Pri týchto hrách budú v hlavných úlohách gumičky a vrchnáčiky z PET fliaš. Faktom je, že všetko sa dá zrecyklovať a vniesť tak veci druhotný význam.

HRA S FAZUĽKAMI

Na výrobu hry budete potrebovať: kartón, vrchnáčiky z PET fliaš, tavnú pištoľ, farebnú fazuľu, papier, fixy a lepiacu pásku.

1. Kartón si vystrihnete do akéhokoľvek tvaru (kocka, obdlžník, kruh).

2. Na kartón nalepíte tavnou pištoľou farebné vrchnáčiky z hornej strany, tak aby sa dali do nich vkladať fazuľky. Snažte sa, aby vrchnáčiky boli rovnomerne farebné, aby nebolo z niektorej farby viac a z inej menej. Najideálnejšie je použiť aspoň štyri farby.

3. Na výrobu kocky som použila starú drevenú kocku, na ktorú som nalepila papier a potom nakreslila guľky s farbami akými disponujú vrchnáčiky na kartóne. Zakaždým je treba použiť inú kombináciu farieb.

 A tak o dvadsaťšesť rokov neskôr držím v ruke nie svoje, ale synovo prvé vysvedčenie. Či tomu môžem uveriť? Nie! Vôbec! Presne pri ňom vidím ako čas letí. Nechce sa mi veriť, naozaj sa mi nechce veriť, že dnes príde domov so svojím prvým vysvedčením. Viem, že budem mať slzy na krajíčku, ktoré horko ťažko urdžím a budú sa gúľať po líci. Bude sa ma pýtať: "Prečo plačem?" A ja mu nebudem vedieť odpovedať, lebo to pôjde samo. Nebude to mať dôvod. Ťažko pochopí, od šťastia, dojatia, sentimentu, lásky ..... lebo matka je precitlivená. No budú to slzy šťastia. 

    Slzy obrovského šťastia, že sme prvý ročník zvládli bez ujmy na zdraví, pretože v septembri sme ani nesnívali, čo nám rok 2020 prinesia a že život v škole naruší niečo neznáme, čo nás bude nútiť zamyslieť sa. Bol to rok ako na "húsenkovej dráhe". Raz sme boli hore inokedy dole. Začiatky boli náročné, no keď sme sa predrali cez ten čarovný mesiac, išlo to ako po masle. Odrazu sme boli v oblakoch, na samom vrchole dráhy. Potom prišiel zlobor, ktorý nám vzal všetky ilúzie a začali sme odznova. Museli sme sa naučiť spolu fungovať, nájsť si svoj režim, nepoľaviť, nezúfať, ale vydržať, toto obdobie bolo veľmi ťažke a psychický náročné. Bolo veľa kriku pre nič, ešte viac plaču pre nič. Obdobie zúfalstva striedala iba malá nádej na lepší zajtrajšok.

Dnes príde domov a bude sa strašne tešiť, že konečne budú prázdniny. 

Dnes, keď príde domov, budem vidieť syna, ktorý zvládol náročný prvý ročník. 

Dnes, keď príde domov, budem vidieť syna múdrejšieho o celú plejádú písmen abecedy. 

28. ŽIVOT OBYČAJNEJ MATKY

     Je máj. Konečne! Je to jarný mesiac, no naivne budem dúfať, že sa z neho stane "letný". Zimy, chladu a dažďu už bolo naozaj dosť! Máj - samotný pojem vo mne evokuje teplo, veď sú to len tri písmená, z ktorým cítim ako mi slnečné lúče pália na chrbát... Máj - lásky čas ako sa hovorí. Prečo iba tento mesiac. Veď láskou máme žiť každý jeden mesiac v roku. Nevadí. Teraz môžeme prejavovať náklonnosť i na námestí, bez toho, aby sa poniektorí pohoršovali. Predsa je MÁJ.      Povery - nepovery, pravdy - nepravdy. Zas a znova sme sa s manželom nepobozkali pod rozkvitnutou čerešňou, a tak budem veriť, že ani tento rok neuschnem . (Nemala by som, veď už mám svojho vyvoleného.) Nestihli sme! Večer nás to aj napadlo, no nechcelo sa nám budiť deti, keď už konečne spali a susedia (Tomášovi kamoši) s nimi nechceli zostať, že čo budú robiť, keď sa zobudia (oni totižto deti nemajú). Potom manžela napadla myšlienka, že pôjde zrezať čerešňu a prinesie ju domov, teda pod balkón. To by sme aj do polnoci stihli. Možno. Ak by ho nezačala naháňať polícia, že v noci robí hluk. No neviem, neviem ako by to vysvetľoval. Takže to ostalo bez čerešne, bez bozku, ale za to s láskou, ktorú nosíme v srdci.

     Možno ju nedávame najavo každý deň, no vieme, že sme tu jeden pre druhého, v dobrom aj v zlom, v zdraví i v chorobe, v šťastí i nešťastí. Tak ako sme si to sľúbili. Naša láska sa zmenila, samozrejme to prvotné pobláznenie už dávno vyprchalo. Nie sme tak šibnuto zamilovaní, neusmievame sa priblblo za každého počasia, nepociťujeme motýliky v brušku, nemilujeme sa každý deň, no sme si vzácnejší stále viac a viac, lebo robíme iné veci, riešime iné problémy a tie sa týkajú predovšetkým našich dvoch najväčších lások  ŠIMONA a ADELKY. Čo by sme bez nich boli. Naša láska nabrala úplne iný rozmer. Oveľa väčší a krajší. Už neľúbime len jeden druhého, ale svoju lásku venuje aj našim dvom darom, ktoré nám život dal.

     Naša láska sa zdvojnásobila a niet krajšej lásky ako je rodičovská láska. Tieto naše zlostidla milujeme najviac na svete a neexistuje nič, čo by to zmenilo. Samozrejme, že nás vedia poriadne vytočiť, ale vzápätí láskou, ktorú nám dávajú na všetko zlé zabudneme. Čo môže byť viac ako túlenie sa o naše kvetinky, ako sa všetci v nedeľu natlačíme do postele, ako sa šantia v perinách, ako hladia naše líčka vo chvíli, keď to najmenej očakávame, ako nám darujú úsmev, keď vedia, že ich čaká niečo príjemné, napr. otec príde domov, ideme sa kúpať .... ach jáááj je toho neurékom.   

     Určite bude pre nás mesiac máj rovnakým mesiacom ako ostatné mesiace v roku, pretože naša láska sa nemení v závislosti od striedania mesiacov či ročných období. Zvlášť materinská láska, budem tu pre ne stále. Mám koho milovať a verím, že aj naopak to tak je. Deti ľúbim so všetkými chybami, nedostatkami, huncútstvami, pretože sú moje (naše). Ďakujem veľmi pekne, že mi je umožnené cítiť takúto čistú LÁSKU. Že mi bolo umožnené byť matkou. Neexistuje nič viac. Vždy budú na prvom mieste. Láskou, nehou, radosťou, úsmevom ma nabíjajú každý deň. Aj keď večer "padám na hubu" a meliem z posledného viem, že ráno ma čaká nový deň s novými zážitkami, s láskou, ktorou má obdarúvajú a ani o tom nevedia... Láska je ten najkrajší cit, ktorý môžem pociťovať. Vedieť, že vás niekto miluje, že jeho srdce bije pre vás je neuveriteľný dar.

     Máj, jún či september nevinnú, krásnu, čistú materinskú lásku budem pociťovať rovnako. Dúfam, že vo vašom prípade je to tiež tak. Samozrejme mesiac máj mám rada, lebo je krásny z pohľadu prírody, ktorá sa už definitívne zobúdza po zime, všetko navôkol kvitne, vtáčiky štebotajú, na poliach sa pracuje, cítim vôňu trávy, no určite to nemení nič na mojej láske k deťom, manželovi, rodine.