No presne tak.
Čakám, čo si pre mňa osud pripravil.
Ráno idem do obchodu, kým je chladnejšie, kúpiť pečivo a kým tam nie je veľa ľudí.
Hmmm.
Blázinec a nie obchod.
Obchod otvorili o šiestej a o pol siedmej dochádza pečivo aj chlieb.
Nie je ani zelenina.
V obchode kvantum ľudí.
Sú nervózni.
No nič, nebudem stáť v rade na salám.
Vezmem balenú šunku, salám a syr, pečivo a chlieb.
Doma z toho vyčarím obložené chlebíčky.
Chlapi sú spokojní. 🙂
Ja pijem zatiaľ kávu a rozmýšľam čo budem dnes robiť.
Poliala som kvety, vypila druhú kávu, upratala a dala prať.
Teraz sedím pri manželovi, on pracuje a ja mu pomáham rozmýšľať😂
Dokončuje kvetináč, bude krásny 😍
Už je, lebo kvety v ňom sú 🙂
Trochu sa mračí, hneď je trochu príjemnejšie vonku.
Mucha ma kúše 😉
Už nie je pod mrakom.
Už hreje slnko na plné peckyyy🌞
Toto vonku nedám...
Manžel dokončí kvetináč a ideme do vnútra.
Teplo nás zmorilo oboch.
Sprcha a ideme si vyložiť nohy.
V rámci vychádzky urobíme nákup na nedeľu a ideme domov.
Až teraz k večeru mi skĺznu myšlienky k pondelku.
V momente ako prestanem mozog zamestnávať inou činnosťou rozmýšľam nad tým čo ma čaká.
Viem, alebo dúfam a verím že to bude dobré.
Ale vždy je tu to ale.
Už nech to je.
Bože.
Už len jeden deň.
🍀♥️