hm, hm. 

Kľud a nohy v teple. Pozerám ešte opaľovacie krémy, lebo dnes hlásia, že bude hrozne teplo, tak sa chystám opaľovať. Nech som pripravená.

Po siedmej idem do dediny, pomaly samozrejme, rehabilitujem.

V obchode si kúpim nejaké drobnosti, samozrejme aj Záhradkára a listujem v ňom ešte len z obchodu vychádzam.

Včera hlásili, že sa budú predávať planty zeleniny. Už sú tam. Kúpim si 4 paradajky a 4 papriky. Zasadím si ich. Kvetinky nemali, čo ma sklamali. Prišla som domov, a už hlásili, že prišli predávať kvety, pomaly som sa vrátila, a kúpila som si muškát, osteospermá a ťahavú kvetinu. Takú radosť som mala, že mi až srdiečko poskočilo. Najlepší liek na depresie je príroda, kvety či záhradka. 

Keďže manžel už spí po nočnej, tak sa presuniem do záhrady a pomaličky vysadím papriky a paradajky. Potom zakopem aj kvety, lebo mi ich vietor fúkal po dvore. Skoro ma kleplo. Polejem ich a čakám na pochvalu od manžela, keď vstane. Krásne teším sa. Presúvam sa medzi kvety. Po chvíli si všimnem, že ma začína svrbieť ruka. Keď sa na to bližšie pozriem zisťujem, že mám nejakú alergiu ale na čo neviem, toľko burín som vytrhala, že neviem čoho som sa dotkla. Vycúvam spomedzi kvetín, idem si to umyť a dávam si na to fenistil.

Hádam to pomôže. Medzitým ma poštípe niečo pod kolenom, a keďže som alergik utekám dovnútra. Chvalabohu nebola to osa ani včela, takže adrenalínové pero nemusím použiť. Stačí fenistil.

Kurnik šopa, jeden deň nemôže byť kľudný. 

Motkám sa potom po záhrade, po dvore, so psíkom, z okna sledujem brigádu na detskom ihrisku pri nás. Išla by som im pomôcť, len nevládzem. Škoda. Zišla by sa im každá ruka. 

Opaľovanie nič, lebo samozrejme sa zatiahne a fúka. To určite preto, lebo ja sa chcem opaľovať!

Poobedie a večer ubehne ako voda. Manžel odchádza do nočnej, syn na opekačku a ja si vyložím nohy a pozerám telku.

Do polnoci sa mi nedarí zaspať, a keď konečne zaspím, zobudí ma štekot nášho psa Bennyho.

Keď sa pozriem z okna vidím Bennyho ako naháňa ježka, bežíme von so synom, naháňame Bennyho, Benny ježka, a ježko beží ako život cez záhradu a darí sa mu v poslednej chvíli pretiahnuť sa popod plot. Chvalabohu. Nechcem ani vedieť čo by sa stalo keby sa mu dostal do zubov. Už sme ich zopár vyniesli na pole, ale stále sa vracajú a Bennymu sa to nepáči. Dnes to chvalabohu dopadlo dobre.

Idem pokračovať v nočnom spaní.

Zzzzz.