Prsia 33
12.6.2019
Je pol piatej ráno.
Zvoní mi budík.
V noci som sa rozhodla, že synovi napíšem pomôcku na dnešné skúšanie.
Hlavné body na dnešné skúšanie "polročné".
Hádam mu to pomôže.
Tesne pred siedmou finišujem.
Som nervózna, chce sa mi vracať.
Čo idú mňa skúšať?
Kým som bola v nemocnici tak môj syn nachytal nejaké päťky.
Teraz si ich musí opraviť.
Je to dieťa s poruchami učenia "dys" a poruchou pozornosti.
Ak sa mu adekvátne človek nevenuje, tak sa to veľmi rýchlo pokazí.
Kým som sa dala po operácii do poriadku, už boli zlé známky na svete.
Keď teraz ráno vstal a prišiel do kuchyne bolo mu vidieť na očiach strach, stres a bolo mu na vracanie.
Upokojovala som ho, že mu verím a držím mu palce, aby sa nebál.
A že budem na neho celý deň myslieť a držať palce o stotristo.
Vyprevádzam ho a ešte mi od bránky zakričí mama prosím ťa drž mi palce.
Neboj sa, budem!!!
❤❤❤
Vonku začína byť horúco. Idem poliať kvety.
V kvetoch je malý drozd.
Pozerá na mňa obrovskými očami, ani nedýcha, akože tam asi neni🙂
Cúvam von, Benyho vlečiem so sebou (chcel ho utoto ...)
Po polhodine sa vrátim a už tam mláďa nie je.
Asi ho prišla vyzdvihnúť mama😁
Ide sa dovnútra.
Horko, horko, horko.
Melón, melón, melón.
Bože, syn má teraz akurát tú hodinu, kde ho budú skúšať.
Strašne mu držím palce!!!
Bolí ma brucho.
Od nervozity.
Minúty ubiehajú a ja sa nervózne prechádzam po dome, neviem sa na nič sústrediť.
Z izby do izby, hore dole...
Hypnotizujem mobil.
Smska!!!!
Mama dal som to!!!
Ježiši áno, áno, áno!!!
Plačem a smejem sa zároveň.
Hneď mu píšem, že som na neho hrdá, pyšná a šťastná, že to dal a že som mu verila.
Je to úžasný chlapec.
Aj keď má svoje muchy.
Ako každý chlapec v jeho veku.
❤❤❤
Syn prichádza domov a rozpráva zážitky z tej hodiny.
Ako pani učiteľka ostala prekvapená, ako bol naučený, ako sa so spolužiakom pretekal kto skôr odpovie.
Dávno som ho nevidela tak spokojného so sebou.
Zajtra ho čaká zase ďalšie skúšanie.
Ale to dá 😍❤🙂
Teraz má pauzu, potom sa začneme učiť.
Prsník pobolieva ako vždy.
Ale dá sa.
Boli sme chvíľu vonku, ale horúčava tam sála zo všetkého.
FUJTAJBL.
Pomaly sa zvečerieva a ideme sa učiť.
A zas je to tu.
Nejde to, neviem to, a tak ďalej.
Ide to, vieš to.
Jaj bože, nech sú už prázdniny...
S božou pomocou sa to nejako naučil a ja sa idem pokochať do záhrady kvetmi.
Sadám si na terasu.
Moje nervy tu odpočívajú.
Som unavená, nie fyzicky, ale psychicky.
Tým, že sa mu teraz musím venovať viac, tak nestíham rozmýšľať nad tým, čo ma v pondelok čaká.
Ale teraz počítam, a že už len 4 dni?
Zajtra znova na krv.
V tom tepleeeee.
No nič, ďalší deň za mnou.
Lúčim sa ❤❤❤
Odporúčame
@viktoriazria 😘😘😘😍😍😍
❤
Držím synovi palce aj dnes som aj zajtra budem a Vám tiež 🙂
@lubenka43 krásny deň ste ozaj mala 😘
Veľmi sa teším, že to syn dal 💗
Miestami som ani nedychala keď som to čítala 😘
Silno držím aj zajtra palce 🍀🍀🍀😉😊
@etelkatelka ❤😘❤
Šikovní ste obaja. 👍😊
@maryah môžem sa opýtať ako ste na to prišli? BLBá OTáZKA...ale zaujima ma to pretože deti asi často nepočuvaju a niesu pozorné lebo napriklad aj moj syn je nepozorny ale zaujíma má tá hranica kedy to už začína byť problém. má to vaš syn potvrdené aj od psychologičky? kludne môžte asj ss napísať.. Dakujem
@bubula_007 ❤❤
@deeya v pohode ja s tým problém nemám 😁
Zistili mu to v špeciálnopsychologickej poradni, tam mu stanovila špeciálna pedagogička a špeciálna psychologička poruchu pozornosti, dyslexiu, dysgrafiu, dysortografiu a dyskalkúliu.
Okrem toho bral lieky na pozornosť aj od neurologicky, ale momentálne to zvládame bez nich.
Už od 8 rokov to ma diagnostikovane.
Keď nastúpil do prvej triedy bol v pohode, na pol roka ma s ním jeho učiteľka poslala do špeciálnopsychologickej poradne, odtiaľ nás poslali na neurologiu, a to vzhľadom na to, že tieto isté dys a poruchu pozornosti mala aj staršia dcéra, vysetreniami sa zistilo že manžel mal podobné problémy v detstve
@lubenka43 normálne som plakala ked som čítala tvoj článok ako si sa tešila zo synom ako si mu verila....možno aj pre to, že aj ja mám syna môj má síce iba 3 roky ale už teraz sa viem vžiť do tvojej kože. Držím palce aj tebe aby všetko dobre dopadlo na každý jeden tvoj príbeh sa teším vlastne ja na MK chodím už len kvôli tebe :D držím palce
@lubenka43 si úžasná mama ja sa tiež z deťmi furt učíme, dcéra je už stredoškoláčka tak už viac menej sama ale syn by sa ani do školy nepripravil vraví mi mama ti sa iba furt učiť chceš však treba sa pripraviť na dalšííííí deň a že načo no pretože že uč sa kým môžeš a neboj všetko dobre dopadne prajem rýchlo nech všetko uplynie
@dievcatko_123 ❤❤❤
@lubenka43 a teraz nech úžasný chlapec pekne po príchode zo školy umyje riad, povysáva, naplní pračku, vyvesí bielizeň, navarí obed na 3 dni pre celú rodinu, urobí nákup a zabehne na poštu. A samozrejme každé ráno ti uvarí kávu a odnesie k do postele. Neboj sa, všetko stihne. Však nastavuj budík jemu na pol piatu.
@lubenka43 chlapec pred tým ako ráno buchne dverami by mal nakuknúť ku tebe s otázkou či niečo nepotrebuješ a čo má nakúpiť cestou zo školy, či môže na večeru pripraviť to a hento a na čo by si mala chuť ty. On to urobí určite veľmi rád pre teba. Dcéra môže nachystať raňajky pre vás oboch s manželom pred tým ako odíde do práce a keď príde jej otec z nočnej tak sa určite poteší raňajkám na stole pripravených pre neho....nech sa deti zapájajú do domácich prác...veď to bude pre ne len dobré a navyše vytvorí to vo vás všetkých pocit spolupatričnosti, ktorý je tak dôležitý v týchto ťažkých chvíľach...
Upevní to vaše vzťahy, keď budú doma viac pomáhať...lebo oni sú už veľkí...Oni to potrebujú aj pre seba, aby sami sebe dokázali čo všetko zvládnu...že dokážu navariť rovnako dobrý obed ako ty... a pri nákupoch sa dozvedia čo koľko stojí, kde je čo lacnejšie...také praktické zručnosti sú pre nich do života veľmi dobré...
@lubenka43 Tak súvis s úmrtím tvojej mamky to určite nemá, lebo ja som rovnako postihnutá matka a mám mamku ešte nažive...povedala by som, že je to taká rutina...roky utekajú, deti rastú a my stále robíme domáce práce ako v dobe kamennej,keď chodili do škôlky...len keď mi dieťa vyčítavo povie, že prečo to a hento robím, že či ho mám za debila, keď ho nenechám to urobiť...tak sa spamätám...vieš...my proste nestíhame...tak rýchlo nám deti narástli...že sme si to ani nestihli uvedomiť, aké sú už veľké.
Dievčatá.. mám desaťročnú dcéru a otázkou či má a koľko pomáhať sa zaoberám denne.... Som v tomto ako schyzo ... Najprv všetko spravím a potom zasa žiadam od nej.... Ale je fakt že deti MUSIA doma robiť niečo aj pre rodičov. Dobre som sa nad tým teraz zamyslela a áno.... Ak ju chce vychovať dobré do života budem žiadať aj ja od nej nielen naopak
@annaanna pamätám si ako sme boli stanovať, dieťa malo niečo vyše desať rokov a samozrejme ja som len sedela a pozerala ako dieťa s manželom stavajú stan...vyzerala som ako lenivá mať, ale mne to bolo jedno, lebo podľa mňa je stanovačka hlavne pre deti...však ja som si svoje v detstve užila, odpracovala okolo stanu, nechám teda nech sa aj moje dieťa realizuje...a to šťastné prešťastné si stavia stan....a pozrela som ku vedľajšiemu stanu...tam všetko robila mamka a niečo aj otecko...chlapci starší od môjho dieťaťa určite len si sedkali a pozerali ako sa mama zvŕta...a tá mama robila všetko - varila, upratovala, stan rozkladala...a chlapci si len tak sedkali, papkali, s loptičkou sa pohrali...akoby mali tri či štyri rôčky a nie vyše desať rokov... potom veľmi udivene sledovali moje dieťa ako zručne rozkladá stan...skoro im sánky spadli...ale mamke pomáhať nezačali...lebo tá bola zapriahnutá od rána do večera a v tom svojom vysokom tempe všetko stíhala...
@lubenka43 myslím, že
@evabb35 ti chce dobre. Ja môžem potvrdiť, že je dobré, keď aj deti majú svoje povinnosti doma. Ja som doma nemusela robiť takmer nič, a potom som mala problémy keď som sa odsťahovala.. Ale zase nemusí to tak byť všade. Myslím si, že záleží od povahy..
Verím, že výsledky budú dobré ❤️
👍❤
Aj mne vyhŕkli slzy ako si verila svojmu synovi, ako napísal sms že to dal, to je krásne, ako mama na neho celý deň myslí. Asi preto, že to mám podobne, tiež mám syna a prežívam to s oboma deťmi. Dcéra je staršia, v škole už samostatná, vlastne musela, lebo ked bol syn menší, bolo treba venovať sa mu viacej a pamätám sa ako mala na DÚ napísať projekt a nestíhala som aj toto jej pomôcť, tak som ju podporila, že nech si to pomaly porozmýšla, napíše, aká bude na seba hrdá. Dostala jednotku a to bolo zlomové, zistila /a my tiež/ , že naozaj na to má a sebavedomie jej rozhodne stúplo. Tiež som sa jej dovtedy dosť venovala, no my mamy to robíme aj nadrámec, veď naše deti. A oni šikovníčkovia to vedia mnohokrát aj samé. Snažím sa aj syna podporovať, je to ťažšie, treba ho skúšať, aby to nenechal tak, je pohodlnejší. Ale pomáha keď som nekompromisná a na druhej strane ho podporím a tiež že cíti ako ho máme napriek všetkým problémikom radi. Tak držme si palce s deťúrencami našimi
Začni písať komentár...
