Prsia 19
29.05.2019
No a už sedím v onkologickom ústave na prsníkovej ambulancii.
Všetko sa tu ozýva.
Ľudia pomaly pribúdajú pred ambulanciami.
Sestrička už berie krv niektorým pacientkam.
Zobrala nám kartičky a čakáme na pani doktorku.
Vybehne sestrička a zakričí moje meno, poďte na krv!
Poviem jej, že dnes mám kontrolu a odbery mi naplánovali až na zajtra.
To prečo vám pani doktorka nedala na jeden deň všetko???!!!
Ja to mám vedieť?
Tak si sadnite a počkajte na pani doktorku.
Uvidíme čo povie.
Cítim sa vinná, že som niečo pokašľala asi...
Fúha.
Tá má dnes zlú náladu, tuším.
Som zvedavá, čo bude, keď ma zavolajú dovnútra.
Po hodine a pol čakania sa dostanem dovnútra.
Pani doktorka je spokojná, že mi zabrali antibiotiká a aj obklady.
Mám si ich ešte dávať.
Prehmatá mi prsník, a skonštatuje, že tam ostala v tých miestach po zápale hrčka.
Nepáči sa jej to, a veru ani mne.
Zoberieme vám ešte krv dobre?
Sestrička jej však pripomenie, že ale odbery mám až zajtra.
Nevadí, urobíme jej ich dnes, a ešte k tomu pridajte aj odber na onkomarkery.
No fasa...
Nedýcham.
Opýtam sa.
Prečo onkomarkery?
Mali ste v krvi jeden faktor dosť zvýšený a preto musíme urobiť vyšetrenie onkomarkerov.
Aha.
Doktorka sa ma pýta na vlasy, kde ich mám.
Vysvetľujem jej, že mi tento týždeň začali vlasy tak padať, že som si ich včera dala skrátiť.
Nevadí, vlasy dorastú, povie mi.
Keďže mám po odberoch môžem začať užívať vitamínové tabletky na vlasy. A mám si urobiť aj odvar zo žihľavy.
Teším sa.
Vraj to padanie vlasov môže byť následok narkózy, alebo vybratia maternice alebo sa telo takto vyrovnáva so stresom.
Vyber si.
V pondelok po biopsii sa mám u nich hneď zastaviť, dostanem zase lístok na sono.
Musím si to popísať, lebo mi to vyfučí z hlavy.
Som unavená, hladná a smädná.
Už idem domov.
Dnes mi cestovanie trvalo dlho, musela som prestupovať, a domov som prišla až o 12.00.
Unavená idem pod sprchu a na chvíľu si vyložím nôžky.
Oči sa mi samé zatvoria.
Budím sa o pol druhej.
Prichádza syn, po ňom dcéra a manžel.
Stihla som pripraviť pečené zemiaky, kuraciu cigánsku a tatársku omáčku.
Netreba hovoriť, že pre mňa nič neostalo😂.
O štvrtej mi začne byť nejako divne.
Idem si na chvíľu ľahnúť.
O pol šiestej sa zobudím a utekám "telefonovať" na WC.
Uľaví sa mi, ale na dnes som skončila.
Odporúčame
Si obdivuhodne silná žena, pevné verím, že budeš v poriadku 💗
Všetko aj stresom. Ste silna, že o tom ešte aj píšete. Držte sa. Veľa, veľa síl. 💕💞💕🌷🌻🍀
😘 myslím na vás stále 😘
@janulienka78 ❤🤗❤
@etelkatelka ❤
och len nech sú tie o-markery v poriadku. 🙏🙏🙏
telefonovanie a atb idú dokopy, ja to mávam tiež.
držím ti palce
@lubenka43 každý deň Vás čítam so zatajeným dychom... ste úžasná žena, moc moc držím palce...nikto nevieme čo nás čaká, ale všetci máme svoje osudy napísané dopredu... netreba snimi bojovať, treba ich prijať, tak ako to robíte vy,... držíte sa úžasne, ste obdivuhodná... posielam silné objatie🙏💃
Do čakárne si beriem vždy: niečo na čítanie /väčšinou knihu+2 časopisy/, niečo na pitie, niečo na jedenie /banán, nejakú sladkosť si doprajem vo forme čokoládovej či sójovej tyčinky, nejaký croasant a raz som mala tuším aj obložený chlieb - normálne ako do školy deťom na desiatu/. Potom v čakárni mi bolo trošku aj trápne, keď som dlho čakala a postupne vyťahovala z tašky a vyjedala, popíjala...lebo som bola jediná takto vybavená ...potom si to všimli manželia spolupacientok a tí vyrazili manželkám nakúpiť niečo na jedenie a na pitie....ja mm do čakární nevodievam, robí mi len taxikára...a to mi stačí. Ale boli časy, keď som nosila do čakárne aj pletenie, či vyšívanie a dokonca raz som mala také nervy, že som zobrala do čakárne karty a s doprovodom sme si dali canastu..a pomohlo to.
Po odberoch chodievam vždy do bufetu - aspoň osladený teplý čaj si dám. A aj to popíjanie teplého nápoja ma trošku upokojí. Samozrejme aj tak prídem domov unavená, ale aspoň nie som taká vyhladnutá. Niekto si nosieva do čakárne termosku s čajom či kávou.
Lebo boli časy, keď lekár vyžadoval odo mňa chodiť na vyšetrenia s doprovodom🙄
@chovancova27 ďakujem ❤💋
Myslím, že ty sa na takú ambulanciu ani nedostaneš, kde vyžadujú na vyšetrenie doprovod...a možno raz budeš na tú ambulanciu robiť doprovod manželovi...ty už budeš v poriadku a budeš dodávať silu jemu. Niekedy tak rozmýšľam, že kto je na tom s nervami lepšie - či pacient a či jeho doprovod. Mne to vychádza tak, že ten doprovod je na tom horšie s nervami. Keď idem ako doprovod, tak sa mi z nervozity nedá v čakárni nič jesť ani piť. Raz sa mi stalo, že som išla na urgent s mm - on pacient, ja doprovod a samozrejme celá čakáreň bola v domnení, že je to naopak. Im vôbec nedošlo, že keby som bola pacient, tak sa predsa neprechádzam. Len on si načapoval vodu, potom sa ma pýtal či nie som hladná, smädná a ja som bola pritom na ihlách, ako to s ním dopadne. Moje nervy.
Mala som spolupacientku, ktorá v čakárni vždy háčkovala. Krásny obrus uháčkovala. Teraz sú v móde háčkované odevy - šaty, svetríky, pulóvre, tašky...
https://www.sashe.sk/nava/detail/hackovana-sukna-1
https://www.vlnolam.sk/clanok/11-hackovana-task...
https://artmama.sme.sk/hackovanie/hackovana-tas...
http://klubicka-pro-radost.blog.cz/1408/hackova...
https://artmama.sme.sk/hackovanie/hackovana-tas...
http://make-handmade.com/2013/10/09/crochet-cha...
si úžasná, budem tykať, lebo si tu všetci tykáme, čítam Ťa tiež každý deň a to, čo dávaš, nedáva každý......zažili sme si tiež, prešli sme si tým ako rodina, mamka je onko pacient.....už je čistá cca 5 rôčkov, ale sledovaná, prišla o prsník, na rovinu jej povedali, ak chce ešte žiť, radšej preč, chcela vidieť ešte vnúčatká, tak šla do toho....teraz neľutuje, je s nami, spokojná, vidí vyrastať krpcov a to je to podstatné....veľmi veľmi držím celého človeka, aby to všetko šlo k lepšiemu...veľa síl a optimizmu......myslím, že okrem rodiny máš obrovskú podporu aj tu na "koňovi" - veľká koníkovská rodina......TY TO DÁŠ....verím tomu.....máš v sebe "to", čo veľa ľuďom chýba.....aj tým zdravím....take care...good luck 👏👏❤❤❤
Začni písať komentár...
💙💙💙