Ležím pri mojich spiacich deťoch, len také fukoty, ako dýchajú jeden cez druhého.
A si tu tak fňukám ako šiši, že syn po zrazenej teplote mi hovorí: maminka, ďakujem, že sa ty tak o mňa veľa staráš, keď som niečo chorý. Čajíky, čerstvú polievočku a vitamínové dinosaurie taniere, že niečo spolu robíme, aby mi bolo lepšie. Ale keď zaspím, aj ty si pospi, keby mal potom teplotu aj môj malý braček a musela si byť zase s ním hore.

Prisahám, tak mi to vysype môj syn. Niekedy také mrňavé dieťatko, výmyselník, keď mi postrihá sveter, že veď šmrncovnejší bude a niekedy tak veľmi zádumčivý, pozorný a statočný ako dospelák. Keď vidí (aspoň ja si tak myslím) únavu 💙 v mojich očiach a pohladí ma po líci. Že moja mojaa mamička. 💞❤️
Ďakujem.......