12.6.2019
Je pol piatej ráno.
Zvoní mi budík.
V noci som sa rozhodla, že synovi napíšem pomôcku na dnešné skúšanie.
Hlavné body na dnešné skúšanie "polročné".
Hádam mu to pomôže.
Tesne pred siedmou finišujem.
Som nervózna, chce sa mi vracať.
Čo idú mňa skúšať?
Kým som bola v nemocnici tak môj syn nachytal nejaké päťky.
Teraz si ich musí opraviť.
Je to dieťa s poruchami učenia "dys" a poruchou pozornosti.
Ak sa mu adekvátne človek nevenuje, tak sa to veľmi rýchlo pokazí.
Kým som sa dala po operácii do poriadku, už boli zlé známky na svete.
Keď teraz ráno vstal a prišiel do kuchyne bolo mu vidieť na očiach strach, stres a bolo mu na vracanie.
Upokojovala som ho, že mu verím a držím mu palce, aby sa nebál.
A že budem na neho celý deň myslieť a držať palce o stotristo.
Vyprevádzam ho a ešte mi od bránky zakričí mama prosím ťa drž mi palce.
Neboj sa, budem!!!
❤❤❤
Vonku začína byť horúco. Idem poliať kvety.
V kvetoch je malý drozd.
Pozerá na mňa obrovskými očami, ani nedýcha, akože tam asi neni🙂
Cúvam von, Benyho vlečiem so sebou (chcel ho utoto ...)
Po polhodine sa vrátim a už tam mláďa nie je.
Asi ho prišla vyzdvihnúť mama😁
Ide sa dovnútra.
Horko, horko, horko.
Melón, melón, melón.
Bože, syn má teraz akurát tú hodinu, kde ho budú skúšať.
Strašne mu držím palce!!!
Bolí ma brucho.
Od nervozity.
Minúty ubiehajú a ja sa nervózne prechádzam po dome, neviem sa na nič sústrediť.
Z izby do izby, hore dole...
Hypnotizujem mobil.
Smska!!!!
Mama dal som to!!!
Ježiši áno, áno, áno!!!
Plačem a smejem sa zároveň.
Hneď mu píšem, že som na neho hrdá, pyšná a šťastná, že to dal a že som mu verila.
Je to úžasný chlapec.
Aj keď má svoje muchy.
Ako každý chlapec v jeho veku.
❤❤❤
Syn prichádza domov a rozpráva zážitky z tej hodiny.
Ako pani učiteľka ostala prekvapená, ako bol naučený, ako sa so spolužiakom pretekal kto skôr odpovie.
Dávno som ho nevidela tak spokojného so sebou.
Zajtra ho čaká zase ďalšie skúšanie.
Ale to dá 😍❤🙂
Teraz má pauzu, potom sa začneme učiť.
Prsník pobolieva ako vždy.
Ale dá sa.
Boli sme chvíľu vonku, ale horúčava tam sála zo všetkého.
FUJTAJBL.
Pomaly sa zvečerieva a ideme sa učiť.
A zas je to tu.
Nejde to, neviem to, a tak ďalej.
Ide to, vieš to.
Jaj bože, nech sú už prázdniny...
S božou pomocou sa to nejako naučil a ja sa idem pokochať do záhrady kvetmi.
Sadám si na terasu.
Moje nervy tu odpočívajú.
Som unavená, nie fyzicky, ale psychicky.
Tým, že sa mu teraz musím venovať viac, tak nestíham rozmýšľať nad tým, čo ma v pondelok čaká.
Ale teraz počítam, a že už len 4 dni?
Zajtra znova na krv.
V tom tepleeeee.
No nič, ďalší deň za mnou.
Lúčim sa ❤❤❤
